Terminológia slovies Terminología de los verbos Terminologie des verbes Terminologia dei verbi

Transcripción

1 Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici Fakulta humanitných vied Terminológia slovies Terminología de los verbos Terminologie des verbes Terminologia dei verbi slovensko-španielsko-francúzsko-taliansky výkladový slovník diccionario enciclopédico eslovaco-español-francés-italiano dictionnaire encyclopédique slovaque-espagnol-français-italien dizionario enciclopedico slovacco-spagnolo-francese-italiano Banská Bystrica 2011

2 Autori: Paolo Di Vico, PhD., Mgr. Lara González Castaño, doc. PhDr. Jan Holeš, Ph.D., PhDr. Katarína Chovancová, PhD., Mgr. Katarína Klimová, PhD., doc. PhDr. Jana Klincková, PhD., PhDr. Vlasta Křečková, CSc., PaedDr. Ivan Očenáš, PhD., PhDr. Petra Pappová, PhD., Mgr. Dominika Rašová, PhDr. Veronika Sliačanová, Mgr. Dagmar Veselá, PhD., Mgr. Monika Zázrivcová, PhD. Technická spolupráca: Mgr. Michal Vagač, PhD. Recenzenti: Prof. Massimo Arcangeli, PhD. Doc. PhDr. Petr Čermák, Ph.D. Prof. Amr Helmy Ibrahim, PhD. Mgr. Nicol Janočková, PhD. Preklad a jazyková korektúra: Bc. Miriama Frančáková Mgr. Lara González Mgr. Nicolas Guy Táto publikácia je výstupom grantu VEGA č. 1/0790/10 Kontrastívny výskum gramatického metajazyka: terminológia slovesa a vyšla vďaka podpore Vedeckej grantovej agentúry Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. ISBN

3 Obsah / Índice / Table des matières / Indice Predhovor... 4 Prólogo... 5 Avant-propos... 7 Prefazione Metodológia spracovania hesiel Metodología de la elaboración de entradas Méthodologie de l élaboration de l article du dictionnaire Metodologia dell elaborazione dei termini Návod na používanie slovníka Instrucciones de uso del diccionario Mode d emploi du dictionnaire Istruzioni per l uso del dizionario Zoznam skratiek Registro de abreviaturas Liste des abréviations Elenco abbreviazioni Zoznam značiek Registro de símbolos Liste des symboles Elenco dei simboli Zoznam skratiek citovanej literatúry Registro de abreviaturas de recursos bibliográficos Liste des codes des ressources bibliographiques Elenco abbreviazioni risorse bibliografiche Slovenský jazyk Lengua española Langue française Lingua italiana Zoznam skratiek autorov Registro de abreviaturas de los autores Liste des codes des auteurs Elenco abbreviazioni degli autori Heslá zoradené v abecednom poradí termínov v slovenčine: A Z Entradas colocadas en orden alfabético según los términos en eslovaco: A Z Articles dans l ordre alphabétique de A à Z en slovaque Voci in ordine alfabetico dei termini in slovacco: A Z Register Registro Registre Registro

4 Kontrastívny výskum gramatického metajazyka Predhovor Štvorjazyčný výkladový slovník jazykovednej terminológie, ktorý Vám predkladáme, prináša porovnávací pohľad na vybranú časť jazykovednej terminológie v slovenčine a v troch románskych jazykoch. Má ukázať styčné body a rozdiely v chápaní pojmov, ktoré jazykovedec bežne používa. V situácii medzikultúrnej odbornej interakcie sa ich obsahy nemusia prekrývať, čo môže viesť k mnohým nejasnostiam a nedorozumeniam. Východiskom práce je slovenčina a jej termíny slúžiace na popis javov súvisiacich s triedením slovies. K týmto pomenovaniam sú priradené ekvivalentné prvky z nomenklatúr klasifikácie slovies v španielčine, vo francúzštine a v taliančine. V typologicky odlišných jazykoch sa na niektoré jazykové javy nahliada odlišne. Cieľom je zviditeľniť tieto rozdiely pomocou porovnania opisov jednotlivých pojmov. Slovník obsahuje spolu 115 termínov. Hoci doň neboli zaradené tie slovenské odborné pomenovania, pre ktoré nebol v súboroch zdrojov analyzovaných v rámci projektu doložený vhodný ekvivalent ani v jednom zastúpenom románskom jazyku, ani explicitné vysvetlenia rozdielov v chápaní čiastočne ekvivalentných pojmov, ktoré sú v ňom zahrnuté, vnímavý čitateľ jazykovedec, študent alebo prekladateľ odbornej literatúry iste zachytí viaceré nuansy, ktoré použitie jazykovednej terminológie slovesa v rôznych jazykoch so sebou prináša. Zámerom autorov je, aby príjemca získal dostatok informácií o význame jednotlivých termínov a vedel sa správne rozhodnúť, ktorý z nich použiť. Slovník je výsledkom spoločnej práce riešiteľského kolektívu grantovej úlohy VEGA č. 01/0790/10 Kontrastívny výskum gramatického metajazyka: terminológia slovesa, ktorú v rokoch 2010 a 2011 podporila Vedecká grantová agentúra Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Na jeho príprave sa podieľali tri univerzitné pracoviská: Katedra romanistiky a Katedra slovenského jazyka a literatúry Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a Katedra romanistiky Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Technické riešenie elektronickej databázy termínov, ktorá predstavovala prvý krok k zostaveniu slovníka, navrhol Michal Vagač z Katedry informatiky Fakulty prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Poďakovanie patrí recenzentom jednotlivých častí slovníka za cenné rady a pripomienky, ako aj kolegom, ktorí mali možnosť zblízka sledovať jednotlivé etapy výskumnej práce. Veríme, že aj vďaka nim sa podarí aspoň malou čiastkou prispieť k zlepšeniu odbornej bázy pre fundovaný opis slovenčiny v iných jazykoch a vo väčšej miere ju tak sprístupniť inojazyčným používateľom. Autori 4

5 Terminológia slovesa 1. Metodológia spracovania hesiel Terminológia je kľúčovým problémom vedeckej komunikácie. Tvorba, spracovanie, vyhľadávanie a viacnásobné využívanie dokumentov, ktoré majú charakter odborných textov a ktoré obsahujú jednotky poznania (pojmy, termíny, definície a pojmové systémy), má veľký význam nielen pre univerzitné vzdelávanie, ale aj pre ďalší rozvoj jednotlivých vedných odborov a oblastí ľudskej činnosti. Vývoj informačnej spoločnosti v podmienkach prepojenia rozličných jazykov a kultúr je sprevádzaný potrebou výmeny odborných informácií, pričom sa práve terminológia stáva jedným z kľúčových prostriedkov vedeckej komunikácie. Táto skutočnosť sa premieta do zvýšeného záujmu o metódy a princípy terminologickej práce a o tvorbu terminologických databáz. Jazykovedná terminológia má svoje špecifiká: pri prekladaní jazykovedných textov sa vynárajú problémy v oblasti metajazyka spôsobené nielen konfrontáciou rôznych jazykových systémov, ale aj odlišnými prístupmi v rámci jazykovedného výskumu. Ako riešiť v terminologickom slovníku, resp. v terminologickej databáze značnú rozkolísanosť jazykovednej terminológie, ktorá je dôsledkom rozličných metodologických prístupov k hodnoteniu lingvistických faktov? Narastajúci počet neologizmov a synonymických termínov v oblasti metajazyka poukazuje zároveň na zložitý vývoj metód výskumu, klasifikácie a hodnotenia jazykových faktov. Termín je v danej tematickej oblasti monosémantický, má presný význam vymedzený definíciou a vzťahuje sa na mimojazykovú skutočnosť: [jazyk mimojazyková realita]. Jazykovedný termín však vytvára vnútrojazykový vzťah [jazyk jazyk], pretože jazyk slúži aj na opis seba samého. Pojmový obsah jazykovedného termínu je závislý od teoretických prístupov ku skúmaniu jazyka, ktoré ho definujú. Viacjazyčný výkladový slovník jazykovednej terminológie orientujúci sa na klasifikáciu slovies vychádza z opisu termínu v slovenskom jazyku, ku ktorému priraďuje ekvivalentné termíny v troch románskych jazykoch, a to v španielčine, francúzštine a taliančine. Je určený najmä odbornej verejnosti (jazykovedcom, učiteľom a študentom) s cieľom poskytnúť pri prezentácií výsledkov činnosti v oblasti jazykovedy slovenského jazyka a v zastúpených románskych jazykoch čo najviac informácií o termíne a jeho používaní. To z neho robí vhodný nástroj pre viacjazyčnú komunikáciu v odbore, v ktorom je veľa škôl, smerov a koncepcií a v ktorom je ťažké dosiahnuť jednotné štandardy. 5

