EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU. Panamská republika - Panama

Transcripción

1 EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU Panamská republika - Panama Všeobecné informácie o krajine

2 I. ZÁKLADNÉ EKONOMICKÉ INFORMÁCIE a) Základná charakteristika hospodárstva Panamská ekonomika je výrazne orientovaná na poskytovanie služieb, ktoré tvoria takmer 80 % HDP (Panamský prieplav, Voľná zóna Colón, Medzinárodné bankové centrum, poisťovníctvo, kontajnerová preprava, registrácia lodí, zdravotná a lekárska služba, turistika atd.). Panama sa vďaka výhodám plynúcim z prevozu Panamského prieplavu, existencie moderného bankového a poisťovacieho centra a 2. najväčšej zóne voľného obchodu Colón vymyká z kontextu ostatných stredoamerických krajín. Prispieva k tomu aj menová stabilita vyplývajúca z používania doláru ako národnej meny. Hospodársky rast Panamy je v posledných desiatich rokoch jedným z najrýchlejšie rozvíjajúcich sa v Latinskej Amerike (v priemere o 8 % ročne). V porovnaní s ostatnými krajinami v regióne sa Paname relatívne darilo počas globálnej finančnej krízy s pozitívnym rastom o 3,2 % v roku V roku 2010 sa ekonomika zotavila a dosiahla 7,6 % rast HDP, následne 10,6 % v roku 2011 a 10,8% nárast v roku Ekonomika Panamy v roku 2013 rástla o 8,5 % HDP, pre tento rok sa predpokladá rast na úrovni 7,3 %. HDP v roku 2013 dosiahol 42,65 mld. USD. Panama momentálne zažíva stavebný boom najmä vzhľadom k rozsiahlym projektom rozširovania prieplavu (očakáva sa, že tretí kanál bude uvedený do prevádzky ku koncu roku 2015), rekonštrukcie letísk, budovaniu metra v hlavnom meste a ťažobnému priemyslu. a v roku 2015 okolo 6,5 %. Na tvorbe HDP podieľali služby (79,1 %), priemysel (16,6 %) a poľnohospodárstvo (4,3 %). Inflácia (v spotrebiteľských cenách) v II.Q 2014 v medziročnom porovnaní mierne klesá a kumulatívne dosahuje 2,1 %. Inflácia ku koncu roka 2013 dosiahla 5,7%. V roku 2014 bude mierne klesať kvôli spomaleniu rastu cien potravín a cien pohonných hmôt a pre rok 2014 sa predpokladá inflácia na úrovni 4,0 % až 4,1 %. Nezamestnanosť klesá a v I.Q 2014 dosiahla 4,3 %, v roku 2013 to bolo 4,5 %. V neformálnej ekonomike je zamestnaných 38,6 % aktívneho obyvateľstva, najväčším zamestnávateľom je sektor služieb, v ktorom pracuje takmer 80 % zamestnaných. V strednodobom horizonte sa po ukončení rozsiahlych projektov budovania infraštruktúry, ktoré v posledných rokoch už prehrievajú ekonomiku predpokladá stabilizácia nezamestnanosti na úrovni 5 % až 6 %. Minimálna mzda v roku 2014 v závislosti od lokalizácie a výkonu povolania v roku 2014 dosahuje 430 až 624 USD. V roku II.Q 2014 dosiahol bežný účet platobnej bilancie deficit 11,9 HDP, hodnota medzinárodných devízových rezerv je 2,28 mld. USD.

