Univerzita Karlova v Praze. Filozofická fakulta ÚSTAV ROMÁNSKÝCH STUDIÍ. Diplomová práca. Katarína Janíková

Transcripción

1 Univerzita Karlova v Praze Filozofická fakulta ÚSTAV ROMÁNSKÝCH STUDIÍ Diplomová práca Katarína Janíková Tvorba novej poézie v básnickej skladbe Altazor o el viaje en parcaídas Creation of new poetry in poetic composition Altazor o el viaje en paracaídas Praha 2013 Vedúca práce: prof. PhDr. Anna Housková, CSc.

2 Prehlásenie: Prehlasujem, že som túto diplomovú prácu vypracovala samostatne a výhradne s použitím citovaných prameňov, literatúry a ďalších odborných zdrojov. V Prahe, dne 30. července 2013 Katarína Janíková

3 Kľúčové slová Kreacionizmus čílska poézia Vicente Huidobro Altazor básnický jazyk hra v poézii Kľúčové slová (anglicky) The creacionism chilean poetry Vicente Huidobro Altazor poetic language play in poetry

4 Abstrakt Cieľom diplomovej práce je popis novátorskej poézie, ktorá sa objavuje v skladbe Altazor o el viaje en paracaídas od avantgardného básnika Vicente Huidobra. V počiatku sa zameriam na popis okolností predchádzajúcich vytvoreniu skladby, čiastočne predstavím zázemie autora a umelecké prostredie v ktorom sa objavoval. autorov. Vplyvy čerpal prevažne z frankofónneho prostredia. Časť jeho diela, vrátane fragmentov Altazoru bola vytvorená dokonca vo francúzskom jazyku. Následne sa pokúsim popísať vývoj jeho literárnej tvorby do momentu písania skladby. V tomto období Vicente Huidobro predstavil vlastný literárny štýl kreacionizmus. Základné myšlienky kreacionizmu budem následne porovnávať s názormi španielskeho filozofa José Ortega y Gasseta vyjadrených v eseji Odľudštenie umenia. Tu sa zamerám na popis vnímania literárnych diel v dobe písania oboch prác a taktiež načrtnem charakteristky nového umenia. Následne prejdem k rozboru samotnej skladby Altazor z hľadiska kompozície, jazyka a tematiky. Najväčší dôraz upriem na tematický rozbor skladby, kde sa zamerám sa na použitie opakujícich sa motívov. V jazykovom rozbore sa pokúsim popísať autorovu hru s jazykom vedúcu k úplnému rozpadu jazykovej štruktúry. Počas rozboru skladby budem taktiež skúmať, do akej miery Vicente Huidobro pokračuje v aplikovaní kreacionistických postupov. V diplomovej práci sa okrem španielskeho originálu budem opierať slovenský preklad Viery Dubcovej Vicente Huidobro. Cesta padákom, ktorý mi pomohol v pochopení samotnej skladby a zároveň uvedomení, ako náročné je preložiť skladbu, kde autor vo výraznej forme pretvára jazyk ako taký.

5 Abstract The intention of the thesis is characterization of the innovative poetry, which appears in a composition named Altazor o el viaje en paracaídas by avant-garde poet Vicente Huidobro. In the beginning, I will focus on describing the situation, which anticipated the creation, partly I will present an author`s background and artistic circles, where he used to appear in. He was influenced significantly by francophone environment. Part of his work, including fragments of Altazor, was even written in french language. Consecutively I will describe the evolution of his literary creation to the moment of writing the Altazor. During this period Vicente Huidobro introduced his own literary movement the creationism. I will subsequently compare fundamentals of the creationism with the ideas of the Spanish philosopher José Ortega y Gasset expressed in his essay named The Dehumanization of art. Here I will focus on describing the perception of literary creations at the time of writing both pieces and also I will outline characteristics of "new art". Then I will analyse the composition of the Altazor itself with regard to composition, language and themes. I will place the most emphasis on thematic analysis of the composition, where I will focus on usage of recurring motifs. In the language analysis I will explain author`s play with language leading to a complete disintegration of linguistic structure. During the analysis I will also examine to what extent Vicente Huidobro continued the application of creationistic approach. In addition to the Spanish original I will rely on Slovak translation by Viera Dubcová named Vicente Huidobro. Cesta padákom, which helped me to understand the composition itself and to recognize how difficult it is to translate the literary creation in which the author heavily transforms the language itself.