6 Kontrastívny výskum gramatického metajazyka Slovník obsahuje údaje pôvodne uložené v elektronickej databáze jazykovedných termínov TermSlov vytvorenej v rámci projektu VEGA č. 1/0790/10 Kontrastívny výskum gramatického metajazyka: terminológia slovesa ( ). Elektronická databázová platforma predstavovala počas celého výskumu otvorené polyfunkčné úložisko údajov o termínoch, pojmoch a ekvivalentoch, a tak umožňovala ich prehľadné spracovanie, dopĺňanie a opakovanú prácu s nimi. Štruktúra a funkcie terminologickej databázy vychádzajú zo základnej všeobecnej štruktúry terminologického záznamu (vymedzujú ju normy STN ISO a STN ISO 860), zohľadňujúc špecifiká jazykovednej terminológie. Vyplýva z nich okrem iného potreba dôsledne exemplifikovať termíny, usúvzťažňovať pojmy v rámci pojmových systémov, stanovovať čiastkové hodnotiace kritériá atď. Elektronická databáza TermSlov je súborom vzájomne prepojených terminologických záznamov termínov patriacich do oblasti terminológie slovesa (obr. 1 a 2). Všetky informácie v jednom terminologickom zázname sa vzťahujú na heslový termín a uvádzajú sa v jazyku heslového termínu. Prirodzene, výnimkou je inojazyčný ekvivalent a tiež prípadné doplňujúce informácie o stupni či miere ekvivalencie, ktoré sú vždy v slovenčine. K základným funkciám databázy patrí prinášať čo najpodrobnejšie informácie o jednotlivých termínoch, realizovať prepojenia terminologických záznamov v slovenčine s terminologickými záznamami v jednotlivých cudzích jazykoch cez inojazyčný ekvivalent, umožniť vyhľadať terminologický záznam na základe zadania heslového termínu, možnosť prezerať všetky vypracované terminologické záznamy všetkými riešiteľmi na základe prístupového hesla, možnosť samostatne vytlačiť a uložiť každý terminologický záznam. Elektronická databáza zahŕňa viac informácií o termíne ako terminologický slovník. Okrem základných charakteristík heslového termínu umožňuje zároveň disponovať pomerne veľkým počtom údajov komplementárneho charakteru. Terminologický slovník predstavuje cielený výber informácií o termíne. Nájdeme v ňom všetky základné a vybrané doplňujúce položky. Podrobnejší popis štruktúry slovníkového hesla uvádzame v časti 2 (Návod na používanie slovníka). Primárnym údajom uvedeným v terminologickom zázname v elektronickej databáze je heslový termín uvedený v základnom tvare v slovenčine alebo vo francúzštine, v španielčine alebo v taliančine s označením príslušného jazyka. Základné gramatické informácie o heslovom termíne sa uvádzajú v súlade s lexikografickou praxou jazyka heslového termínu podľa štruktúry a skratiek dohodnutých v rámci riešiteľského kolektívu. Termín pomocné sloveso sa tak kvalifikuje podľa slovnodruhovej príslušnosti ako neutrum. Nasleduje 6

7 Terminológia slovesa informácia o etymológii heslového termínu, výslovnosť heslového termínu zaznamenaná znakmi fonetickej transkripcie a skratka alebo značka termínu, ak existuje, resp. ak sa v takomto tvare bežne používa. Obr. 1 Ukážka pracovného rozhrania terminologickej databázy TermSlov

8 Kontrastívny výskum gramatického metajazyka Obr. 2 Ukážka spracovania heslového termínu pomocné sloveso v databáze TermSlov 2 Synonymá heslového termínu predstavujú ďalšiu informáciu o sledovanom termíne. Ponúkajú iné jazykové vyjadrenie toho istého pojmu v tom istom jazyku doložené v rovnakom alebo v inom zdroji ako heslový termín, vrátane jazykovej mutácie. Napríklad synonymom termínu pomocné sloveso je neplnovýznamový funktor. Ďalšiu informáciu poskytujú odvodené termíny napr. výraz slovesný pre heslový termín sloveso a kolokácie heslového termínu. Kolokáciami termínu sa rozumejú slovné spojenia, v ktorých sa heslový termín často vyskytuje. Jazyková poznámka, ktorú nájdeme v databáze aj v slovníku, obsahuje jazykové osobitosti týkajúce sa heslového termínu, napr. nepravidelné tvorenie množného čísla a pod. Pri francúzskom termíne verbe auxiliaire nájdeme túto jazykovú poznámku: Použitie tvaru auxiliaires je častejšie ako verbes auxiliaires. Podobná situácia je tiež v slovenskom jazyku, kde jazyková poznámka spresňuje, že hoci heslový termín má podobu singuláru, V použitých zdrojoch sa pri opise termínu používa tvar plurálu. Plurálové tvary termínov pre slovesá, ako aj ďalšie slovné druhy totiž majú v slovenskej gramatickej teórii jednak svoju tradíciu od čias prvých kodifikátorov spisovnej slovenčiny A. Bernoláka a Ľ. Štúra, jednak vyplývajú z vyčleňovaných klasifikačných skupín slovies, kde plurál je ich inherentnou vlastnosťou. Pri každej poznámke je uvedený jej pôvodný zdroj. V položke kontext sa nachádza originálny text v jazyku heslového termínu, ktorým sa dokladá výskyt heslového termínu. Ide o jeden z najdôležitejších údajov, pretože vypovedá o používaní termínu vo vedeckej komunite. Môže ísť o kontexty z rôznych zdrojov, ktoré dokladujú výskyt heslového termínu. Uvádzame príklad kontextu termínu pomocné sloveso: Spojenia pomocných slovies s plnovýznamovými pomenovaniami sa hodnotia ako zložené vetné členy, napr. zložený prísudok, zložený vetný základ, zložený podmet, zložený predmet, zložený doplnok. S rozličnou vetnočlenskou platnosťou súvisí tvar pomocného slovesa, ktoré môže byť v určitom aj neurčitom tvare: začína pršať, začnite postupovať, začínajúc pomáhať, začína odporovať... (Morfológia slovenského jazyka, 1966, s. 363) a kontext k francúzskemu termínu verbe auxiliaire: 2 8