3 Verejný dlh Panamy v posledných rokoch rapídne rastie, najmä v súvislosti s čerpaním pôžičiek na financovanie verejných stavebných projektov, hlavne výstavby tretieho kanála panamského prieplavu, s ktorým sa začalo v roku Celkový verejný dlh v roku 2014 rapídne rastie a dosahuje 17,43 mld. USD, čo predstavuje zhruba 40,8 % HDP, čo je tretí najväčší dlh regióne vo vzťahu k HDP. Zahraničný dlh v II.Q 2014 dosiahol 13,13 mld. USD, domáci dlh 4,30 mld. USD a deficit 28,70 mil. USD. Deficit verejných financií v prvom polroku 2014 dosiahol 1,51 mld. USD, čo predstavuje 3,2 % HDP. Povolené prekročenie rozpočtu pre rok 2014 bolo schválené na úrovni 2,7 % HDP. Vláda plánuje odpredaj majetku na zníženie deficitu. Rating krajiny je podľa agentúry Moody s BAA2 so stabilným výhľadom, podľa S&P dosahuje stupňa BBB so stabilným výhľadom a Fitch hodnotí Panamu ako BBB so stabilným výhľadom. Silný hospodársky rast mal vplyv na niektoré sociálne ukazovatele. Miera chudoby klesla z 48,5 % v roku 2002 na 27 % a extrémna chudoba sa znížila z 21 % na 11 %. Napriek tomu nerovnosť vidieckych a mestských oblastí v Paname zostáva relatívne vysoká (Gini index 0,53). b) Hlavné odvetvia hospodárstva Hlavnými odvetviami sú hlavne ľahký priemysel so zameraním na konfekciu, domáce potreby, chemické a papierenské výrobky a stavebné materiály. Priemysel sa orientuje prevažne na domácich odberateľov a zamestnáva pomerne veľkú časť panamskej pracovnej sily. Najväčší objem HDP generuje textilný, energetický, potravinársky priemysel a spracovanie kože. Vzhľadom k základným materiálom sa rozvíja chemický, drevársky, nábytkársky, papierenský a v menšej miere i metalurgický priemysel, taktiež stavebníctvo a priemysel stavebných hmôt zaznamenáva rozmach najmä vďaka rozsiahlym štátnym investíciám (plán na rozšírenie panamského kanálu sa začal v roku 2007 a bude pokračovať do roku 2014 do ktorého vláda investuje 10% HDP ročne). Poľnohospodárstvo je tradičným odvetvím panamského hospodárstva. Na vidieku žije zhruba 57% obyvateľstva a zamestnáva približne 11% ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Pestuje sa najmä káva, cukrová trstina, banány, kukurica, fazuľa a ryža. v posledných rokoch sa zvyšuje podiel netradičných poľnohospodárskych produktov ako napr. melónov. Z celkovej rozlohy Panamy je obrábaných zhruba 19% pôdy, 28% tvoria lesy a 41% pastviny, zostávajúca časť pôdy je neúrodná. Produkcia mäsa je v súčasnosti takmer výhradne určená na domáci trh. Rybolov je sústredený predovšetkým na pobreží Tichého oceánu, pričom hlavným produktom sú krevety. Sektor služieb, v ktorom pracuje väčšia časť ekonomicky aktívneho obyvateľstva (65%), jednoznačne dominuje panamskej ekonomike. Najvýznamnejšími odvetviami sú bankovníctvo (Panama je sídlom Medzinárodného bankového centra) a poisťovníctva, služby spojené s používaním Panamského prieplavu a Voľná zóna Colón. Stále rastúci význam má sektor turistiky, zvlášť s ohľadom na turistický potenciál zóny Panamského prieplavu. Významnú časť sektora služieb tvorí registrácia zahraničných plavidiel pod panamskou vlajkou. Panamu je možné