6

7 Obsah 1. Úvod Vincente Huidobro Básnik Vplyvy Budovanie autoportrétu Prvotná tvorba Avantgarda a odľudštenie umenia Náčrt vývoja Huidobrovho diela od formovania poetiky kreacionizmu po vydanie skladby Altazor Rozbor básnickej skladby Altazor Rozbor diela z hľadiska kompozície Postupné vytváranie skladby Popis jednotlivých častí z hľadiska kompozície Rozbor diela z hľadiska jazyka Popis jednotlivých častí z hľadiska jazyka Preklad výrazu Altazor Rozbor diela z hľadiska tematického Popis jednotlivých častí z hľadiska tématického Záver Bibliografia... 68

8 Si yo no hiciera al menos una locura por año, me volvería loco Úvod V nasledovnej diplomovej práci sa sústreďujem na básnickú skladbu Altazor o el viaje en paracaídas: Poema en VII cantos (1919) 2 od čílskeho autora Vicente Huidobra. Názov v preklade znamená: Altazor, alebo cesta padákom. Báseň v VII spevoch (1919), Výraz Altazor má viaceré interpretácie a budem sa im v práci venovať v samostatnom odstavci. Zaujalo ma novátorské pojatie vnímania a písania básne, a preto som zvolila túto tému. Huidobro sa sám považoval za priekopníka a vymyslel si vlastný smer, ktorý do určitej miery aplikoval i v Altazore. Cieľom diplomovej práce je predstaviť dielo v širšom pojatí. Podľa slov kritika Andrésa Moralesa, sa časy zmenili a dnes nie je v Latinskej Amerike básnika, ktorý by nevzdal vďaku Huidobovmu prínosu do poézie. Avšak čas, čo nad všetkým víťazí, výrazne pomenil vnímanie predsudkov (voči Huidobrovi, pozn. aut.) takým spôsobom, že dnes od Mexika až po Patagóniu- dokonca i v Európe- všetci či takmer všetci súčasní básnici sa cítia zaviazaní a dlžní čílskemu básnikovi 3 K písaniu práce mi dopomohli viaceré kritické štúdie k dielu, prevažne autori: Volodia Teilelboim, Jorge Schwarz, David Bary a Greg Dawes. Z formálneho hľadiska, citácie z krásnej literatúry v texte vyjadrujem v španielskom jazyku a v poznámke pod 1 Ak by som v nespravil aspoň jedno bláznovstvo ročne, zbláznil by som sa. Huidobro Vicente. Altazor. Temblor de cielo. Edición de René de Costa. Madrid: Ediciones Cátedra, 1981, 16. edícia 2009, s Tu uvádzam celý názov diela. Pridržiavam sa originálneho nadpisu z vydania r v Compañía Ibero- Americana de Publicaciones, Madrid. V diplomovej práci používam následne skrátený názov Altazor. 3 Pero el tiempo que todo lo vence" ha alterado radicalmente el escenario del presente eliminando estos prejuicios y, de tal forma, que hoy por hoy, desde México hasta la Patagonia - e incluso en Europatodos o casi todos los poetas actuales (y los no tan actuales) se sienten comprometidos, tributarios y deudores de la poesía del chileno. Morales, Andrés. Breve esbozo para situar a Vicente Huidobro. [online] [cit ] Dostupné z: < 8