9 Terminológia slovesa En général, lorsque plusieurs verbes coordonnés sont à un même temps composé et ont le même sujet, on exprime l auxiliaire avec le premier verbe seulement, si les divers verbes se conjuguent avec le même auxiliaire. 3 (Grevisse Goose, 2005, s. 1221) Definícia ako jedna z kľúčových položiek v databáze sa vyberá takisto z pôvodného zdroja v jazyku heslového termínu. Hoci zdrojom definície môže byť v niektorých prípadoch aj člen riešiteľského kolektívu alebo iný odborník (v takom prípade ide o ústne formulovanú, nepublikovanú definíciu), prednosť majú definície z monografií, vedeckých štúdií, prípadne z vedeckých encyklopédií či jazykovedných slovníkov publikované v jazyku heslového termínu, ak sú tieto zdroje uznávané vedeckou komunitou. Definície termínu v slovníku nefigurujú samostatne, ale spolu s encyklopedickými poznámkami tvoria ucelený opis pojmu, na označenie ktorého sa príslušný termín používa. Príkladmi sú konkrétne slovesá patriace do skupiny slovies pomenovanej heslovým termínom, uvádzané v takej podobe, v akej ich zaznamenáva vybraný zdroj napr. môžeme písať ceruzkou, ide ho zadusiť od hnevu, začína sa oteplievať, stal sa veliteľom, už je chladno sú príkladmi, ktoré ilustrujú pomocné slovesá, être a avoir sú príkladmi na verbes auxiliaires. Ďalšie položky v databáze usúvzťažňujú heslový termín (a pojem, ktorý vyjadruje) v rámci systému termínov (resp. pojmového systému). Označujú vedný odbor (jazykoveda), zvolenú tematickú oblasť (terminológia slovesa), jazykovednú disciplínu (morfológia, syntax), teoretickú oblasť používania termínu v zmysle teoretickej školy alebo jazykovedného smeru. Encyklopedická poznámka uvádza zvláštnosti týkajúce sa heslového termínu z pojmového (obsahového) hľadiska a môže súvisieť s teoretickým smerom jazykovedného bádania. Pozíciu termínu v systéme precizujú aj hyperonymá, izonymá, hyponymá, antonymá a príbuzné termíny. V prípade verbe auxiliaire za hyperonymum považujeme termín verbe, hyponymami termínu pomocné sloveso je fázové sloveso, limitné sloveso, modálne sloveso, sponové sloveso, izonymum k verbe auxiliaire je termín verbe à sens plein. Nosnými informáciami sú ekvivalenty heslového termínu v ostatných zastúpených jazykoch zistené na základe kontrastívnej analýzy vytvorených terminologických záznamov s dôrazom na analýzu definícií termínov 3 Vo všeobecnosti platí, že ak je viacero slovies v zloženom čase, vo vzájomnom priraďovacom vzťahu, s rovnakým podmetom a ak sa tieto slovesá časujú s rovnakým pomocným slovesom, pomocné sloveso stojí iba pri prvom z nich. 9

10 Kontrastívny výskum gramatického metajazyka a porovnávanie príkladov konkrétnych slovies v tom ktorom jazyku, na ktoré sa heslový termín z oblasti klasifikácie slovies vzťahuje. V tomto prípade ide vždy o vzťah ekvivalencie medzi termínom v slovenčine a v konkrétnom románskom jazyku. Pri každom navrhnutom ekvivalente sa v databáze uvádza kód riešiteľa, ktorý daný inojazyčný ekvivalent spracoval. Špecifiká jazykovednej terminológie súvisiace s klasifikáciou slovies a vyplývajúce z analýzy súborov paralelných jazykovedných textov, ako aj z kontrastívnej analýzy pojmov inojazyčných termínov poukazujú na to, že medzi termínom v slovenčine a jeho ekvivalentom v románskom jazyku ide vo väčšine prípadov o ekvivalenciu čiastočnú. Slovenský jazykovedný termín z oblasti klasifikácie slovies sa vzťahuje na skupinu slovenských slovies, kým jeho (čiastočný) ekvivalent vo francúzštine, v taliančine alebo v španielčine sa vzťahuje na skupinu slovies v danom románskom jazyku. Termíny z oblasti klasifikácie slovies nemusia byť v jednotlivých jazykoch na rovnakej pozícii v rámci štruktúry pojmových systémov, čo vyplýva z vyššie uvedených špecifík jazykovednej terminológie. Vzhľadom na cieľ projektu, ktorým bolo nielen vytvoriť terminologický nástroj umožňujúci prispieť k efektívnosti komunikácie v odbornej sfére, a tak eliminovať jazykové problémy, ktoré sa pri preklade odborných jazykovedných textov vyskytujú, ale aj ponúknuť porovnanie slovenského jazyka so zvolenými románskymi jazykmi, bol východiskovým termínom pri realizácii dvojjazyčnej ekvivalencie termín v slovenčine. V tomto kontexte sa treba zmieniť o vzťahu synonymie v opozícii domáci internacionálny termín. Autori slovníka ako dominantný, heslový termín volili termín slovenský, internacionálny termín sa potom uvádza ako synonymný, napr. pri hesle predmetové sloveso sa ako synonymum uvádza objektové sloveso. Slovenčinu heslového termínu determinuje jednak východiskový jazyk slovníka, jednak domáca tradícia slovenskej gramatickej terminológie. Uvádzanie internacionálneho termínu v heslovom slove sa použilo v prípadoch, keď sa nenašli domáce ekvivalenty (napr. limitné sloveso, modifikátor, operátor), resp. sa prihliadalo na efektívnosť jazykovedných termínov a komunikátov v procese aktuálnej európskej integrácie a globalizácie. Pri analýze terminológie slovies sa autori dôsledne opierali o pôvodné publikácie normatívneho charakteru a dokumenty všeobecne uznávané vedeckou komunitou, t. j. o vedecké štúdie, monografie, vedecké a odborné časopisy, učebnice. Z nich čerpali základné a komplementárne informácie o termínoch. Prirodzene, v snahe poskytnúť používateľom terminologickej databázy najaktuálnejšie vedecké poznatky z oblasti 10

11 Terminológia slovesa analyzovanej problematiky, najmä pri realizácií dvojjazyčnej ekvivalencie, boli využité aj informácie zo zatiaľ nepublikovaných, ale obhájených doktorandských prác, akademických gramatík, resp. z jazykovedných výkladových slovníkov. Východiskom pre výber termínov v slovenčine boli podľa dohodnutých kritérií zvolené pojmové systémy slovies z reprezentatívnych odborných zdrojov. Za základné zdroje sa považovala najmä Morfológia slovenského jazyka (1966), normatívna slovenská gramatika ako akademická príručka opisujúca gramatické zložky jazyka, a vedecké monografie, pričom gramatické vlastnosti slovies v ojedinelých prípadoch sa overovali v slovníkoch slovenského jazyka a v jazykovedných encyklopédiách. Vymedziť databázu takých termínov slovies, ktorých charakteristiku eklatantne prezentuje lingvistická literatúra, zastúpená najmä tradičnou deskriptívnou gramatikou, bolo zásluhou existujúcej odbornej literatúry veľmi konštruktívne aj inšpirujúce. Výsledkom doterajších morfologicky a syntakticky zameraných výskumov sú viaceré monografie, ktoré slovesá charakterizujú, hodnotia a klasifikujú z uvedených hľadísk. Použité klasifikačné schémy (obr. 3 až 9) obsahujú termíny, z ktorých väčšina je obsiahnutá v slovníku. V nadväznosti na teóriu intencie slovesného deja a tiež zásluhou verbocentrickej teórie sloveso ako centrálny prvok vety prinieslo do formálnej gramatiky orientáciu na významovú stránku jazyka. Lingvistický výskum sa zameral (aj) na sémantiku slovesa a všímal si jeho fungovanie vo vete. V súčasnosti možno konštatovať, že nielen morfológia slovesa, ale aj sémantika slovesa je v slovenskej lingvistike prepracovaná, o čom svedčí aj bohatá vedecká produkcia ponúkajúca klasifikácie slovies opierajúce sa o ne/prítomnosť špecifických diferenciačných príznakov. V týchto súvislostiach z významných prác možno spomenúť napr. kolektívne dielo Dynamika slovnej zásoby súčasnej slovenčiny (1989), monografie E. Nemcovej Sémantická analýza verb dicendi (1990), M. Sokolovej Sémantika slovesa a slovesný rod (1993), J. Nižníkovej a M. Sokolovej Valenčný slovník slovenských slovies (1998), M. Ivanovej Valencia statických slovies (2006), Ľ. Kralčákove Analytické verbo-nominálne spojenia v slovenčine (2005), ale aj vedecké štúdie J. Dolníka, M. Ivanovej, N. Janočkovej, M. Ološtiaka, ktoré prezentujú pripravovanú koncepciu explanačnej synchrónnej lingvistiky/morfológie (2009, 2010) a i. Zvolené kritériá hodnotenia slovies boli teda sémantické a gramatické (morfologické, syntaktické, resp. morfosyntaktické) a súviseli nielen s koncepciou slovníka, ale aj s plánovaným rozsahom a s časom, ktorý mali autori k dispozícii pri spracúvaní jednotlivých hesiel. Autori 11

