EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU KUBÁNSKA REPUBLIKA

Transcripción

1 EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU KUBÁNSKA REPUBLIKA

2 I. ZÁKLADNÉ EKONOMICKÉ INFORMÁCIE a) Základná charakteristika hospodárstva Kuba oficiálne deklaruje svoje zriadenie ako socialistické, so zavedeným plánovaným hospodárstvom, v ktorom dominuje štátne vlastníctvo výrobných prostriedkov. Riadenie hospodárstva je centralizované s niekoľkými hierarchickými úrovňami. Na úrovni exekutívy sú to rezortné ministerstvá, napr. MINBAS (zodpovedá za priemysel a energetiku) a nadrezortné ministerstvá napr. MEP (zodpovedá za ekonomiku a plánovanie). Štátne podniky majú značne obmedzené rozhodovacie právomoci a kompetencie. Často sú združené v odvetvových holdingoch a v závislosti na poslaní a cieľoch majú aj regionálne pobočky. Priemyselná výroba zápasí s existenčnými problémami. Je charakterizovaná nízkou produktivitou, morálne zastaraným a fyzicky opotrebovaným strojným vybavením. Jej výkonnosť klesla takmer o 50 %, porovnaním rokov 2010 a 1996 ( zdroj ICEX ). Dopravná infraštruktúra je nedostatočná, chýbajú moderné dopravné prostriedky na prepravu osôb a tovarov. Logistické zabezpečenie prepravy a distribúcie poľnohospodárskych produktov, vykupovaných štátnym podnikom ACOPIO, je úplne nevyhovujúce a je kritickým prvkom ohrozujúcim nielen prvovýrobcu, ale aj zásobovanie obyvateľov produktmi dopestovanými na ostrove. Kuba importuje až 80 % potravín zo zahraničia. Preto sa aj malý pokrok v zlepšení zásobovania produktmi z domácich zdrojov sa prejaví na znížení deficitu platobnej bilancie. Zdrojom devízových príjmov krajiny je ťažba niklu, turizmus, výroba cukru, vývoz liečív, vyrobených na prírodnej báze, biotechnológií. Rastúci význam má vývoz pracovnej sily - špecialistov (lekárov, technikov, poradcov) - to aj vďaka dominantnému postaveniu Kuby v združení ALBA. Narastajúce ekonomické problémy a dlhodobo neudržateľný stav zväčšujúcej sa negatívnej bilancie, zmrazenie platieb do zahraničia (2008), narastajúca nedôvera investorov a medzinárodných inštitúcií, úplné zlyhanie snáh o zavedenie zmien - to boli hlavné dôvody, pre ktoré sa Kuba rozhodla realizovať zásadnú sociálno-ekonomickú reformu. Tá sa začala prípravou obyvateľstva formou celospoločenskej diskusie (viď prejav Raúla Castra v parlamente, z ) a realizáciou ekonomického vzdelávania, určeného pre vysokých predstaviteľov komunistickej strany, štátnej správy a podnikovej sféry. Ciele reformy sú vyjadrené v smerniciach ( tzv. lineamientos ) a boli schválené VI. Kongresom Komunistickej strany Kuby (4/2011). Ich dôsledná realizácia by výrazne zmenila doterajší charakter ekonomiky a to z centrálne plánovanej na ekonomiku s prvkami tržného hospodárstva. V súčasnosti prebieha vo vedomí väčšiny Kubáncov zápas o stotožnenie sa s cieľmi a výzvami reformy, charakterizovanej, okrem iného, rastúcim počtom súkromných podnikateľov - živnostníkov ( tzv. cuentapropistas), rozširovaním portfólia legálnych živností, vytváraním mechanizmov pre úverovanie živností mikropôžičkami a ďalšími, malými, ale aj strachom, neistotou z budúcnosti a nedostatkom vedomostí o podnikaní. Paralelne so zavádzaním reformy sa znižuje rozsah a množstvo štátnych potravinových prídelov pre občanov ( šp. libreta) a prepúšťajú sa štátni zamestnanci ( pôvodný ambiciózny plán, počítajúci s prepustením 500 tisíc zamestnancov v r. 2011, sa ukázal ako nereálny a kubánske vedenie ho už výrazne zmäkčilo.) Po aprílovom kongrese Komunistickej strany Kuby sa začalo s opatrným zavádzaním schválených smerníc (lineamientos) do každodenného života. V druhej polovici r sa