9 čiarou uvádzam slovenský preklad od Viery Dubcovej 4, a kde to nie je možné, uvádzam vlastný preklad. Pri citáciách zo sekundárnej literatúry je poradie opačné, v hlavnom texte uvádzam slovenský preklad Vincente Huidobro Básnik Vicente García Huidobro Fernández, básnik pôvodom z Čile, človek ambiciózny natoľko, aby zmietol zo stola všetky ostávajúce literárne smery a vytvoril si vlastný s názvom kreacionizmus. Podľa slov tvorcu jeho bibliografie Volodiu Teitelboima ostáva Huidobro dodnes spisovateľom málo oceňovaním. Dlhú dobu ostával v tieni iných známejších čílskych spisovateľov Pabla Nerudy, Gabriely Mistralovej, Borgesa či Césara Valleja. Počínajúc sedemdesiatymi rokmi dvadsiateho storočia sa však literárna kritika začala vo väčšej miere zaujímať o literárny odkaz Vicente Huidobra a objavili sa zmienky o jeho diele od básnikov a esejistov, ako je Oscar Hahn, Enrique Lihn, Octavio Paz. Dnes pretrváva v povedomí intelektuálov, no širšej verejnosti nie je tak známy, ako iní čílski autori. Čílski študenti považujú Vicente Huidobra za štátnika, divadelného tvorcu, či niektorí dokonca za španielskeho autora. Pre niekoho je literárnym géniom a prevratnou postavou v dejinách latinskoamerickej avantgardy, pre iného snáď plagiátor, čo dokonca pofrancúzštený buržoázny básnik Vplyvy Vicente Huidobro je často prirovnávaný k mexickému básnikovi Rubénovi Daríovi. Rubén Darío uviedol latinskoamerickému svetu modernizmus, podobne Vicente Huidobro následne predstavil kreacionizmus. Obaja autori boli nositeľmi a interpretátormi nových literárnych európskych smerov, otvárali nové estetické vnímanie 4 Dubcová, Viera. Cesta padákom. Bratislava: Slovenský spisovateľ,

10 literatúry. Ďalším spoločným znakom je, že obaja prispeli k rozvíreniu vlny novátorskej poézie, pochádzajúcu z frankofónneho prostredia. Ako doplnenie môžem spomenúť, že v podobnom umeleckom duchu sa nesie dielo argentínskoho spisovateľa Leopolda Lugonesa v podobe zbierky Lunario sentimental, či predchádzajúca tvorba Uruguajca Armanda Vasseurea, Malorčana Gabriela Alomara a dielo Ramóna Goméza de la Sernu, tu myslím predovšetkým jeho básne Greguerías. 5 Berúc do úvahy rodinné zázemie, Vicente Huidobro pochádzal zo zámožnej rodiny. Táto situácia mu umožnila, aby sa už od mladého veku mohol venovať literatúre. Jeho otec vlastnil rozsiahle latifundiá, ktoré chcel prenechať do starostlivosti Vicentemu, no ten od detstva mal iné záujmy, a to lásku k literatúre. Pričinila sa k tomu matka María Luisa Fernández, poetka a žena obzvlášť činná v literárnych kruhoch. Osobne sa poznala sa s Gabrielou Mistral. Mladému Vicentemu bolo od dieťata vštepované, že bude osobnosť. Pre zaujímavosť, keď sa narodil, miestna cigánka mu predpovedala, že bude buď velkým darebákom, alebo slávnym velikánom. Mama sama mu hovorila, že no nemala na to aby bol prezidentom Čile, ale aby bo kráľom Čile. Tu leží Vicente antibásnik a mág 6, verš zo skladby Altazor je napísaný i na jeho náhrobnom kameni Budovanie autoportrétu Vicente Huidobro sa sám považoval za mága, poloboha. Časť jeho diela je napísaná v 1.osobe. Autoportrét, čo v diele budoval, má avšak nádych falošnosti. Prvky autoportrétu podporujú klam, do ktorého sa chcel autor vteliť. Možno je to samoľúby rozmar, možno úmyselná identifikácia s avantgardným hrdinom 7. Stelesnenie sa do 5 Sáinz de Medrano, Luis. Historia de la literatura hispanoamericana (Desde el Modernismo). Madrid: Taurus Universitaria, 1989, s Aquí yace Vicente antipoeta y mago Huidobro Vicente. Altazor. Temblor de cielo. Edición de René de Costa. Madrid: Ediciones Cátedra, 2009, s. 108, v En primer lugar está su autorretrato que tiene todo el aspecto de ser una gran mixtificación. Ese autorretrato cubre tres cuartas partes de una obra escrita en primera persona; es una abstracción personificada. Sus rasgos favorecen al mito en que su autor prefería encarnarse. Enrique Lihn, predhovor k: Poesías. Selección y prólogo de Enrique Lihn. Casa de las Américas, s. VII. 10