12 Kontrastívny výskum gramatického metajazyka publikácie si za cieľ výskumného projektu vymedzili výskum slovenských termínov slovesa vo vzťahu k inojazyčným slovesným terminologickým ekvivalentom. Vzhľadom na to, že v slovníku ide o ekvivalenty románskych, čiže typologicky odlišných jazykov, najmä gramatické klasifikačné kritériá nebolo možné aplikovať vo vybraných jazykoch v takom rozsahu, aký by optimálne zodpovedal súčasnej úrovni jazykovedných výskumov v slovenskom jazyku. Predkladaný viacjazyčný terminologický slovník slovies by chcel pri jednotlivých heslách priniesť komplexnú deskripciu jeho morfologických vlastností a zároveň poukázať na jeho možnosti využitia v diferencovanom jazykovom prostredí. Východisková databáza terminologických hesiel je výsledkom prístupov, ktoré sa využívajú v porovnávacej (kontrastívnej) gramatike. Vzhľadom na skutočnosť, že slovenčina je typologicky prevažne flektívny jazyk a porovnávané románske jazyky patria do skupiny analytických jazykov, niektoré z monografií prinášajúce nové a zaujímavé klasifikačné prístupy sa nemohli v našom porovnávaní využiť, pretože absentovali nevyhnutné cudzojazyčné ekvivalenty. Ide napríklad o termíny konverzné sloveso, limitné sloveso, neplnovýznamové sloveso, viacintenčné sloveso, o niektoré podskupiny neosobných slovies a niektoré podskupiny zvratných slovies. Tieto termíny označujú javy, ktoré sa chápu odlišne v slovenčine a v románskych jazykoch, ktoré sa v jazykovede románskych jazykov špeciálne nevymedzujú, resp. ktoré neexistujú, pretože v súčasnom románskom jazyku neexistuje daná skupina slovies (to je prípad niektorých podskupín slovenských neosobných slovies). Zaujímavý je aj fakt, že hoci k niektorým z vyššie spomínaných slovenských termínov (napr. k termínu limitné sloveso, ktoré označuje špecifickú skupinu neplnovýznamových slovies) vybrané gramatiky priradili príklady konkrétnych slovies v niektorom z románskych jazykov (napr. vo francúzskom jazyku išlo o slovesá ako faillir, manquer a penser), ba dokonca aj uvádzali opis deja, ktorý tieto slovesá vyjadrujú (napr. pri limitnom slovese je to dej, ktorý sa už už mal stať, ale nakoniec sa nestal), čiže podávali dôkaz o rovnakom chápaní pojmu v oboch typologicky rozdielnych jazykoch, vo francúzštine pre túto skupinu slovies neexistoval lingvistami vytvorený špecifický termín (tri spomínané konkrétne slovesá boli zahrnuté do nadradenej skupiny polopomocných slovies verbes semi-auxiliaires). Aj z tohto dôvodu nebolo možné v databáze vytvoriť terminologické záznamy pre inojazyčné ekvivalenty niektorých vyššie uvedených slovenských termínov.v predkladanom slovníku sa tieto heslá preto uvádzajú bez cudzojazyčných ekvivalentov. 12

13 Terminológia slovesa V slovníku sa nenachádzajú niektoré termíny, ktoré sú dôležité pri triedení slovies vo francúzštine, španielčine alebo taliančine, pretože ich nie je možné priradiť ako ekvivalentné pomenovania k slovenským termínom. To je prípad termínu verbo inacusativo, tal. verbo inaccusativo, s ktorým sa veľmi často pracuje v španielskej, resp. talianskej jazykovede. Napriek týmto obmedzeniam, ktoré vyplynuli z dôsledného porovnávania kritérií, klasifikácií a pojmov, sa v slovníku dôsledne uplatňuje princíp komparácie slovenského heslového termínu s termínom niektorého románskeho jazyka. V budúcnosti bude možné túto koncepciu rozšíriť a doplniť o ďalšie informácie potrebné k vytvoreniu komplexného obrazu o problematike slovesa v typologicky odlišných moderných európskych jazykoch. 13

14 Kontrastívny výskum gramatického metajazyka Obr. 3 Klasifikácia slovies na základe sémantického kritéria 1 4 Fig. 3 Clasificación de verbos según un criterio semántico 1 Image 3 Classification de verbes selon le critère sémantique 1 Fig. 3 Classificazione dei verbi in base al criterio semantico 1 4 NIŽNÍKOVÁ, Jolana SOKOLOVÁ, Miloslava a kol Valenčný slovník slovenských slovies. 1. vyd. Prešov : Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove SLOVACONTACT, ISBN (SSNIZ). 14

15 Terminológia slovesa Obr. 4 Klasifikácia slovies na základe sémantického kritéria 2 5 Fig. 4. Clasificación de verbos según un criterio semántico 2 Image 4 Classification de verbes selon le critère sémantique 2 Fig. 4 Classificazione dei verbi in base al criterio semantico 2 5 SOKOLOVÁ, Miloslava. Sémantika slovesa a slovesný rod. Bratislava : VEDA, ISBN (SMSOK). 15

16 Kontrastívny výskum gramatického metajazyka Obr. 5 Klasifikácia slovies podľa zvratnosti 6 Fig. 5. Clasificación de verbos según su reflexividad Image 5 Classification de verbes selon le caractère pronominal Fig. 5 Classificazione dei verbi secondo la riflessività 6 Morfológia slovenského jazyka. Ved. red. J. Ružička. Bratislava : VEDA, 1966 (SMKOL). ORAVEC, Ján FURDÍK, Juraj BAJZÍKOVÁ, Eugénia: Súčasný slovenský spisovný jazyk. Morfológia. 1. vyd. Bratislava : SPN, 1984 (SUOFB). 16

17 Terminológia slovesa Obr. 6 Klasifikácia slovies podľa lexikálneho významu 7 Fig. 6. Clasificación de verbos según su significado léxico Image 6 Classification de verbes selon le sens lexical Fig. 6 Classificazione dei verbi secondo il significato lessicale 7 Morfológia slovenského jazyka. Ved. red. J. Ružička. Bratislava : VEDA, 1966 (SMKOL). ORAVEC, Ján FURDÍK, Juraj BAJZÍKOVÁ, Eugénia: Súčasný slovenský spisovný jazyk. Morfológia. 1. vyd. Bratislava : SPN, 1984 (SUOFB). PAULINY, Eugen RUŽIČKA, Jozef ŠTOLC, Jozef: Slovenská gramatika. 5. vyd. Bratislava : SPN, 1968 (SKPRS). 17