3 prijali aj zákonné normy, čiastočne liberalizujúce kúpu a predaj automobilov, nehnuteľností, výrobu a distribúciu potravín... Intenzívny dialóg medzi katolíckou cirkvou a kubánskym HDP stav: mld. USD medziročný nárast: 1,5% HDP per c. (PPP): 9,900 USD EXPORT stav: Mld. USD IMPORT stav: Mld. USD BILANCIA ZAHR.OBCHODU Mld. USD (záp.) DEVÍZOVÉ REZERVY (USD+AU) Stav: Mld. USD ROZPOČET - VLÁDNE PRÍJMY Mld. USD INFLÁCIA PRIEMYSELNÁ VÝROBA 2.9% INDEX = -2.7% (2010/2009) 1.4% ROZPOČET - VLÁDNE VÝDAJE Mld. USD VEREJNÝ DLH 34.2 % HDP % HDP ZAHRANIČNÝ DLH Mld. USD Mld. USD ROZPOČTOVÝ DEFICIT STAV BEŽNÉHO ÚČTU NEZAMESTNANOSŤ 4.3 % HDP Mil. USD ,6 % Mil. USD ,7 % vedením ( kardinálom Ortegom a Raúlom Castrom, začatý v r ) prospieva zavádzaniu reformných zmien, ale, čo je mimoriadne dôležité prispel aj k prepusteniu politických väzňov na slobodu. Avšak len reálny život ukáže, či Kuba využije túto historickú príležitosť, alebo súčasná reforma skončí ako všetky predchádzajúce. Tie, ktorých nebolo málo, ale ktorým sa nepodarilo prekonať odpor konzervatívnych a ešte stále vplyvných predstaviteľov rozbujnenej štátnej a straníckej byrokracie. Prejav Raúla Castra v lete r bol v tomto kontexte mimoriadne otvorený a kritický. Nasledujúce Štatistické údaje (2010) potvrdzujú oprávnenosť reformy: Ukazovatele podielu jednotlivých sektorov na tvorbe HDP: Poľnohospodárstvo 4% Priemysel 21,8% Služby 74,2% Ukazovatele podielu jednotlivých sektorov na celkovej zamestnanosti: Poľnohospodárstvo 20 % Priemysel 19,4 % Služby 60,6 % Hlavné ekonomické indikátory KR ( štatistické údaje r. 2010) ( Zdroj: CIA, Economic Country Review, Cuba, 2010) b) Hlavné odvetvia hospodárstva

4 Kubánska republika je krajina, ekonomicky charakterizovaná nasledujúcimi odvetviami hospodárstva: Poľnohospodárstvo: Pestovanie a export cukrovej trstiny, tabaku, kávy, tropického a subtropického ovocia, chov dobytku a ošípaných Priemysel: Cukrovarnícky a potravinársky, stavebný, výroba ocele, ťažba a spracovanie niklovej rudy Služby: Turizmus, školstvo, zdravotníctvo, reštauračné služby, export špecializovanej pracovnej sily lekárov, technikov... Nerastné bohatstvo: Nikel, kobalt, ropa, zemný plyn ( Na Kube sa nachádzajú tretie najväčšie zásoby niklu na svete. Na ťažbe sa spoločne s kubánskou spoločnosťou CubaNíquel podieľa od roku 1994 aj kanadský Sherritt International), c) Členstvo v medzinárodných organizáciách a účasť v integračných procesoch OSN, WHO, WTO, UNIDO a iné regionálne združenia, z ktorých sú najdôležtejšie: o ALBA (šp. ALianza Bolivariana para los Pueblos de Nuestra América), o PetroCaribe (garantuje nákup venezuelskej ropy za preferenčné ceny ) o CELAC ( novovytvorené združenie 33 štátov Latinskej Ameriky a Karibiku, zamerané na ekonomickú spoluprácu ) o EULAC Strategické partnerstvo medzi EÚ a štátmi Latinskej Ameriky a Karibiku. Od r je Kuba členom zoskupenia CARIFORUM a má tiež podpísanú dohodu o čiastočnom voľnom obchode s CARICOM Pozn.: Kuba je spolu s Venezuelou najdôležitejším členom zoskupenia ALBA. Toto strategické spojenectvo je viditeľné vo všetkých oblastiach spoločenského života (politika, ekonomická spolupráca, šport, kultúra, zdravotníctvo, rozvoj hospodárskej infraštruktúry, technická expertná asistencia...), nevynímajúc ani spoločný postup k tretej strane. II. PODPORA OBCHODU A PODNIKANIA a) Podnikateľská legislatíva Kuba je štátom so socialistickým spoločenským systémom a plánovanou ekonomikou. Z tohto dôvodu boli až donedávna podnikanie a súkromné ekonomické aktivity potláčané. So spustením ekonomickej reformy - a z veľmi pragmatických dôvodov (veľký zahraničný dlh, záporná obchodná bilancia, neúmerne vysoký import potravín a energií, neuspokojivé hospodárske výsledky štátnych podnikov, rozbujnená štátna byrokracia..) sa vytvoril na Kube aj priestor pre legálne podnikanie. Zatiaľ je tento priestor relatívne malý, podmienky sú neporovnateľné s podmienkami štandardných demokracií, ale čo je dôležité - je skutočnosť, že došlo k zmene oficiálneho postoja kubánskeho vedenia k súkromnému podnikaniu živnostníkov z diskriminujúceho na relatívne ústretový. Reformné ciele a spôsob ich dosiahnutia sú vyjadrené v schválených SMERNICIACH ( šp. lineamientos). Medzi nimi sú aj tie, ktoré vytvárajú priestor nielen pre podnikanie zahraničných podnikateľských subjektov, ale aj pre kubánskych živnostníkov. Stručný prehľad relevantných smerníc ( politických proklamácií ):