11 pozície mága mu skladbe dáva priestor byť čo najviac kreatívny. Ako poloboh je schopný od základov meniť usporiadanie poetického jazyka podľa vlastných predstáv, čo sa i odráža v jeho diele Prvotná tvorba Vicente Huidobro medzi osemnástimi a dvadsiatimi rokmi života začal publikovať prvotné básnické zbierky, kde je ešte cítiť značný vplyv ostatných literárnych smerov. Jedná sa o zbierky Ozveny duše (Ecos de alma), Piesne v noci (Canciones en la noche) písané v duchu romantizmu, zbierka Jaskyňa ticha (La gruta de silencio) v duchu moderniznu. Odzrkadľujú sa v nich témy svojej doby, ako je interiorizácia, hľadanie skrytej podstaty, téma noci a ticha ako styčných bodov k neznámemu. Prejavuje sa vplyv básnikov Gustava Adolfa Bécquera, Evarista Carriega. Na prvý pohľad sa pohybuje v oblasti symbolizmu či romantizmu. Spočiatku sa v jeho diele odráža nezjednotenosť vyjadrovania, napredovanie, cúvanie, kolísanie a estetické protirečenia vzhľadom na poňatie poézie a ideové kontrasty ohľadne sveta predstáv a reality. 8 V Piesňach noci sa nachádza časť Štýlové japonérie (Japonerías de estilo), kde sa autor venuje inovácii formy básne v podobe kaligramu. Experimentuje a necháva sa inšpirovať i exotickými básnickými formami ako napríklad japonské haiku. Básne Japonka (Nipona) alebo Dedinská kaplnka (La capilla aldeana) sú príkladom tohto štýlu. Zaujímavé je pozorovať, že Guillaume Apollinaire v diele Kaligramy sa venuje podobnej hre s tvarom básne. 8 A principios en su obra prevalece incoherencia de la expresión de ideas, tiene avances y retrocedos, las contradicciones estéticas en cuanto al concepto de la poesía, los contrastes ideológicos al concebir el mundo de las imaginaciones y el mundo real. Se nota más bien la inmadurez del poeta. Ibid, s. VIII. 11

12 1.2. Avantgarda a odľudštenie umenia V nasledujúcej kapitole porovnám Vicente Huidobra a José Ortegu y Gasseta za účelom popísania ich spoločných názorov na umenie. Ortegova esej Odľudštenie umenia (Deshumanización de arte) z roku 1925 ponúka inšpiratívne nahliadnutie na videnie umenia a a špecificky na vnímanie literárneho diela. Slovami autora ohľadne dojmu z umeleckého diela: Ľuďom sa páči tragédia, stav, kedy môžu prepojiť svoj život so životom postáv. To značí, že pre väčšinu ľudí umelecký dojem nie je v podstate odlišný od každodenného života. 9 Podľa Ortegu y Gasseta, tešiť sa, či ľútostiť nad ľudskými osudmi, ktoré nám umelecké dielo predstavuje, je niečo úplne odlišné od skutočného umeleckého pôžitku. Vyzdvihol, že v novom umení sa jedná o iný typ skúsenosti estetického prežitku. Nechýbajú v ňom pocity a vášne, no zjavne patria pod odlišné psychické prežívanie, než to ktoré zahŕňa každodenné oblasti nášho života. Aj keby nebolo možné vytvoriť úplne čisté umenie, niet pochýb, že v tomto období prevláda tendencia k jeho očisťovaniu. Novátorské umelecké smerovanie spočíva v postupnom odstraňovaní prvkov ľudských, možno až príliš ľudských, ktoré prevažovali v období romantizmu a naturalizmu. Nové umenie je pre umenie určené pre úzke kruhy príjemcov, nie je prijateľné pre široké vrstvy čitateľov. Ortega y Gasset zhrnul tendencie nového umenia týmto spôsobom: Umenie je odľudštené, dielo nie je ničím iným, než umeleckým, má v sebe zakotvený prvok irónie a hry, autor sa v ňom vyhýba falošnosti a umelecké dielo je koniec koncov netranscendentné. 10 Následne sa v eseji zameriava na zmenu myslenia v novom umení. Spomína, že sme navyknutí premýšľať ako ľudia, rovnako i ľudsky sa prejavujú naše myšlienkové pochody. Uvádza nasledovný príklad: Keď sa myslí na Napoleóna, je normálne, že si 9 Eso quiere decir que para la mayoría de la gente el goce estético no es una actitud espiritual diversa en esencia de la que habitualmente adopta el resto de su vida Ortega y Gasset, José. La deshumanizacion del arte y otros ensayos de estetica. Madrid: Alianza Editorial, 1999, s Si se analiza el nuevo estilo, se hallan en él ciertas tendencias conexas entre sí. Tiende 1. a la deshumanización de arte, 2. a evitar las formas vivas, 3. a hacer que la obra de arte no sea sino obra de arte, 4., a considerar el arte como juego, y nad más, 5. a una esencial ironía, 6. a eludir toda falsedad, y por tanto, a una escrupulosa realización. En fin, 7. el arte según los artistas jóvenes es una cosa sin transcendencia alguna. Ibid, s