18 Kontrastívny výskum gramatického metajazyka Obr. 7 Klasifikácia slovies na základe (intenčného) činiteľského vzťahu 8 Fig. 7. Clasificación de verbos según la relación (intencional) del agente Image 7 Classification de verbes selon le rapport (actanciel) à l agent Fig. 7 Classificazione dei verbi ( intenzionale ) in base al rapporto con l agente 8 Morfológia slovenského jazyka. Ved. red. J. Ružička. Bratislava : VEDA, 1966 (SMKOL). ORAVEC, Ján FURDÍK, Juraj BAJZÍKOVÁ, Eugénia: Súčasný slovenský spisovný jazyk. Morfológia. 1. vyd. Bratislava : SPN, 1984 (SUOFB). PAULINY, Eugen RUŽIČKA, Jozef ŠTOLC, Jozef: Slovenská gramatika. 5. vyd. Bratislava : SPN, 1968 (SKPRS). 18

19 Terminológia slovesa Obr. 8 Klasifikácia slovies na základe (intenčného) zásahového vzťahu 9 Fig. 8. Clasificación de verbos según la relación (intencional) del paciente Image 8 Classification de verbes selon le rapport (actanciel) au patient Fig. 8 Classificazione dei verbi ( intenzionale ) in base al rapporto con il paziente 9 Morfológia slovenského jazyka. Ved. red. J. Ružička. Bratislava : VEDA, 1966 (SMKOL). PAULINY, Eugen RUŽIČKA, Jozef ŠTOLC, Jozef: Slovenská gramatika. 5. vyd. Bratislava : SPN, 1968 (SKPRS). 19

20 Kontrastívny výskum gramatického metajazyka Obr. 9 Klasifikácia slovies podľa sémantických a intenčných vlastností 10 Fig. 9. Clasificación de verbos según las cualidades semánticas e intencionales Image 9 Classification de verbes selon les propriétés sémantiques et actancielles Fig. 9 Classificazione dei verbi secondo le proprietà semantiche e intenzionali 10 KAČALA, Ján: Sloveso a sémantická štruktúra vety. Bratislava : VEDA, ISBN (SMAC). 20

21 Terminológia slovesa 2. Návod na používanie slovníka Heslová časť slovníka obsahuje 38 abecedne zoradených hesiel. Základom každého z nich je slovenský heslový termín. K nemu sú priradené ekvivalenty v románskych jazykoch. Podľa počtu spracovaných ekvivalentných termínov sa heslo člení na najmenej dve časti (ak je spracovaný ekvivalent slovenského heslového termínu iba v jednom z troch románskych jazykov) a najviac štyri časti (ak sú k nemu spracované ekvivalenty vo všetkých troch románskych jazykoch). Informácie o slovenskom heslovom termíne a o ekvivalentných inojazyčných termínoch spolu vytvárajú text jednotlivých hesiel, ktorý má jednotnú štruktúru. Jednotlivé položky sú označené značkami v ľavej časti hesla. Heslo nemusí vždy obsahovať všetky údaje o termíne, pri každom z nich sú však povinnými položkami kontext, opis pojmu a príklady. Práve tieto informácie umožňujú stanoviť vzťah ekvivalencie. Orientáciu v slovníku uľahčuje register termínov, ktorý nasleduje za heslovou časťou. Obsahuje abecedne zoradené zoznamy termínov spracovaných v jednotlivých jazykoch spolu s odkazmi na príslušné strany v heslovej časti. 3. Zoznam skratiek / Registro de abreviaturas / Liste des abréviations / Elenco abbreviazioni Slovenský jazyk / Lengua eslovaca / Langue slovaque / Lingua slovacca a i. a iné a kol. a kolektív a pod. a podobne adj. adjektívum adj. + subst. adjektívum + substantívum akt. part. aktívne particípium cit. citované č. číslo f. (substantívum) feminínum fr. francúzsky, francúzština m. (substantívum) maskulínum n. (substantívum) neutrum napr. napríklad obr. obrázok os. osoba 21

22 Kontrastívny výskum gramatického metajazyka porov. porovnaj pron. pronomen resp. respektívne s. strana sg. singulár šp. španielsky, španielčina t. j. to jest tal. taliansky, taliančina tzv. takzvaný vyd. vydanie ved. red. vedecký redaktor 4. Zoznam značiek / Registro de símbolos / Liste des symboles / Elenco dei simboli skrátený tvar termínu / abreviatura / abréviation / abbreviazione = synonymá/sinónimos/synonymes/sinonimi jazyková poznámka / anotación lingüística / note linguistique / annotazione linguistica kontext / contexto / contexte / contesto opis pojmu / descripción del concepto / description du concept / descrizione del concetto príklady / ejemplos / exemples / esempi hyperonymá / hiperónimos / hyperonymes / iperonimi izonymá / isónimos / isonymes / isonimi hyponymá / hipónimos / hyponymes / iponimi antonymá / antónimos / antonymes / antonimi príbuzné termíny / términos relativos / termes liés / termini affini ***** oddeľuje časti hesla v rôznych jazykoch / separa las partes de cada entrada que corresponden a distinta lengua / sépare les parties de l article / separa le parti dell articolo * termín navrhnutý autorom hesla / término propuesto... autor/termes proposé par l auteur / termine proposto dall autore (F) cudzojazyčný ekvivalent slovenského heslového termínu/término equivalente/terme équivalent/termine equivalente 22

23 Terminológia slovesa 5. Zoznam skratiek citovanej literatúry Na citovanú literatúru poukazujú v hesle skratky, ktoré boli vytvorené na nasledujúcom princípe. prvé písmeno skratky vyjadruje jazyk termínov, na ktorých spracovanie sa publikácia použila F = francúzsky jazyk (français) E = španielsky jazyk (español) I = taliansky jazyk (italiano) S = slovenský jazyk (eslovaco/slovaque/slovacco) druhé písmeno skratky vyjadruje typ publikácie G = gramática/grammaire/grammatica D = diccionário/dictionnaire/dizionario A = article T = thèse de doctorat M = monografia/monografía/monographie K = kompendium S = slovník U = vysokoškolská učebnica/manual universitario/manuel universitaire/manuale universitario tretie až piate písmená označuje prvé písmená priezviska a krstného mena autora alebo priezvisk autorov, napr. IGAND ANDORNO, Cecilia: Dalla grammatica alla linguistica: basi per uno studio dell italiano. Torino: Paravia, ISBN EDRPP RICHARDS, Jack C. PLATT, John. PLATT, Heidi: Diccionario de lingüística aplicada y enseñanza de lenguas. Versión española y adaptación de Carmen Muñoz Lahoz y Carmen Pérez Vidal. Barcelona: Editorial Ariel, S.A., ISBN šiesty, číselný znak rozlišuje rôzne vydania, prípadne rôzne diely tej istej publikácie FGRPR1 RIEGEL, Martin PELLAT, Jean-Christophe RIOUL, René : Grammaire méthodique du français. Grenoble Paris : PUF, ISBN