5 V kapitole I. RIADENIE EKONOMIKY, je to smernica č. 02, ktorá hovorí o tom že Kuba uznáva a podporuje zákonné formy zahraničných investícií ( J-V spoločnosti, medzinárodné ekonomické združenia.. ) V kapitole III. VONKAJŠIA EKONOMICKÁ POLITIKA, je to smernica č. 73, ktorá hovorí o tom že Kuba kladie maximálny dôraz na zvýšenie svojej kredibility v medzinárodných ekonomických vzťahoch, a to striktným dodržiavaním dohôd, kontraktov a zmlúv. Ďalej sú to smernice č. 85 ( dôraz na rast efektivity importu na Kubu) č. 89 ( o podpore medzinárodných dohôd týkajúcich sa vzájomnej priemyselnej kooperácie, ktorých výsledkom by bol rast kubánskeho exportu s vysokou pridanou hodnotou). V kapitole IV. INVESTIČNÁ POLITIKA, je to smernica č. 126, ktorá hovorí o tom že Kuba podporí investičné projekty v sektore priemyslu ( ktorý vytvára prostriedky resp. tovary pre národnú ekonomiku ), pokiaľ budú primárne napĺňať strategické ciele krajiny. V kapitole VII AGROPRIEMYSEL je to najmä smernica č. 178 podpora neštátnych foriem podnikania v agrosektore. V kapitole VIII PRIEMYSEL A ENERGETIKA sú to smernice č. 242 (Zvýšenie účinnosti pri výrobe el. energie. Venovať zvýšenú pozornosť údržbe zariadení a ich disponibilite v prípade potreby), č. 253 (Zlepšenie plánovacích a kontrolných procesov v energetike a to rozšírením sortimentu meracích a vyhodnocovacích zariadení) V kapitole IX TURIZMUS je to najmä smernica č. 262 (Rozširovať ponuku neštátnych ubytovacích, stravovacích a iných služieb) V kapitole XI STAVEBNÍCTVO, BÝVANIE, VODNÉ ZDROJE je to smernica č. 297 (Predaj/kúpa domov, bytov a zabezpečenie efektívneho prevodu vlastníckych vzťahov ) Dôležitá informácia: Od politickej deklarácie ( SMERNICE) po prijatie ZÁKONOV, ktoré sú ich legislatívnym vyjadrením je veľmi dlhá cesta. Terajší systém spravovania kubánskej legislatívy je neuralgickým bodom reformy. Legislatívne procesy sú komplikované, zdĺhavé a neefektívne. Rýchlosť a kvalita legislatívnych zmien to sú merateľné kľúčové indikátory úspechu reformy. Pozn.: Preto, pokiaľ ešte nebola schválená príslušná zákonná norma,.je nanajvýš užitočné oboznámiť sa so znením príslušnej smernice a potom ňou argumentovať - napr. pri oficiálnych rokovaniach s kubánskymi partnermi. b) Programy podpory zahraničného obchodu, technickej a finančnej pomoci, projekty regionálnej spolupráce Z pohľadu slovenských exportérov nie je možné hovoriť o nejakej podpore zahraničného obchodu zo strany kubánskych inštitúcií ( konkrétne exportu zo Slovenska na Kubu ), skôr naopak, nakoľko jedným zo strategických cieľov kubánskeho vedenia je nahradenie importovaných produktov domácimi a masívna podpora štátnych podnikov s proexportnými možnosťami. Táto stratégia je vyjadrená aj v mnohých smerniciach - LINEAMIENTOS (schválených VI. kongresom KSK, 4/2011), ktoré sú politickým vyjadrením reformného úsilia. Kuba samozrejme využíva svoje členstvo v zoskupení ALBA a preto projekty tejto regionálnej spolupráce sú nielen mediálne široko prezentované, ale aj politicky preferované..