13 spomenieme na daného velikána. Avšak keď z psychologického hľadiska zaujmeme postoj odľudštený, neľudský, myslenie sa zmení, oddelíme sa a snažíme sa analyzovať myšlienku Napoleóna ako takú. 11 Podľa Ortegu y Gasseta spisovatelia, ktorí sa znižujú na to, len aby vyjadrovali súhlas či nesúhlas s ostatnými, by nemali vôbec tvoriť. Neslúžia pre ctenú úlohu tvoriť nové umenie. Môžeme tu vidieť určité spojitosti s myšlienkami kreacionizmu Vicente Huidobra. Autor nasleduje starú myšlienku aymarského básnika a rozvíja ju vo svojich dielach: Básnik, neospevuj v básni dážď, sprav dážď 12. Prikláňa sa k tvoreniu čistej básne. Akékoľvek zasahovanie toho ľudského do umenia je tabu. Obaja autori sa snažia predstaviť iné prepojenie literárneho diela s realitou, než to tradične zaužívané. Ortega y Gasset naviac spomína, že rovaké smerovanie je i u maliarov. Maliar dneška sa snaží čo naviac vyhnúť reprezentácii prírody a prírodných tém. Citujem: Nie že by bol maliar zlý, pretože hodnoverne nezobrazuje to ľudské, no vydáva sa opačným smerom, inou cestou, ktrá nás zavedie k objektu. 13 Maliar nového umenia sa dokázal oprostiť od každodenného sveta. V kubizme a expresionizme existovala snaha o stvárňovanie samotných ideí, nie reality, čím sa dielo priblížilo nadreálnemu, navrátilo sa k vnútornému a subjektívnemu svetu. Vo výtvarnom umení,rovnako ako v literatúre, vyvstal odpor k zobrazovaniu živých foriem. Umenie by nemalo spočívať v psychickom nakazení, pretože je to podvedomý fenomén, v umení musí byť všetko jasné. Plač a smiech sú podvodom umenia. Estetický pôžitok by mal byť pôžitkom inteligencie. Ortega y Gasset dáva za príklad zaujímavú spojitosť vnímania diela so stavom opitosti. Veselosť opilca je slepá, jej príčina je alkohol, ale nie je tam motív. Podobné v umení, človek namiesto toho aby mal pôžitok z umeleckého diela, má ho sám zo seba, dielo bolo iba príčina, alkohol jeho slasti. Ten istý sled sa udial v poézii. Bolo vhodné odbremeniť poéziu, naloženú ľudskosťou, ktorá 11 Ibid, s No cantes a la lluvia, poeta, haz llover. [online] [cit ] dostupné z: < 13 No es que el pintor yerre y que sus desviaciones del natural humano no alcancen a éste, es que señalan hacia un camino opuesto al que puede conducirnos hasta el objeto humano. Ibid, s