24 Kontrastívny výskum gramatického metajazyka FGRPR2 RIEGEL, Martin PELLAT, Jean-Christophe RIOUL, René : Grammaire méthodique du français. Paris : Quadrige / PUF, ISBN IGRSC1 RENZI, Lorenzo SALVI, Giampaolo CARDINALETTI, Anna: Grande grammatica italiana di consultazione. Vol. I. Bologna: Il Mulino, 2001 (pr. ed. 1988). ISBN IGRSC2 RENZI, Lorenzo SALVI, Giampaolo CARDINALETTI, Anna: Grande grammatica italiana di consultazione. Vol. II. Bologna: Il Mulino, 2001 (pr. ed. 1991). ISBN Slovenský jazyk / Lengua eslovaca / Langue slovaque / Lingua slovacca SKPRS SMKAC SMKOL SMKRA PAULINY, Eugen RUŽIČKA, Jozef ŠTOLC, Jozef Slovenská gramatika. 5. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, KAČALA, Ján Sloveso a sémantická štruktúra vety. Bratislava : VEDA, ISBN Morfológia slovenského jazyka. Ved. red. J. Ružička. Bratislava : Veda, On-line dostupné na KRALČÁK, Ľubomír Analytické verbo-nominálne spojenia v slovenčine : synchrónno-diachrónny pohľad. Nitra : Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa, ISBN SMSOK SOKOLOVÁ, Miloslava Sémantika slovesa a slovesný rod. Bratislava : VEDA, ISBN SSNIZ SUOFB NIŽNÍKOVÁ, Jolana SOKOLOVÁ, Miloslava a kol Valenčný slovník slovenských slovies. 1. vyd. Prešov : Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, ISBN ORAVEC, Ján FURDÍK, Juraj BAJZÍKOVÁ, Eugénia Súčasný slovenský spisovný jazyk. 24

25 Terminológia slovesa Morfológia. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Zoznam skratiek autorov / Registro de abreviaturas de los autores / Liste des codes des auteurs / Elenco abbreviazioni degli autori DRA DVE IOC JHO JKL KCH KKL LGO MZA PDI PPA VKR VSL Dominika Rašová Dagmar Veselá Ivan Očenáš Jan Holeš Jana Klincková Katarína Chovancová Katarína Klimová Lara González Castaño Monika Zázrivcová Paolo Di Vico Petra Pappová Vlasta Křečková Veronika Sliačanová V ďalšej časti sú uvedené heslá, ktoré autorsky (JKL), alebo ako spoluautorka (JKL, IOC) spracovala J. Klincková. Ide o výber z knižnej publikácie, ktorej kompletné údaje sú uvedené v tiráži na konci tohto materiálu. 25

26 bezsubstanciálne sloveso Kontrastívny výskum gramatického metajazyka 7. Heslá zoradené v abecednom poradí termínov v slovenčine: A Z / Entradas colocadas en orden alfabético según los términos eslovacos: A Z / Articles dans l ordre alphabétique de A à Z en slovaque / Voci in ordine alfabetico dei termini in slovacco: A Z akčné (dynamické) sloveso adj. (adj.) + n. [akčné sloveso] (S) akčné sloveso = dynamické akčné sloveso (SMSOK, 81); činnostné sloveso (SMKOL, 361); akčný predikát (SSNIZ, 8) Akčné dynamické slovesá, ktoré najviac zodpovedajú štatútu slovies ako dynamických príznakov substancií, sú z hľadiska valencie väčšinou subjektovo-objektové ( V ) (SMSOK, 81). Agens (AG) je ľavovalenčný participant pri akčných slovesách so sémantickými príznakmi +A, +D (SSNIZ, 37). Tradične sa plnovýznamové slovesá v slovenčine členia na činnostné a stavové. Ukazuje sa, že toto členenie je v súčasnosti nepostačujúce, a tak sa pri precizovaní sémantickej klasifikácie slovies pracuje so štyrmi základnými sémantickými príznakmi - akčnosť (A), dynamickosť (D), mutačnosť (M) a rozčlenenosť (R). Na základe uvedených príznakov plnovýznamové slovesá sa klasifikujú ako akčné, procesné, statické slovesá (SSNIZ, 8). Akčné slovesá (+D, +R, +A, + >M) odpovedajú na otázku čo robí (pri kauzatívach čo spôsobuje ) ľavointenčný participant (SMSOK, 24). smiať sa; pracovať; fajčiť; prísť; sadnúť si; stvoriť; zničiť; zašpiniť; naučiť; rozžialiť; zmenšiť; doviezť; kúpiť; predať; porovnať; oznámiť; vymyslieť; pozorovať (SSNIZ, 18); bežať; stáť; pracovať; fajčiť; premýšľať; učiť sa; stvoriť; zničiť; zväčšiť; zašpiniť; doviezť; dať; oznámiť; vymyslieť; nenávidieť; pozorovať (SMSOK, 24) plnovýznamové sloveso; plnovýznamový predikát procesné sloveso; procesný predikát; statické sloveso; statický predikát; činnostné sloveso akčné sloveso (syntakticky) intranzitívne; akčné sloveso (syntakticky) tranzitívne 26

27 Terminológia slovesa bezsubstanciálne sloveso (dynamické) neakčné sloveso/procesné sloveso sloveso; valencia; plnovýznamové sloveso (plnovýznamový predikát); statické sloveso (statický predikát); procesné sloveso (dynamické neakčné sloveso); agens JKL ***** bezsubstanciálne sloveso adj. + n. [besupstanciálne sloveso] (S) = jednočlenný intenčný typ (SMKOL, 396); neosobné slovesá bezsubstanciálneho typu (SMKOL, 396); neosobné bezpredmetové sloveso/impersonálium (SUOFB, 130) Patria sem neosobné bezpredmetové slovesá, ktoré pomenúvajú zväčša prírodné a atmosférické činnosti, zmeny... (zmeny stavu ).... (SUOFB, 130) Bezsubstanciálne sloveso je sloveso, pri ktorom sa nedá vyjadriť ani agens (lebo sa pokladá za nepoznateľný), ani paciens deja (lebo je obsiahnutý v samom lexikálnom význame slovesa); v jednom slove sa vyjadruje neutralizovaný agens aj paciens deja a toto slovo je súčasne pomenovaním deja. Väčšinou ide o činnostné slovesá, menej často pomenúvajú tieto slovesá názvy stavu alebo ich zmenu (SUOFB, 130). mračí sa; stmilo sa; zmráka sa; hrmí; mrzne; oteplieva sa (...) (SUOFB, 130); (...) zaľahnúť v ušiach; škŕkať v žalúdku; zájsť za nechty; svitnúť v hlave (...) (SMKOL, 396); hrmieť; mrholiť (SMKAC, 29) osobné predmetové sloveso; subjektovo-objektové sloveso sémantika a intencia osobných a neosobných slovies JKL ***** 27

28 konverzné sloveso Kontrastívny výskum gramatického metajazyka kategoriálne sloveso (S) adj. + n. [kategori-álne sloveso] = funkčné sloveso (SSNIZ, 9; SMKRA, 43); kategoriálny operátor (SSNIZ, 8); formálne sloveso (SMKRA, 43) Formálne slovesá sú lexémy s takým kategoriálnym významom, ktorý nadobúdajú plnením slovesného komponentu analytických verbo-nominálnych spojení (SMKRA, 42 43). Kategoriálne sloveso je výsledkom transformácie z pôvodných plnovýznamových lexém na lexémy kategoriálne, pričom nastáva strata ich individuálnych sém (SMKRA, 43). Kategoriálne slovesá, ktoré tvoria sémantické predikáty, sa nespájajú s infinitívom, ale jeden syntaktický predikát tvoria ako onomaziologická báza spolu s predikatívnym substantívom, adjektívom alebo adverbiom ako predikatívnym aktantom. Spolu so sponovými slovesami pokladáme ich za typy analytických slovesno-menných predikátov; gramatický funktor ovplyvňuje aj celkovú charakteristiku predikátov, ktoré ako celok môžu byť modifikované skupinou modifikátorov, napr. Prestala byť veselá. (SSNIZ, 9 10). Konečne dostal rozum.; Vediem boj proti korupcii.; Zase robíš zmätky.; Kladie si stále tie isté otázky. (SSNIZ, 9) neplnovýznamový/gramatický funktor; operátor sponové sloveso/sponový operátor konverzné sloveso ***** JKL (S) adj. + n. [konverzné sloveso] = sloveso s protismerným vzťahom (SMKAC, 103) S viacintenčnosťou slovies súvisia prípady slovies s konverzným (protismerným) vzťahom medzi významami jedného pomenovania (SMKAC, 103). Konverzné sloveso (t. j. sloveso s konverzným/protismerným vzťahom) je také sloveso, ktoré sa vyskytuje medzi významami jedného pomenovania a súvisí s viacintenčnosťou slovesa. Hoci referenčný (denotatívny) význam slovesa je vo vetách totožný, rozdielna je jeho orientovanosť deja, a tak treba pri jednom slovese hovoriť o dvoch významoch, napr. sloveso prejesť sa. Príklady 28