6 c) Verejné obstarávanie V porovnaní so štandardmi, platnými pre väčšinu štátov, je situácia na Kube v oblasti obstarávania veľmi špecifická. Vyplýva to z 100% centralizácie zahraničného obchodu, ktorý je riadený štátom. Realizátorom obstarávania tovarov, služieb, technickej asistencie, investičných celkov a špecifických zariadení sú výlučne štátne agentúry, ako napr. ENERGOIMPORT ( patrí pod MINBAS Ministerstvo základného priemyslu ), AZUTECNIA ( patrí pod MINAZ Ministerstvo cukru ) a mnoho ďalších. Sú obdobou bývalých československých PZO štátnych podnikov zahraničného obchodu. Každá z týchto agentúr má vypracované svoje interné smernice, ktoré riadia, resp. mali by riadiť proces výberu dodávateľa a obstarávania. Pozn. Podľa informácií, získaných Veľvyslanectvom SR v Havane od slovenských exportérov, dlhodobo etablovaných na Kube, najmä v poslednom období je badateľné cielené úsilie štátnej agentúry (napr. zo strany ENERGOIMPORTU) o vypracovanie podrobnej analýzy, týkajúcej sa výhodnosti/nevýhodnosti a to z niekoľkých predložených konkurenčných ponúk. Až na základe vyhodnotenia analýzy je potom prijaté rozhodnutie o výbere konkrétneho dodávateľa. Zmrazenie platieb mnohým štátom ( a ich podnikateľom ), ku ktorému Kuba pristúpila v r bolo zapríčinené, okrem iných kritických faktorov, aj nefunkčnosťou systému kontroly uvoľňovania finančných zdrojov zo štátneho rozpočtu, vyčlenených pre jednotlivé ministerstvá na financovanie projektov a obstarávanie zo zahraničia. V rokoch 2010 a 2011 došlo čiastočne k náprave, pretože bol do praxe ministerstiev zavedený kontrolný mechanizmus, ktorý zabraňuje nekoordinovanému postupu a nedovoľuje ministerstvám uzatvárať medzinárodné zmluvy bez predchádzajúceho súhlasu príslušného finančného orgánu. Jedným zo systémových opatrení bolo aj zavedenie tzv. Národných ekonomických plánov (šp. Planes de la Economia Nacional ). Zaradením projektu do tohto plánu je garantovaná štátna záruka financovania projektu. Je to dôležitá informácia a to nielen pre zastupiteľský úrad, ale najmä pre exportérov, resp. potenciálnych investorov, ktorá im umožňuje preveriť si rizikovosť konkrétneho projektu a to preskúmaním Národného ekonomického plánu ( Zdroj: MINCEX ) d) Zmluvná základňa V r bola podpísaná medzivládna slovensko-kubánska dohoda o ekonomickej spolupráci, ktorá bola založená na práci a pravidelnom stretávaní sa zmiešaných medzivládnych komisií. Táto dohoda bola zmysluplná a obe strany sa snažili zodpovedne pristupovať k jej plneniu. Napriek úsiliu Veľvyslanectva SR v Havane ju však kubánsky parlament neratifikoval. V marci 2011 Kuba oznámila veľvyslancom EÚ, že mení mechanizmus monitorovania medzivládnych dohôd a ruší inštitút zmiešanej medzivládnej komisie. Toto rozhodnutie zrušilo platnosť viacerých medzivládnych dohôd, čo sa okrem SR dotklo ešte niekoľkých členských štátov EÚ. Pozitívom je fakt, že aj napriek súčasnému bilaterálnemu zmluvnému vákuu, kubánska strana (MINCEX) nikdy nespochybnila obsah pôvodnej podpísanej medzivládnej dohody. Potvrdila objektívny prínos zrealizovaných aktivít a počas oficiálneho rokovania veľvyslanca SR a ekonomického diplomata na pôde MINCEX (3/2011) vyjadrila veľký záujem o prípravu novej dohody o ekonomickej slovensko kubánskej spolupráci. Slovenská strana (MZV SR a MH SR ) je tiež pripravená začať s prípravou novej medzivládnej dohody.

7 III. INVESTÍCIE, ENERGETIKA, VEDA A VÝSKUM a) Priame zahraničné investície (PZI): Zahraničné investície na Kube majú formu spoločného podniku (J-V), čo znamená, že vláda vlastní minimálne polovicu z celkovej hodnoty majetku spoločného podniku. Na Kube preto neexistuje spoločný podnik s väčšinovým podielom zahraničného investora. Napriek tejto skutočnosti, počet zmiešaných spoločností v rokoch 1990 až 2002 vzrastal dosahujúc počet 403. Od roku 2002 sa však zaznamenal výrazný pokles, ktorý sa v roku 2009 zastavil pri počte 218, na čo následne reagovalo Ministerstvo zahraničného obchodu a investícií Kubánskej republiky (MINCEX) vyhlásením, že zahraničné investície nie sú pilierom rozvoja kubánskej ekonomiky. Kubánska vláda prijala v auguste 2010 nový zákon, ktorý čiastočne liberalizuje investičné prostredie a upravuje časový horizont trvania zmlúv o prenájme turistických zariadení od 50 do 99 rokov. Zaujímavým príkladom je sektor turizmu. V decembri 2010 kubánska vláda avizovala vybudovanie približne šestnástich nových golfových komplexov (pozn.: V súčasnosti sú na Kube vybudované len dva). Zo zahraničných investorov sú to významní investori z krajín ako Kanada(Sheritt tažba niklu v komplexe MOA, vzdelávanie technických pracovníkov), Taliansko (STET International - telekomunikačné siete) a Španielsko (Melia Sol turistické rezorty). Možnosť repatriácie kapitálu: V porovnaní s ostatnými štátmi je tento proces komplikovaný, spojený s množstvom administratívnych a politických prekážok, ktoré určite neprispievajú k investičnej atraktivite krajiny. Odporúčané oblasti investovania: Za predpokladu prijatia príslušných zákonov, garantujúcich väčšiu ochranu a dlhodobú stabilitu zahraničných investícií, by perspektívnymi oblasťami, vhodnými pre realizáciu slovenských investičných projektov v budúcnosti, mohli byť najmä nasledujúce sektory: Priemyselná výroba: o gumárenský priemysel a výroba plastov, o výroba papiera a obalovín, o strojárenský priemysel nástrojárne, o výroba a oprava poľnohospodárskych strojov, o výroba náhradných dielov a repasovanie technicky opotrebovaných výrobných zariadení Dopravná (letisková) infraštruktúra: o komplexné vybavenie letísk (systém osvetlenia, navigácie) o modernizácia zariadení pre zabezpečenie letovej prevádzky o Profesionálna príprava a preškoľovanie letiskového personálu (vč. výuky pilotov na leteckých simulátoroch ). Vzhľadom k drastickému takmer 50% prepadu priemyselnej výroby oproti minulosti ( 2010 vs.1996 ), by vytvorenie spoločných slovensko-kubánskych spoločnosti, zameraných na rozvoj priemyselnej kooperácie, mohlo byť zmysluplnou odpoveďou nielen na odstránenie príčin nedostatočnej výkonnosti kubánskeho priemyslu ale aj prostriedkom k výraznému posilneniu slovenskej prítomnosti na ostrove. Pozn.: V každej z uvedených možností sú limitujúcim faktorom disponibilné finančné zdroje, ktoré musí zabezpečiť investor ( bankové úvery, poistenie úverov, spolufinancovanie tzv. investičnými anjelmi, ktorí sú ochotní prevziať na seba väčšinu rizík, fondy EÚ, UNDP,