4 charakterizovať ako významné bankové a finančné centrum medzinárodného obchodu. V Paname pôsobí viac než 100 bánk a 50 poisťovní z cca 30 krajín a finančný sektor prispieva zhruba 10 % k tvorbe HDP. c) Členstvo v medzinárodných organizáciách a účasť v integračných procesoch OSN, FAO, G-77, IADB, IAEA, IBRD, ICAO, ICC, ICCt, ICFTU, ICRM, IDA, IFAD, IFC, IFRCS, ILO, IMF, IMO, INTERPOL, IOC, IOM, ISO, ITU, LAIA (pozorovateľ), MIGA, NAM, OAS, OPANAL, OPCW, PCA, UNCTAD, UNESCO, UNIDO, UPU, WB, WCL, WCO, WFTU, WHO, WIPO, WMO, WToO, WTO a ďalej Komisia OSN pre Latinskú Ameriku (CEPAL), Latinskoamerický ekonomický systém (SALA), Združenie krajín vyvážajúcich banány, Skupina Rio (G-Rio), Systém stredoamerickej integrácie (SICA), Stredoamerický parlament (Parlacen). II. PODPORA OBCHODU A PODNIKANIA a) Podnikateľská legislatíva Daňový systém Panamský daňový systém tvorí daň z príjmu, daň z pridanej hodnoty a daň z nehnuteľností. Vzhľadom k nízkej miere daňového zaťaženia je panamská morálka platenia daní pomerne vysoká. Daň z príjmu V decembri 2002 bola schválená reforma daňového systému, na základe ktorého bolo okrem iného osoby zbavené povinnosti platiť daň z príjmu (ISR), ktoré zarobia menej než 800 dolárov mesačne. Dani z príjmu podliehajú príjmy všetkých fyzických a právnických osôb v krajine, pokiaľ pochádzajú z domácich zdrojov. Dani nepodliehajú príjmy zo zahraničia ani z aktivít v zónach voľného obchodu. Daň z príjmu právnických osôb má jednotnú sadzbu vo výške 30%. Daň z pridanej hodnoty Na všetky tovary s výnimkou niektorých základných potravín, liekov a školských potrieb je uvalená daň odpovedajúca dani z pridanej hodnoty (Impuesto de Bienes Corporales Muebles con Crédito Fiscal - ITBM) vo výške 5 %. Vyššia 10 % daň z pridanej hodnoty je aplikovaná na alkoholické nápoje, cigarety a prenájom automobilov. Na základe novej daňovej reformy z roku 2002 sa rozšírila daňová základňa ITBM, čo znamená, že dani podliehajú aj služby. Oslobodené zostali služby, ako sú zdravotníctvo, hromadná doprava, školstvo, dodávky elektriny, vody a ďalšie. Reforma ďalej priniesla zavedenie tzv. selektívnej dane vo výške 5 % na automobily drahšie než USD, jachty, osobné lietadla, vrtuľníky, šperky a zbrane.

5 Daň z nehnuteľnosti Výška dane závisí na hodnote realizovaného prevodu nehnuteľnosti vo výške 0 až 2,10% z daňového základu. b) Verejné obstarávanie Podľa panamskej ústavy (čl. 263) sa musia všetky nákupy štátu z verejných prostriedkov realizovať formou verejnej súťaže. Platná legislatíva v tejto oblasti je veľmi rozsiahla. S cieľom vyššej transparentnosti a efektívnosti pri štátnych nákupoch tovarov a služieb bol prijatý zákon č. 22, ktorý vstúpil do platnosti v r Bol zriadený samostatný orgán Generálne riaditeľstvo verejných nákupov, ktorý spadá pod Ministerstvo hospodárstva a financií. Ďalšou významnou zmenou je zverejňovanie a spracovávanie verejných nákupov na internetewww.panamacompra.gob.pa. Na každú verejnú súťaž je však potrebný právny zástupca, ktorým môže byť právnická alebo fyzická osoba. III. INVESTÍCIE, ENERGETIKA, VEDA A VÝSKUM a) Priame zahraničné investície: Posledná legislatívna úprava v oblasti zahraničných investícií sa uskutočnila formou zákona 41 z r. 2007, ktorým sa zriadil špeciálny režim pre vytváranie a činnosť multinacionálnych spoločností. Slovenská republika neregistruje žiadne investície s Panamským kapitálom. Panama aktívne podporuje priame zahraničné investície a v posledných rokoch získala najviac PZI v regióne LAC, najmä v súvislosti so sanáciou kanála, ktorého rekonštrukcia by mala byť ukončená na budúci rok. Kľúčovým pre vývoj bude zvýšenie efektivity a zabezpečenie prechodu na inkluzívny a viac udržateľný rast a preto PZI budú priamo determinovať úroveň rastu ekonomiky. Investície v minulom roku dosiahli historické maximum 4,65 mld. USD, PZI v prvom polroku 2014 dosiahli 2,58 mld. USD, o 23,2% viac ako v rovnakom období minulého roka. Očakáva sa, že príjem PZI v tomto roku prekročí hranicu 5 mld. USD. Najviac investícií v tomto roku smeruje do bankového sektora. SR neregistruje žiadne investície s panamským kapitálom na Slovensku a vzhľadom na charakter krajiny nie je veľký predpoklad na ich získanie v blízkej budúcnosti. b) Energetická politika krajiny Energia je v Paname produkovaná najmä z vodných zdrojov (40,72 %), spaľovacie (bunker) (22,31 %), na naftu (13,17%), na uhlie (12,22 %) a z ostatných zdrojov sa produkuje 11,05 % celkovej EE. Denne sa vyťaží 60 tis. barelov ropy z ktorej 70,4% sa exportuje. Celkový inštalovaný výkon EE Panamy je MW.