29 Terminológia slovesa konverzné sloveso so slovesom prejesť sa sú však relevantné aj z iného hľadiska: názorne totiž ukazujú na rozdiel medzi intenciou slovesného deja a intenčnou hodnotou slovesa. Kým z hľadiska intenčnej hodnoty sa sloveso prejesť sa v uvedených prípadoch nediferencuje (...), z hľadiska intencie slovesného deja je medzi slovesom prejesť sa vo vetách rozdiel v kvalite substancií spätých so slovesným dejom a tým aj v ich vzťahu k deju. (...) rozdielna intencia slovesného deja tu vyvoláva polysémiu: sloveso vo vete1 má iný význam ako vo vete 2, pričom (...) referenčná alebo denotatívna zložka vo význame je v obidvoch prípadoch rovnaká (SMKAC, ). Hostia sa prejedli zákuskov.; Hosťom sa prejedli zákusky. (SMKAC, 103) viacintenčné sloveso sloveso s protismerným vzťahom lexikálno-syntaktická konverzia; konverzné riešenie; konverzia symetrických predikátov JKL 29

30 limitné sloveso Kontrastívny výskum gramatického metajazyka limitné sloveso (S) adj. + n. [limitné sloveso] = limitné pomocné sloveso (SMKOL, 365); limitný modifikátor (SSNIZ, 8 9) Ak sa pri limitnom pomocnom slovese použije nedokonavé plnovýznamové sloveso, spojením sa vyslovuje uskutočnenie deja v tesnej následnosti za momentom prehovoru (zvyčajne v tesnej budúcnosti). (SMKOL, 366) S iným plnovýznamovým slovesom (v neurčitku) sa spájajú fázové, limitné, modálne pomocné slovesá. (SUOFB, 135) Limitné sloveso v spojení s plnovýznamovým slovesom precizuje začiatočnú fázu deja vyjadrujúc konečný prípravný stav pred jeho uskutočnením. Má istý vzťah ku gramatickej kategórii času. Spojenie limitného slovesa s neurčitkom dokonavého slovesa vyjadruje, že vyslovený dej sa už-už má uskutočniť, alebo len-len že sa neuskutočnil a uskutočnenie deja sa prieči skúsenosti. V takomto význame sa limitné sloveso používa v prítomnom a v minulom čase oznamovacieho aj podmieňovacieho spôsobu. Najčastejšie sa s týmito pomocnými slovesami spájajú osobné i neosobné slovesá vyjadrujúce psychofyzické stavy. Limitné slovesá sú dve: ísť, mať (SMKOL, 365; SUOFB, 136). Srdce jej ide puknúť od žiaľu.; Ty predsa vieš, že ide byť zle.; Bojko začal stenať, ako keby mal umrieť. (SMKOL, ) limitný modifikátor pomocné slovo; pomocný slovný druh pomocné sloveso; neplnovýznamové sloveso; gramatický funktor JKL 30

31 Terminológia slovesa modifikátor modifikátor (S) m. [modifikátor] = gramatický modifikátor (SSNIZ, 9); formálny modifikátor (SMKRA, 50) Z hľadiska funkcie treba predovšetkým rozlišovať skupinu operátorov, ktoré sa spájajú s menom, aby sa tak utvoril výraz s plným slovesným významom, a skupinu modifikátorov, ktoré sa síce tiež spájajú s menom, no v ich sémantickej štruktúre je výrazne zastúpený príznak +I alebo +Mo, preto majú zároveň funkciu fázovo, resp. modálne modifikovať celý slovesný význam (SMKRA, 47). Modifikátor je gramatický funktor (neplnovýznamové sloveso) s infinitívom, ktoré modifikuje a variuje sémantické predikáty. Do skupiny modifikátorov patria modálne, fázové a limitné slovesá, ktoré preberajú zvyčajne valenciu od predikatívnych aktantov v infinitíve, a preto je ich spájateľnosť z tohto aspektu prakticky neobmedzená (SSNIZ, 9). Túto skupinu tvoria výrazy, ktoré modifikujú dej fázovo, t. j. rozsiahla skupina fázových slovies, ako aj limitné slovesá a výrazy označujúce modálnu modifikáciu slovesného významu (SMKRA, 50 51). Nechcem sa vydávať.; Ide mi hlava prasknúť.; Začínal premýšľať o sebe.; Malo ho roztrhnúť od jedu.; Viem hrať na klavíri. (SSNIZ, 9) neplnovýznamové sloveso; neplnovýznamový funktor operátor modálne sloveso; fázové sloveso; limitné sloveso; modálny modifikátor; fázový modifikátor; limitný modifikátor plnovýznamové sloveso formálne sloveso JKL ***** 31

32 neplnovýznamové sloveso Kontrastívny výskum gramatického metajazyka neosobné sloveso (S) adj. + n. [ňe-osobné sloveso] = impersonálium (SMKOL, 399; SKPRS, 246) Neosobné slovesá používame v jednočlenných vetách ako: Ráno ešte trochu pršalo, neskoršie sa však vyjasnilo. (SKPRS, 246). Neosobné slovesá čiže impersonáliá tvoria viac-menej uzavretý významový systém a majú aj isté gramatické vlastnosti (SMKOL, 399). Neosobné sloveso čiže impersonálium je také sloveso, ktoré si nežiada a ani nepripúšťa vysloviť osobitným pomenovaním činiteľa činnosti alebo nositeľa stavu v podobe riadiacej substancie (SMKOL, 400). Neosobné sloveso nemá kompletnú paradigmu tvarov, využíva iba tvar 3. os. sg. neutra osobných slovies, lebo nositeľ deja nie je známy a nemôže sa ani vyjadriť osobitným slovom (SMKOL, 400; tiež SUOBF, 126). Neosobné sloveso označuje rozličné prírodné deje alebo psychofyzické stavy (SKPRS, 246). Infinitív neosobného slovesa sa spája s modálnymi slovesami v základnom tvare, a preto je bežné aj zvratné neosobné sloveso. Pri charakteristike neosobných slovies hrá veľkú úlohu lexikálny význam. V slovenčine možno rozlišovať tieto významové skupiny neosobných slovies: 1. slovesá vyjadrujúce prírodné, atmosférické deje; 2. slovesá vyjadrujúce tajomné deje; 3. slovesá vyjadrujúce telesné a duševné (psychofyzické) stavy; 4. slovesá vyjadrujúce záujem o niečo alebo úspech v niečom; 5. slovesá vyjadrujúce existenciu niečoho; 6. modálne pomocné slovesá (SMKOL, 401). mrznúť; blýskať sa; strašiť; svrbieť; šupieť (SKPRS, 246); prší; pršalo; bude pršať; pršalo by; bolo by pršalo (SMKOL, 400) sloveso plnovýznamové neosobné sloveso; pomocné neosobné sloveso; zvratné neosobné sloveso; nezvratné neosobné sloveso; neosobné sloveso vyjadrujúce prírodné, atmosférické deje; neosobné sloveso vyjadrujúce tajomné deje; neosobné sloveso vyjadrujúce telesné a duševné (psychofyzické) stavy; neosobné sloveso vyjadrujúce záujem o niečo alebo úspech v niečom; neosobné sloveso vyjadrujúce existenciu niečoho; modálne pomocné sloveso osobné sloveso/personálium JKL, IOC 32