8 UNIDO...atď... ). Nutnou podmienkou úspešného podnikania na Kube je zabezpečenie financovania projektu, investície či obchodnej transakcie. b) Energetická politika krajiny Aj napriek mimoriadnemu úsiliu kubánskeho vedenia o zvýšenie výroby elektrickej energie z alternatívnych zdrojov v posledných rokoch, je výkon a spoľahlivosť tepelných elektrární kritickým faktorom, ktorého podcenenie by ochromilo ekonomiku štátu a život obyvateľstva. Pozn.: Slovensko si urobilo na Kube veľmi dobré meno. a to vďaka úspešnej modernizácii tepelných elektrární v Santa Cruz del Norte, Nuevitas, Felton, projektomi priemyselnej automatizácie a dodávkami transformátorov el. energie. Zabezpečenie energií a palív pre potreby kubánskeho priemyslu, poľnohospodárstva a rozširovania dopravnej infraštruktúry mimoriadne zaťažuje štátny rozpočet a prehlbuje negatívnu bilanciu zahr. obchodu. Aj napriek skutočnosti, že Kuba pokrýva 40 % spotreby ropy zo svojich vlastných zdrojov, je odkázaná na subvencované dodávky ropy z Venezuely v rámci programu PetroCaribe. Kubánska vláda prijala strategické rozhodnutie o realizácii prieskumov nových ropných nálezisk, keďže sa - podľa zahraničných zdrojov - rezervy odhadujú na 5 až 10 miliárd barelov Prieskumné náleziská sú rozdelené do 59 blokov, v ktorých sa realizuje sedem zahraničných spoločností vrátane brazilskej spoločnosti Petrobras. Prieskum a ťažbu ropy z nových nálezísk v súčasnosti zabezpečuje konzorcium firiem na čele so španielskou firmou REPSOL, a ďalšími členmi konzorcia: PETRONAS ( Malajzia), ONGC (India). REPSOL už predtým vlastnil licenciu na prieskum a ťažbu v Mexickom zálive a na Aljaške. Vysoký kredit si získal najmä spoluprácou s americkou spoločnosťou CHEVRON. REPSOL realizoval v Číne nákup modernej vŕtacej súpravy SCARABEO 9, ktorá dorazila koncom r na Kubu. V prvých mesiacoch r sa má začať s prieskumom plánovaných nálezísk. Tento kontrakt je aj dôsledkom amerického embarga, ktoré neumožňuje špičkovým americkým firmám podieľať sa na kubánskom projekte. V júni 2011 navštívil čínsky viceprezident Kubu, kde s najvyšším kubánskym vedením podpísali 13 nových dohôd, v celkovej hodnote niekoľkých miliárd USD, týkajúcich sa bilaterálnej spolupráce v oblasti ťažby a spracovania roby, ako aj poskytovania pôžičiek. CNPC ( China National Petroleum Corp. ) a CUPET (Cubapetrol ) sa budú spoločne podieľať na vyhľadávaní a ťažbe ropy. Malo by sa jednať o licenciu na 5 z 59 pobrežných jednotiek. Dôležitým výsledkom nadštandardnej kubánsko venezuelskej spolupráce je aj skutočnosť, že Venezuela prevzala garanciu za úvery poskytované čínskou stranou a to dodávkami svojej ropy. Spracovanie ropy: Kuba plánuje počas najbližších 6 rokov strojnásobiť svoje kapacity na spracovanie ( rafináciu) ropy, t.j zo barelov dennej produkcie na barelov a to za pomoci Venezuely a Číny. V spolupráci s týmito štátmi plánuje vybudovať novú rafinériu v Matanzas, zvýšiť kapacitu rafinérií v Cienfuegos ( na jej vybudovaní sa podieľali aj slovenské firmy) a Santiagu de Cuba. Exportná infraštruktúra: Vďaka brazílskej investícii vo výške 300 mil. USD bolo možné začať s modernizáciou prístavu MARIEL, ktorý sa nachádza len 60 km na západ od Havany. Technické parametre prístavu MARIEL, za ktorých dodržanie zodpovedá brazílska firma ODEBRECHT, spĺňajú najprísnejšie kritériá.