14 sa premenila na príťaž vlečúcu sa svetom. 14 Vicente Huidobro spomína v jednom z manifestov podobnú myšlienku, parafrázujem, keď prídavné meno nedá život, zabíja. Poézia nového umenia je oslobodená od nadbytočných prídavných mien, dlhých popisov a sentimentalizmu. K téme poézie Ortega y Gasset pripomína, že je znakom mentálneho ochudobnenia požadovať, aby boli hranice príliš jasné. Poézia začína naopak tam, kde človek končí. Určitú podobnosť môžeme vidieť v Huidobrovom pririvnávaní sa k malému bohovi v predovore skladby Altazor. Básnik zväčšuje svet, tým že k reálnemu, ktoré tam už je samo o sebe, pridáva nereálny kontinent. Metafora je preň najplodnejšou silou, akou človek oplýva. V novej básnickej inšpirácii sa metafora stáva základom nie ozdobou. Pre uspokokojenie túžby odľudštenia je potreba v prvom rade tvoriť umenie, v ktorom sa výrazne zameriava na najmenej významné udalosti života. 15 Tak činil Proust, Ramón Gómez de la Serna, Joyce, keď zvolili protagonistami životnej drámy nepodstatné okruhy vnímania. Inak povedané, estetický zámer sa prevrátil. Metafora sa stala predstaviteľkou básnických cieľov. Predtým sa spájala s realitou, odrážala ju, bola určitým druhom ozdoby. Po novom, prebieha snaha odstrániť vrstvu extrapoetickú, reálnu a zo samotnej metafory sa vytvoriť res poetica. Prečo sa prejavuje snaha odľudštiť, prečo ten odpor k ľudskému? Nie je ľahké ignorovať vplyv minulosti na umenie budúcnosti. V každom umelcovi sa vždy bije chemická reakcia medzi jeho citovosťou a umením, ktoré doposiaľ vzniklo. Umelec bude inklinovať určitým spôsobom k minulosti, bude cítiť ako by sa z nej zrodil, zdedil ju a zdokonaľoval. Odľudštenie a odpor k stvárňovaniu živých foriem pochádza z antipatie voči tradičnému zobrazovaniu skutočnosti. Odľudštiť pre Ortegu znamená disponovať veľkým zanietením pre umenie. 16 Jeden z následov odľudštenia umenia spočíva v odstránení určitého druhu vyumelkovanosti a nadnesene povedané, nové umenie zčasti usiluje o spásu ľudského druhu. V tej dobe sa stáva inšpirácia komická. Hľadanie fikcie pre fikciu samú je 14 Convenía libertar la poesía, cargada de materia humana, se había convertido en un grave e iba arrastrando sobre la tierra., Ibid, s Para satisfacer el ansia de deshumanizar hay que hacer un arte donde aparezcan, en primer plano, destacados con aire monumental, los mínimos sucesos de la vida. Ibid, s Ibid, s

15 podmienené veselým duchom. Komédia môže byť videná ako radikálna misia umenia. Fraškou by to bola v prípade, ak by umelec pateticky ospevoval predchádzajúce umenie, napríklad sochu Sv. Michala Archanjela. Umenie si najlepšie prejaví svoje magické vlastnosti tak, že si urobí výsmech samo zo seba. Jeho popretie je jeho zachovaním a triumfom. Ako nápad to nie je novota, na začiatku 19. storočia skupina nemeckých romantikov vedená Schlegelom prehlásila iróniu ako maximálnu estetickú kategóriu. Irónia mala za úlohu vyvolať nadreálny horizont. Existovala potreba povzniesť sa nad realitu, poprieť ju. Byť umelcom znamená nebrať ludí tak vážne, ako vtedy, keď tým umelcom nie sme. 17 Pre umelca dneška je umenie tvorbou hmatateľnou, ktorá nepresahuje bežné limity poznania. Nie že by umelca málo zaujímala tvorba, zaujíma ho práve preto, že to nemá veľkú dôležitosť. Predtým bolo umenie transcendentné, priam nadpozemské, riešilo vážne problémy ľudstva. Spisovateľ či geniálny hudobník robil slávnostnú službu spoločnosti. Vicente Huidobro v skladbe Altazor pracuje obdobne s motívom smiechu a humoru. Ortegy y Gasset popisoval smiech ako dôsledok zmeny. V Altazore je motív smiechu prítomný výrazne najmä v druhej polovici básne, kde dochádza k rozkladu básnického jazyka. Rovnako ako rozpad je to zmena zobrazovania reality. Autor v skladbe prejavuje vtip a veselosť najmä prostredníctvom hier so slovami, napríklad prehodením skladby slov, ktorá dáva nezvyčajný výsledok: Na horizni štítazontu, violvička a lastončelo, lastodieťa, lastolýra, lastovíla. 18 Lyrický subjekt zároveň popisuje smiech v Speve III skladby Altazor: Znovuzroďme jazyky / Hlasným smiechom / Vagónmi rehotov / Poistkami na vetách / Planúcim smiechom na reč trasúcu sa zimou / Hviezdnou gymnastikou na stuhnuté jazyky V špan. orig.: Ser artista es no tomar en serio al hombre tan serio que somos cuando no somos artistas Ibid, s Dubcová, Viera. Cesta padákom. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1972, s Con sonoras risas / Con vagones de carcajadas / Con cortacircuitos en las frases... / Fuegos de risa para el lenguaje tiritando de frío. Huidobro Vicente. Altazor. Temblor de cielo. Edición de René de Costa. Madrid: Ediciones Cátedra, 2009, s