6 Tab. č. 1 Podiel energetických nosičov na celkovej spotrebe energií 2013 Zemný plyn 0 % Ropa 35,4 % Uhlie 12,2 % Jadrové zdroje 0 % Obnoviteľné zdroje energie 40,7 % Tab. č. 2 Podiel na celkovej výrobe elektrickej energie 2013 Tepelné elektrárne 59,3 % Jadrové elektrárne 0 % Obnoviteľné zdroje energie 40,7 % Tab. č. 3 Podiel dovozu na celkovej spotrebe energií (netto import) 2013 Zemný plyn 0 % Ropné deriváty 100 % Uhlie 100 % Jadrové zdroje 0 % Zdroj: EIA IV. ZAHRANIČNÝ OBCHOD KRAJINY a) Dovozný a vývozný režim, obchodná prax Zahraničný obchod má nezastupiteľnú úlohu v panamskej ekonomike, predovšetkým vďaka pohybu tovaru prostredníctvom Voľnej zóny Colón. Medzi najdôležitejšie vývozné položky patria banány, krevety, ryby a ďalšie morské produkty, káva, cukor a mäso. Dováža sa hlavne spotrebný tovar, ropa, potraviny, stroje, dopravné stroje a zariadenia, apod.. Hlavnými obchodnými partnermi pre panamský export sú USA a Kanada, štáty Strednej a Južnej Ameriky, hlavne Kostarika, Guatemala, Honduras, Venezuela, Mexiko, Kolumbia, Chile a Brazília, štáty EU (napr. SRN, Španielsko, Švédsko, Belgicko, Portugalsko) a taktiež Nigéria, Japonsko, Kórea a Tchaj-wan. Panama dováža hlavne z Japonska, Tchaj-wanu, Hongkongu, Kórey, USA, Kanady atď..