9 Bezpečnostné kritériá: Po ekologickej katastrofe firmy BP v Mexickom zálive sa zdvihla mohutná vlna odporu voči plánovanej kubánskej ťažbe ropy. Najväčšiu obavu majú obyvatelia štátu Florida, ktorí prostredníctvom svojich politických reprezentantov intenzívne otvárajú otázku environmentálnych rizík. REPSOL na medzinárodnom fóre prezentuje svoju pripravenosť riadiť sa pri ťažbe americkými environmentálnymi normami. Situácia je však pre USA mimoriadne delikátna, nakoľko sa kubánska ťažobná oblasť nachádza len niekoľko desiatok km od ich územia a USA nemajú s Kubou uzatvorené príslušné dohody, ktoré by zabezpečovali aspoň elementárnu koordináciu aktivít v prípade havárie. Embargo, ktoré je stále v platnosti neumožňuje totiž americkým firmám, špecializovaným na zvládanie havárií ich nasadenie v postihnutom teritóriu. Nezávislí bezpečnostní analytici vcelku pozitívne hodnotia zodpovedný postoj a pripravenosť Kubáncov na zvládnutie rizikových udalostí. Samozrejme až reálny problém skutočne preverí či bola kubánska strana dobre pripravená. Vo všeobecnosti prevláda názor, že je potrebné preventívne riešiť (a vyriešiť) všetky bezpečnostné riziká a to úzkou spoluprácou všetkých zainteresovaných strán a štátov, bez ohľadu na embargo. Politickí komentátori preto predpokladajú pozitívny vývoj smerujúci k postupnému zmierňovaniu embarga zo strany USA. c) Veda, výskum a vývoj, inovácie Na Kube je veľmi dobre rozvinutý sektor biotechnológií a farmaceutiky. Jeho exportné hodnoty dosahujú tretie miesto v rámci celkového kubánskeho exportu, čo je skutočnosť, svedčiaca o vysokom rastovom potenciáli tohto sektoru. V rokoch predstavoval vývoz v tejto oblasti 350 miliónov dolárov hrubej sumy a v roku 2009 sa vyšpĺhal až na hranicu 520 miliónov dolárov s tendenciou ďalšieho rastu. Prieskum ropných ložísk a následná ťažba ropy v Mexickom zálive môže byť už v blízkej budúcnosti generátorom nových centier aplikovaného výskumu a inovácií. IV. ZAHRANIČNÝ OBCHOD KRAJINY a) Dovozný a vývozný režim, obchodná prax Zahraničný obchod sa riadi medzinárodnými pravidlami. Špecifikom krajiny je skutočnosť, že aj jednoduché štandardné administratívne úkony, potrebné pre uvoľnenie importovaného tovaru do obehu sú neúmerne predlžované. Príčinou je napr. aj systém niekoľkonásobných kontrol a neoptimálna organizácie práce. Objektívnym problémom, vyskytujúcim sa pri spracovaní sprievodnej dokumentácie, sú aj početné výpadky výpočtového systému a poruchovosť prídavných zariadení. V platobnom styku sú používané bežné formy platenia, ale vystavenie neodvolateľného a potvrdeného akreditívu je problémom, práve pre viazanosť finančných prostriedkov a súčinnosť viacerých bánk. Vývoz technických zariadení s možnosťou duálneho použitia duálnym použitím môže byť mimoriadne komplikovanou záležitosťou. Pri dovoze sú vyžadované tieto doklady: colné vyhlásenie a obchodná faktúra prepravné dokumenty (Bill of Lading, Airway Bill apod) certifikáty o pôvode tovaru, kvalite, sanitárne a fytosanitárne potvrdenia podľa druhu dovážaného tovaru, príp. vážny a baliaci list. Kuba je v medzinárodnom obchode s krajinami EÚ zvýhodnená, pretože sa na ňu vzťahujú výhody, vyplývajúce zo Všeobecného systému preferencií ( ang. Generalized System of Preferences )