16 Podobne vzaté, s témou smiechu je prepojená téma hry. Obaja autori, Huidobro i Ortega y Gasset dávajú motív hry do popredia. Ortega y gasset uvádza hru, ako jednu z vlastností nového umenia: považovať umenie za hru a nič viac 20. Pre Huidobra je hra s literárnym jazykom jednou zo sprievodných činností jeho rozpadu, podobne ako motív smiechu. Pri pokuse zhrúť predstavy obidvoch autorov som dospela k záveru, že tiahnu podobným smerom k oprosteniu sa od napodobňovania zažitých spôsobov vyjadrovania a napodobňovania klasických modelov. José Ortega y Gasset je viac teoretik a filozof, v Odľudštení umenia opísal tendencie novej tvorby dvadsiatych rokov dvadsiateho storočia. Vicente Huidobro je zčasti tiež teoretik v spojení s ideami kreacionizmu, zčasti postúpil k realizácii jeho teórií v dielach, ako sú: Vodné zrkadlo, Štvorcový horizont, Rovník a Altazor. Tým, že Huidobro začal predstavovať myšlienky kreacionizmu deväť rokov skôr, než Ortega y Gasset zhrnul esej, môžeme usúdiť, že sa zameral na popis estetických ideí doby a ich vplyv na čitateľov. Prvdepodobne bral v úvahu i prispenie Vicente Huidobra voči novému typu produkovania literárneho diela, novému stvárňovaniu skutočnosti , a considerar el arte como juego, y nad más. Ortega y Gasset, José. La deshumanización del arte y otros ensayos de estética. Madrid : Alianza Editorial, 1999, s

17 1.3 Náčrt vývoja Huidobrovho diela od formovania poetiky kreacionizmu po vydanie skladby Altazor Por qué cantáis la rosa, oh Poetas! Hacedla florecer en el poema; Sólo para nosotros Viven todas las cosas bajo el Sol. El poeta es un pequeño Dios. 21 Pojem kreacionizmus ako taký vyvstal po prvý krát na konferencii Ateneo v Buenos Aires v roku 1916, na ktorej Vicente Huidobro obhajoval myšlienku: prvou podmienkou básnika je tvoriť, druhou tvoriť a treťou tvoriť. 22 Jedná sa o prvé avantgardné hnutie, vytvorené čiastočne v Latinskej Amerike. Čiastočne z dôvodu, že Vicente Huidobro začal predstavovať poetiku kreacionizmu ešte počas pobytu v Čile a Argentíne. Pôvod predstavovanej poetiky siaha až do roku 1914, keď vyšiel jeden z prvých Huidobrových manifestov Non serviam. V manifeste predstavuje Huidobro novú poéziu, poéziu nezávislú na matke Prírode ( Madre Naturaleza ), mysliacu si vlastnú realitu, jej stromy, jej nebo, jej hory. 23 Cieľom je tvorba poézie magickej, vzniknutej spojením nových vzťahov medzi slovami. Slová na prvý pohľad nemajú logické usporiadanie, autor ich vedľa seba akoby náhodne umiestnil. Nejedná sa klasicky o prezentovanie objektívneho sveta, ten nech je cieľom predošlej poézie, prirovnávanej tu k starenke ( Eres una viejecita encantadora ), čiže obrazne povedané k prežitku doby. 21 Preklad: Prečo ospevujete ružu, ó básnici! Nechajte ju kvitnúť v básni / Len a len pre nás žijú veci pod Slnkom. / Básnik je malým Bohom. Báseň Ars poética zo zbierky: Espejo de agua. Zdroj: Costa, René de. En pos de Huidobro. Siete ensayos de aproximación. Santiago de Chile: Ed. Universitaria, 1978, s la primera condición del poeta es crear, la segunda, crear y la tercera, crear. Schwarz, Jorge (ed.). Las vanguardias latinoamericanas. Textos programáticos y críticos. Madrid: Cátedra, 1991, s Non serviam. No he de ser tu esclavo, madre Natura; seré tu amo. Te servirás de mí, está bien. Yo no quiero y no puedo evitarlo; pero yo también me serviré de ti. Yo tendré mis árboles que no serán como los tuyos, tendré mis montañas, tendré mis ríos y mis mares, tendré mi cielo y mis estrellas. Osorio, Nelson. Manifiestos, proclamas y polémicas de la vanguardia literaria latinoamericana. Caracas: Biblioteca Ayacucho,