7 Z hľadiska zahraničného obchodu Panamy majú rozhodujúci význam dovozy a reexporty cez voľnu zónu Colón, ktoré niekoľkonásobne prevyšujú vlastný export. Dovozné podmienky Dovoz tovaru a služieb do Panamy nepodlieha žiadnym významnejším obmedzeniam. Každá obchodná spoločnosť môže slobodne dovážať do Panamy. Obchodné a priemyslové licencie sú požadované pokiaľ fyzické alebo právne osoby majú záujem o rozvoj obchodných alebo priemyslových aktivít v Paname. Fytosanitárne povolenia sú požadované pri dovoze niektorých poľnohospodárskych produktov. Špeciálne dovozné povolenia sú nutné na dovoz zbraní, munície, hnojiva a niektorých potravín. Tieto špeciálne povolenia vydáva ministerstvo vnútra a spravodlivosti. Medzi zakázané, respektíve vládou kontrolované dovozy patria: falšované bankovky a mince; stroje na výrobu bankoviek a mincí; alkoholické nápoje a farmaceutika s označením, ktoré nepravdivo popisujú obsah; niektoré druhy zbraní a materiálov s vojenskou tematikou; zahraničné lotérijné tikety; obscénne tlačové materiály alebo materiály diskriminujúce Panamu; určité druhy rastlín, semien a zvierat (určuje ministerstvo poľnohospodárstva). Panamské zákonodarstvo umožňuje vybavenie dočasného odbavenia (do 90 dní) všetkých druhov tovarov. Dočasné vybavenie môže byť predlžené až na 1 rok. Existujú 2 druhy dočasného vybavenia: - tovar je vpustený po zaplatení depozitu vo výške deklarovanej hodnoty importovaného tovaru, depozit je vrátený po exporte tovaru z krajiny; - poisťovacia spoločnosť vystaví dlhopis na meno importéra a hodnoty dováženého tovaru, ktorý bude preplatený až po vývoze tovaru z krajiny. Dovozné dokumenty Všetok tovar importovaný do Panamy s výnimkou duty free produktov musí byť vybavený prostredníctvom colnej agentúry so zodpovedajúcej štátnej licencie, pričom základné požadované dokumenty sú nasledujúce: dovozné deklarácie pripravené colným agentom; komerčná faktúra; bill of lading/airway bill v troch vyhotoveniach; číslo obchodnej licencie importéra; fytosanitárny certifikát (v prípade dovozu poľnohospodárskych produktov);

8 potvrdenie o voľnom predaji (v prípade dovozu tovaru určeného pre osobnú spotrebu - napr. kozmetika, oblečenie - doklad o tom, že daný výrobok je voľne predávaný v USA) potvrdenie o pôvode tovaru; Colný systém Panama v posledných desiatich rokoch značne pokročila v liberalizácií zahraničného obchodu a v tejto oblasti patrí k špičke krajín Latinskej Ameriky. Po vstupe Panamy do WTO v roku 1997 vláda znížila väčšinu colných taríf na maximálnu povolenú hranicu 15 % s výnimkou poľnohospodárskych produktov. Priemerné colné zaťaženie činí 12 % a je najnižšie v stredoamerickom regióne. Vláda bývalej prezidentky M. Moscoso udržovala túto tarifnú politiku vo vzťahu k priemyslovým výrobkom, pri poľnohospodárskych produktoch došlo k zvýšeniu cla na maximálne povolenú hranicu WTO. Vláda ďalej zaviedla významné netarifné bariéry na dovoz niektorých poľnohospodárskych produktov vrátane hydiny, hovädzieho mäsa, bravčového mäsa a ryže. Colné sadzby sú aplikované ad valorem z deklarovanej hodnoty CIF. Pri dovozu je ďalej treba počítať s 5 % daňou ITBM. Kontrola vývozu Platný vývozný režim umožňuje export všetkých panamských domácich výrobkov s výnimkou produktov, o ktorých vláda rozhodne, že ich vývoz nie je v ekonomickom záujme krajiny. Jedná sa hlavne o: drogy s výnimkou tých, ktoré sú využívané vo farmaceutickom priemysle tovar, ktorý vláda môže označiť za dočasne nedostatkový tovar, ktorý vláda zakázala z titulu dodržovania medzinárodných dohôd Zákon 61 z roku 2002 zrušil povinnosť úhrady exportnej dane pri vývoze stanoveného druhu tovaru (napr. prírodné kovy, nerastné suroviny atď.). V roku 1998 bola na ministerstve obchodu a priemyslu zriadená sekcia zahraničného obchodu (VICOMEX) v čele s námestníkom ministra, jeho poslanie je podpora exportu a prílivu zahraničných investícií. Bolo uľahčené vybavovanie exportnej dokumentácie cestou systému one stop - tzn. zavedením jedinej prepážky k vybavovaniu dokladov (Ventanilla Única). Panamské colné úrady vyžadujú nasledujúce exportné dokumentácie: komerčná faktúra; exportná deklarácia pripravená colným agentom; potvrdenie o pôvode tovaru (vydáva Obchodná, priemyslová a poľnohospodárska komora Panamy alebo VICOMEX) ;