10 b) Základná štatistika zahraničného obchodu Kuby (2010/2009 ) EXPORT Mld. USD, IMPORT Mld. USD, 2010 Obchodná bilancia Mld. USD, EXPORT 2009 IMPORT Mld. USD, 8.91 Mld. USD, 2009 Obchodná bilancia Mld. USD, INDEX exp.(10/09) = 133% INDEX imp. (10/09) =117% INDEX (10/09) = 109 % ( Zdroj: CIA, Economic Country Review, Cuba, 2010) Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu KUBY: vývoz/dovoz 2010 Poradie: IMPORT Hlavní partneri KUBY EXPORT Hlavní partneri KUBY: 1. VENEZUELA 35,2% ČÍNA 25,5% 2. ČÍNA 11,7% KANADA 23,3% 3. ŠPANIELSKO 8,5% VENEZUELA 10% 4. BRAZÍLIA 4,6% ŠPANIELSKO 5.6% IMPORTOVANÉ komodity: Ropa, potraviny, stroje a zariadenia, chemické látky EXPORTNÉ komodity: Cukor, nikel, tabak, ryby, liečivá, citrusy, káva c) Tovarová štruktúra zahraničného obchodu SR KUBA v členení: Vývoz/Dovoz Kuba CU EUR Export Export Ind. Pod % % T o t a l HS2 Name InEx Jadrové reaktory, kotly, stroje, prístroje a mechanické zariadenia; 84 ich časti a súčasti: ,4 85 Elektrické stroje a zariadenia; prístroje na záznam zvuku, TV obrazu, ich súčasti ,7 49 Tlačené knihy, noviny, obrazy a výrobky polygrafie; rukopisy, strojopisy a plány: ,6 69 Keramické výrobky: ,6 73 Výrobky zo železa alebo ocele: ,1 90 Nástroje a prístroje optické, fotografické, meracie, lekárske; ich súčasti a príslušens: ,2 Kuba CU EUR

11 Import Import Ind. Pod % % T o t a l Name 24 Tabak a vyrobené tabakové náhradky: ,8 22 Nápoje, liehoviny a ocot: ,0 30 Farmaceutické výrobky: ,6 20 Prípravky zo zeleniny, ovocia orechov alebo iných častí rastlín: ,6 d) Vývoj zahraničného obchodu so SR za posledných päť rokov (EXPORT zo SR / IMPORT do SR, Zdroj: štatistické výkazy MH SR ) EUR tisíc Export Import Obrat Bilancia V. MARKETINGOVÁ STRATÉGIA a) Obchodné zvyklosti v teritóriu: Na rozdiel od iných štátov sú možnosti podnikania na Kube veľmi limitované. Obchodnými partnermi sú výlučne štátne agentúry zahraničného obchodu, s obmedzenými rozhodovacími právomocami a s neistým, resp. negarantovaným rozpočtom. Príznačným javom je aj častá fluktuácia pracovníkov a to hlavne na vedúcich miestach. Dôležitou úlohou marketingovej stratégie je preto identifikácia vhodnej príležitosti. Táto úloha má tri premenné, ktoré sú konkretizované v nasledujúcich otázkach: 1. Je ponuka slovenského exportéra taká, že predstavuje vysokú pridanú hodnotu, je podporená výbornými referenciami a rieši životne dôležitý a strategický problém Kuby, resp. krajiny zoskupenia ALBA, s ktorou Kuba spolupracuje? (Venezuela, Bolívia, Ekvádor) 2. Prichádza slovenský exportér s už vyriešenou otázkou vhodného (a pre partnera atraktívneho) financovania a poistenia svojho exportného projektu? ( napr. termín splatnosťi faktúr je 360 dní a viac..) 3. Má/bude mať kubánsky partner garantovaný prístup k finančným zdrojom? b) Vyhodnotenie odbytových možností SR Perspektíva rozvoja obchodno-ekonomických vzťahov medzi SR a Kubou: Odporúčané priority slovenskej ekonomickej angažovanosti na Kube je možné klasifikovať nasledovným spôsobom, ktorý exportné aktivity delí na KOMERČNÉ a INŠTITUCIONÁLNE:

12 A. KOMERČNÁ SFÉRA PREHĹBENIE EXISTUJÚCEJ SPOLUPRÁCE NA KUBE A EXPANZIA NA TRHY ŠTÁTOV ZOSKUPENIA ALBA. Priemyselná kooperácia medzi slovenskými podnikateľskými subjektmi, podnikajúcimi v sektore energetiky a metalurgie a kubánskymi štátnymi agentúrami zahraničného obchodu, s perspektívou získania nových trhových príležitostí. ( napr. prostredníctvom ENERGOIMPORT, AZUTECNIA...) Pozitívne príklady: Konkrétne obchodné prípady v neďalekej minulosti potvrdili, že pre Slovensko sú veľmi zaujímavé najmä energetické projekty, založené na multilaterálnej spolupráci, v ktorých kubánsky subjekt vystupuje ako EXPORTÉR generálny dodávateľ a manažér projektu, slovenská firma je DODÁVATEĽOM subkontraktorom projektu a ZÁKAZNÍKOM je subjekt z iného štátu zoskupenia ALBA ( Venezuela, Bolívia, Ekvádor ) B. KOMERČNÁ SFÉRA UVEDENIE NOVÝCH SLOVENSKÝCH SUBJEKTOV NA KUBÁNSKY TRH. Oblasť záujmu: Modernizácia infraštruktúry letísk, napr.: a. komplexné vybavenie letísk (systém osvetlenia, navigácie) b. modernizácia zariadení pre zabezpečenie letovej prevádzky c. Profesionálna príprava a preškoľovanie letiskového personálu (vč. výuky pilotov na leteckých simulátoroch ). C. INŠTITUCIONÁLNA spolupráca prefinancovaná z fondov EÚ ( NIP National Indicative Programme EU CU ). V rámci tejto spolupráce by sa jednalo najmä o export technickej asistencie a expertných služieb, transfer know-how v oblastiach, v ktorých Kuba môže čerpať z bohatých slovenských skúseností: Podpora malého a stredného podnikania, metrológia, systémy manažérstva kvality CAF, EFQM Excellence Model). Slovenskými partnermi by mohli byť napr. ÚNMS, SMÚ, NARMSP a s nimi spolupracujúce subjekty, napr. SSK (Slovenská spoločnosť pre kvalitu). Dôležitá informácia: Veľvyslanectvo SR v Havane odporúča slovenským inštitúciám a konzultačným firmám záujemcom o inštitucionálnu spoluprácu - oboznámiť sa s Národným indikatívnym programom kooperácie medzi EÚ a Kubou pre roky (viď Country Strategy Paper and National Indicative Programme , European Union in the World, Republic of Cuba, ) c) Marketingová stratégia pri vývoze do teritória Marketingová stratégia musí v sebe zahŕňať opatrenia eliminujúce riziká podnikania na Kube. V prípade väčších exportných projektov odporúčame v prípravnej fáze realizáciu nasledujúcich krokov: 1. Identifikovať a zabezpečiť REÁLNE možnosti prefinancovania projektu na Kube, včítane poisťovania bankových úverov. ( Bankové ústavy, EXIMBANKA...) 2. Oboznámiť sa s praktickými skúsenosťami exportérov, majúcich dlhoročné osobné skúsenosti z pobytu na Kube, rokovaní s kubánskymi partnermi, riešení sporných prípadov, koordinačných kubánsko - slovenských stretnutí, z riešenia reklamácií, vymáhania platieb...požiadať o osobné referencie a kontakty na dôležité inštitúcie a ich špecialistov. 3. Predstaviť takto pripravený projekt: o na MZV SR, sekcii TODA, ktorá zodpovedá za plnenie cieľov ekonomickej diplomacie a riadi ekonomických diplomatov v zahraničí. V súčinnosti s MZV SR kontaktovať ekonomického diplomata ZÚ Havana a zaslať mu základné

13 informácie o projekte. ( Návšteva MZV SR je dôležitá aj z dôvodu relatívne väčšej citlivosti vývoja politického dialógu na ekonomiku) o na Veľvyslanectve KR v Bratislave, požiadať pracovníkov o aktuálne a praktické informácie, resp. odporúčania na konkrétnych kubánskych špecialistov (napr. Ministerstva zahraničného obchodu KR, Obchodnej a priemyselnej komory..) komoru...) Klasickou vstupnou bránou exportéra na Kubu je napr.: o o Oficiálne rokovanie a prezentácia projektu na pôde Obchodnej a priemyselnej komory v Havane. Prezentácia exportného projektu na medzinárodnom veľtrhu FIHAV v Havane, za účasti pozvaných hostí ( Obchodnej a priemyselnej komory v Havane, Ministerstva zahraničného obchodu, štátnej agentúry pre zahraničný obchod...) d) Praktické informácie pre exportéra a importéra pri návšteve krajiny Prílety a odlety: Na letiská v Havane, Varadere ( leteckými spoločnosťami IBERIA, AIR FRANCE, AIR EUROPE, CONDOR, KLM, AEROFLOT..), výdaj batožiny je zdĺhavý, batožina je presvecovaná a a cestujúci sú kontrolovaní aj pri VSTUPE na Kubu. Vízové formality: Pred odletom na Kubu je potrebné zakúpiť si v cestovnej kancelárii turistické 30 dňové vízum, resp. požiadať o vízum Veľvyslanectvo KR v Bratislave. Ubytovanie: V sieti medzinárodných hotelov, alebo aj v súkromí ( ale nie diplomati! ), odporúča sa včasná rezervácia, pri platbe cez internet, resp. objednávkou u cestovnej kancelárie je možné získať ubytovanie lacnejšie ako rezerváciou priamo na recepcii hotela.. Informácia pre vodičov: Prenájom vozidiel je relatívne bezproblémový, odporúča sa rezervácia v dostatočnom predstihu. V Havane sa jazdí rýchlo, v ľavom pruhu jazdia aj pomalší vodiči, predbieha sa aj z pravej strany. Problémom sú nedostatočne osvetlené vozidlá, rikše, motocykle, bicykle a nedisciplinovaní chodci, prebiehajúci cez vozovku. Hlavné cesty, vč. diaľnice sú na niektorých miestach poškodené, plné výtlkov, čo je nebezpečné hlavne v noci a po výdatnom daždi. Taxi: Cena za prepravu taxíkom štátnej spoločnosti sa účtuje v CUC (konvertibilné peso). Je dosť vysoká. Miestne súkromné taxíky sú väčšinou staré vozidlá v zlom technickom stave, bez klimatizácie, sú lacné, platí sa v miestnej mene (CUP), ale berú viacerých cestujúcich, čo značne predlžuje čas prepravy. Dôležité kontakty: a) Obchodná komora b) Colnica c) Ministerstvo zahraniťného obchodu a investícií KR - d) Centrum na podporu exportu CEPEC e) Národná informačná agentúra f) Kubánska vláda

14