33 Terminológia slovesa neplnovýznamové sloveso neplnovýznamové sloveso adj. + n. [ňeplnovíznamové sloveso] (S) = neplnovýznamový funktor, gramatický funktor (SSNIZ, 8); synsyntagmatické sloveso (SMSOK, 20) Na základe podielu na komplexnom pomenovaní dynamického príznaku delíme slovesá na plnovýznamové (pomenúvajúce dynamické príznaky samostatne) a neplnovýznamové slovesá (gramatické funktory) (...) (SSNIZ, 8). Na základe významu a sémantických príznakov (...) delíme slovenské slovesá na neplnovýznamové, ktoré môžu byť sponové (...), fázové (...), modálne (...) a limitné (...), a plnovýznamové slovesá (SMSOK, 20). Neplnovýznamové, synsyntagmatické modálne, fázové, limitné slovesá nemôžu tvoriť syntaktický prísudok samostatne, len spojením s plnovýznamovým slovom, nemajú intenciu, ale ani vlastnú valenciu, ktorú preberajú od plnovýznamových slovies v neurčitku (...) (SMSOK, 20, 83). Gramatické funktory s infinitívom (modifikátory) modifikujú a variujú sémantické predikáty. Modálne, fázové a limitné slovesá ako modifikátory preberajú zvyčajne valenciu od predikatívnych aktantov v infinitíve, preto je ich spájateľnosť z tohto pohľadu prakticky neobmedzená. Gramatické funktory, ktoré sa nespájajú s infinitívom (operátory), sú neplnovýznamové slovesá tvoriace sémantické predikáty. Jeden syntaktický predikát tvoria ako onomaziologická báza spolu s predikatívnym substantívom, adjektívom alebo adverbiom ako predikatívnym aktantom. V slovenčine sú to sponové a kategoriálne (funkčné) slovesá (SSNIZ, 9). Malo ho roztrhnúť od jedu.; Mám sa veľa učiť.; Brat sa ide ženiť.; Môj brat je vojak/vojakom.; Kladie si stále tie isté otázky.; Vojaci držali stráž.; Dal deti spať.; Zostala zima.; (SSNIZ, 9 10) môcť; zostať; mať; ísť; byť; robiť (SSNIZ, 8); Mohla by prísť zajtra.; Dala sa mu odviesť.; Zdá sa byť nahnevaná.; Bol lekár. (SMSOK, 83 84) sloveso/verbum neplnovýznamový funktor; gramatický funktor 33

34 neplnovýznamové sloveso Kontrastívny výskum gramatického metajazyka modifikátor: modálne sloveso; fázové sloveso; limitné sloveso; operátor: sponový operátor/sponové sloveso; kategoriálny operátor/kategoriálne (funkčné) sloveso plnovýznamové sloveso sloveso; predikát; valencia JKL 34

35 Terminológia slovesa operátor operátor (S) m. [operátor] = gramatický funktor (SSNIZ, 9) Na rozdiel od predchádzajúcej skupiny gramatických modifikátorov s infinitívom si gramatické funktory operátory zachovali schopnosť určovať plnovýznamovým lexémam formu (SSNIZ, 9). Z hľadiska funkcie treba predovšetkým rozlišovať skupinu operátorov, ktoré sa spájajú s menom, aby sa tak utvoril výraz s plným slovesným významom, a skupinu modifikátorov, ktoré sa síce tiež spájajú s menom, no v ich sémantickej štruktúre je výrazne zastúpený príznak + I alebo + Mo, preto majú zároveň funkciu fázovo, resp. modálne modifikovať celý slovesný význam (SMKRA, 47). Operátory sú gramatické funktory (neplnovýznamové slovesá), ktoré tvoria sémantické predikáty, ale na rozdiel od modifikátorov sa nespájajú s infinitívom, ale jeden syntaktický predikát tvoria ako onomaziologická báza spolu s predikatívnym substantívom, adjektívom alebo adverbiom ako predikatívnym aktantom. (SSNIZ, 9) Môj brat je vojak / vojakom.; Stal sa otcom / nedôverčivým.; Svet sa deťom zdá nádherný.; Ukazoval sa ako príjemný spoločník.; Cítil sa zdravý. (SSNIZ, 9) neplnovýznamové sloveso/synsémantické sloveso modifikátor; neplnovýznamový funktor; pomocné sloveso sponové sloveso; kategoriálne sloveso; sponový operátor; kategoriálny operátor formálne sloveso JKL ***** 35

36 pomocné sloveso Kontrastívny výskum gramatického metajazyka osobné sloveso (S) adj. + n. [osobné sloveso] = personálium (SKPRS, 246; SMKOL, 398) subjektové sloveso (SUSOK, 58) Na základe činiteľského vzťahu rozdeľujeme slovesá do dvoch skupín: na osobné slovesá a na neosobné slovesá (SMKOL, 397). Podľa vzťahu k nositeľovi deja rozlišujeme osobné a neosobné slovesá (SKPRS, 246). Osobné slovesá majú kompletnú paradigmu tvarov, lebo nositeľ ich deja je známy a spravidla sa aj vyjadruje osobitným slovom (SKPRS, 246). Osobné sloveso čiže personálium je také sloveso, ktoré v základnom použití má kategóriu osoby, lebo má tvary aspoň pre obidve čísla 3. osoby. Pomenúva deje, ktoré vykonávajú ľudia alebo zvieratá, alebo ktoré existujú na ľuďoch, zvieratách a veciach. Riadiaca substancia sa pri tomto slovese uvedomuje vždy, či už je to činiteľ činnosti alebo nositeľ stavu. Osobné sloveso má úplnú paradigmu tvarov, a to nielen sústavu určitých tvarov, ale aj sústavu neurčitých tvarov, lebo nositeľ ich deja je známy a spravidla sa aj vyjadruje osobitným slovom. Za osobitnú morfologickú črtu osobných slovies treba v slovenčine pokladať možnosť tvoriť neosobný bezpodmetový zvratný tvar (napr. žije sa, žilo sa, bolo by sa žilo a i.), ktorým sa vyjadruje neprítomnosť gramatického podmetu napriek tomu, že sa činiteľ alebo nositeľ deja uvedomuje. Osobné sloveso vyjadruje kategóriu osoby, i keď túto kategóriu preberá od gramatického podmetu vety; má aj tvary imperatívu. Môže sa pripájať k modálnym vetným príslovkám (napr. možno robiť, treba čakať a i.). Za primárne osobné slovesá sa pokladajú slovesá, ktoré vždy majú gramatické vlastnosti osobných slovies (SMKOL, ; SUOBF, 126; SKPRS, 246). chodiť; robiť; mlčať; ležať; brechať; chorľavieť; bdieť (SKPRS, 246); žiť; žijem; žiješ; žije; žijeme; žijete; žijú (SMKOL, 398) sloveso/verbum primárne osobné sloveso neosobné sloveso/impersonálium činnostné sloveso; stavové sloveso; plnovýznamové sloveso; slovesná osoba JKL, IOC ***** 36