9 bill of lading/airway bill; veterinárne, sanitárne alebo fytosanitárne osvedčenie V prípade exportu neexistuje povinnosť vybavovať exportnú dokumentáciu prostredníctvom exportného agenta. Domáci trh je chránený iba colnými sadzbami. Predtým platné kvóty na dovoz niektorých špecifických položiek (poľnohospodárske produkty, textil apod.) a zároveň subvencovanie domácich producentov bolo zrušené. Vyššími colnými sadzbami ako je platná najvyššia sadzba (15 %) sú zaťažené dovozy niektorých poľnohospodárskych produktov, základných potravín. V roku 2002 vstúpil v platnosť zákon umožňujúci postihovať štáty a podniky, ktoré používajú diskriminačné opatrenia voči panamskému národu. Voči týmto subjektom sa bude postupovať na báze reciprocity. Tieto krajiny sa nebudú môcť zúčastniť verejných súťaží ani dodávať do Panamy tovar, pokiaľ neodstránia svoje diskriminačné praktiky. Tovar dovážený do Panamy musí byť označený v Španielskom jazyku. Prísnym kontrolám v tomto smere podliehajú potraviny, lieky, chemické výrobky, hnojivá a niektoré ďalšie toxické výrobky. Označenie musí obsahovať meno a adresu výrobcu, dátum vypršania platnosti, zloženie, označenie série atď.. b) Základná štatistika zahraničného obchodu Zahraničný obchod Panamy v roku 2013 klesol o 4,4 %, čiastočne vďaka stavebným prácam na rozšírení kanála a kvôli sporom s dvoma zo svojich najväčších obchodných partnerov Kolumbiou a Venezuelou, ktorá dlží 1,2 mld. USD na kurzových stratách v zóne voľného obchodu Colón. Kolumbia zaviedla dovozné tarify na niektoré panamské tovary, najmä pre textilný priemysel. Panamský export v minulom roku dosiahol hodnoty 15,50 mld. USD. Panama vyváža Banány, krevety, zlato, ananás, oceľ a liatinu, ryby, meď a cukor. Čo sa týka importu, ten v minulom roku dosiahol 21,70 mld. USD. Panama dováža najmä ropu a jej deriváty, motorové vozidlá, liečivá, tyče a prúty zo železa, tvárnice, produkty potravinárskeho priemyslu a telekomunikačné zariadenia. Hlavnými obchodnými partnermi sú USA, Čína, Kostarika, Kanada a Mexiko. Export v II.Q 2014 dosiahol 3,46 mld. USD a import 5,99 mld. USD, čím vzniklo pasívne saldo obchodnej bilancie vo výške 2,53 mld. USD. Export Podľa krajín Import Ekvádor 25,7% Čína 22,3 % Južná Kórea 9,2% Japonsko 20,8% USA 8,7% Singapur 17,9% Guatemala 8,4% USA 14,5% Kostarika 5,9% Južná Kórea 5,8% Podľa tovarov

10 Námorné plavidlá a lode 18,5% Námorné plavidlá a lode 28,4% Karbohydráty a ich deriváty 16,1% Karbohydráty 14,5% Liečivá 5,8% Ropa 3,7% Ropa 3,5% Liečivá 3,2 % Banány 3,4% Ľahké plavidlá a platformy 1,5% c) Vývoj zahraničného obchodu so SR za posledných päť rokov (vývoz/dovoz) Slovenský vývoz do Panamy tvoria najmä vozidlá a ich súčasti (51,2 %), stroje a mechanické zariadenia (40,8 %), lode, člny a plávajúce konštrukcie (3,2 %), elektrické stroje a zariadenia (2,7 %), sklo a sklenený tovar (0,8 %) a kaučuk (0,6 %). Z Panamy dovážame najmä ovocie a orechy (54,3 %), valcované železo a oceľ predmety z plastických hmôt (20,1 %), diely a príslušenstvo motorových vozidiel (15,6 %), textil (4,4 %) a zeleninu (3,3 %). Prehľad vývoja vzájomného obchodu za posledných 5 rokov v tisíc * Export Import Obrat Bilancia * január máj 2014 Zdroj: MH SR V. MARKETINGOVÁ STRATÉGIA a) Vyhodnotenie odbytových možností SR strojárstvo, potravinárstvo, spotrebný tovar, chemický priemysel b) Marketingová stratégia pri vývoze do teritória Najefektívnejšou formou distribúcie používanou väčšinou zahraničných firiem je predaj prostredníctvom miestnych obchodných zástupcov, aj keď najmä veľké nadnárodné korporácie realizujú svoje predaje v rámci globalizácie trhov priamo. V rovine predaja prostredníctvom miestneho zástupcu v zásade existujú dve varianty, predaj prostredníctvom dealera špecializovaného na určitú komoditu, alebo využitie dosiaľ nie príliš rozvinuté siete obchodných domov a špecializovaných obchodov. Vstup na trh by mal byť podložený marketingovou štúdiou, optimálne oslovenie klientely by malo byť realizované predložením ponuky kalkulovanej nie ex works, ale

11 vrátane dopravy a poistenia. Ponuka by mala byť formulovaná v španielčine a sprevádzaná propagačnými materiálmi, vzorkami (ak to umožňuje povaha tovaru), referenciami (kam firma vyváža, s kým spolupracuje atď.) a prezentačnými CD či DVD. Predpokladom obchodného úspechu je častý osobný kontakt s partnermi, pravidelne obnovovaný a ošetrovaný. Nutným predpokladom pre úspech slovenských vývozov, najmä veľkých zákaziek a investičných celkov, je zabezpečenie financovania. c) Praktické informácie pre exportéra a importéra Vízum Vízová povinnosť pre občanov SR bola zrušená v turistickom a krátkodobom styku do 90 dní. Časový rozdiel (-) 6 hodín Oficiálne sviatky 1. januára (Nový rok), 9. januára (Deň smútku), Február - marec (karneval), Marec - apríl (Veľká noc), 1.máj (Deň práce), 15. august (Deň založenia mesta Panamy) - voľno iba v hlavnom meste, 3. november (Deň nezávislosti nad Kolumbiou), 4. november (Deň vlajky), 5. november (Deň nezávislosti) len v meste Colón, 10. november (Sviatok všetkých svätých), 28. november (Deň nezávislosti nad Španielskom), 8. december (Deň matiek), 24. december (Vianoce), 25. december (Vianoce) Adresa honorárneho konzulátu SR v Guatemale: Konzul: Julio César BENEDETTI Consulado Honorario de la República Eslovaca Calle 64 San Fco. No. 62 Ciudad de Panamá Panama Tel.: +507/ Fax.: +507/ : invgeo@cableonda.net Adresa ZÚ SR v Mexiku

12 Embajada de la República Eslovaca Julio Verne 35, Colónia Polanco Delegación Miguel Hidalgo C.P , México, D.F. Estados Unidos Mexicanos Tel. : (+52-55) Fax : (+52-55) : emb.mexico@mzv.sk zoznam kontaktov a webových stránok významných ekonomických inštitúcií v Paname Ministerio de Economia y Finanzas (MEF) - Ministerio de Obras Publicas (MOP) - Ministerio de Trabajo y Desarollo Laboral (MITRADEL) - Ministerio de Vivienda (MIVI) - Autoridad del Canal de Panamá (ACP) - Autoridad Marítima sa Panamá (AMP) - Banco Nacional de Panamá (BNP) - Contraloría General de la República - Instituto Panameno de Turismo - Panamá Compra - Cámara de Comercio e Industria de Panamá -