18 Stretávame sa s odmietnutím starých a tým pádom prežitých ideí za účelom formovania nového básnického jazyka. Zavrhuje sa predovšetkým imitácia klasických vzorov (z gr. μίμησις - mímesis -v preklade napodobňovanie ). Metafory nemajú popisný charakter reality, ale naopak majú vlastný život. Jedná sa o čisté tvorenie, zbavené nadbytočných okrás, vyjadrených v najväčšej miere vo forme prídavného mena. Slovani Huidobra ze jeho neskoršieho manifestu Kreacionizmus (El Creacionismo) z roku 1925: Je potrebné strážiť prídavné meno, keď nedáva život, zabíja. 24 V kreacionizme sa tvorí poetický svet paralelne so svetom objektívnym, ale nezávislým od neho. Nová poézia predstavuje sa vlastnú realitu, v ktorej nemá viac miesto citovosť, popisnosť a anekdotickosť, odmieta sa romanticko-impresionistická tradícia a prikláňa sa k racionálnej invencii. V roku 1916 vyšla v spojení s kreacionizmom prelomová báseň s názvom Básnické umenie (Ars poetica) v zbierke deviatich básní Vodné zrkadlo (El espejo de agua). Básnické umenie je možné považovať za skutočný estetický manifest kreacionizmu, ktorý je obsahovo podobný Marinettiho Futuristického manifestu z roku Uvádzam prvú strofu: Que el verso sea como una llave Que abra mil puertas. Una hoja cae, algo pasa volando; Cuanto miren los ojos creado sea, Y el alma del oyente quede temblando. 25 Posledná strofa je na doplnenie uvedená na začiatku súčasnej kapitoly. Zjavný motív básne je výpočet jednoduchých dejov ( lístok padá / niečo preletí okolo 26 ) za účelom toho, aby boli deje cenené sami osebe s nezávislosťou na objektívnej realite. Vo svete vlastných výtvorov nadobúda umelec - tvorca vlastnosti božstva El pequeňo Dios ( malý Boh ) Huidobrovho verša, môže vdúchnuť život akejkoľvek veci, 24 El artículo cuando no da vida, mata Osorio, Nelson (ed.). Ibid, s Preklad: Nech je verš kľúčom / Otvárajúcim tisíc dverí / Lístok padá / Niečo preletí okolo / Buď stvorené všetko, na čo pohľadia tvoje oči / A duša počúvajúceho, nech sa ostane chvieť. 26 una hoja cae, algo pasa volando, verš štvrtý z básne Vodné zrkadlo. Ibid, s

19 i tej najmenej významnej, ako objektu vlastného tvorenia. Autor to vyjadril v básni Básnické umenie vo treťom verši: Čo len oči uvidia, nech je stvorené. 27 Myšlienka posledného verša básnik je malým Bohom (v orig. poeta es un pequeño Dios ) je podľa Sainza Medrana prevzatá od starého aymarského básnika. 28 Pre Huidobra je poézia jazykom schopným vytvárať zázračnú atmosféru ( una atmósfera encantada ).V skoršie vydanej eseji Čisté umenie (La creación pura) z roku 1921 objasňuje Huidobro pôvod koncepcie kreacionizmu, ktorá je inšpirovaná predkolumbovskou kultúrou a nie kultúrou západu, ako by sa dalo očakávať. Kreacionizmus je predstavený ako zovňajšia pravda existujúca a priori je zavrhnutia hodná z pohľadu umelca. Nové umenie hľadá obzvlášť pravdu vnútornú, pravdu, ktorej dal život a formu sám tvorca. Huidobrovým cieľom je, aby sa poézia dotýkala neliterárnych realít, na rozdiel od symbolizmu, ktorý je používaním literárnych obrazov prepojený s realitou. Prirovnávať ho k surrealizmu s myšlienkou náhody v tvorbe takteiž neprichádza do úvahy. Kreacionizmus nie je štýl náhodný, skôr naopak, je usporiadaný svojou vlastnou logikou, vnútorným svetom. Poetika kreacionizmu sa na prvý pohľad môže zdať nepochopiteľnou, určenou malej skupine príjemcov. Cieľ kreacionizmu je paradoxne opačný, pre kreacionistických básnikov je dôležité predstaviť nový čin, poetika sa stáva transcendentnou a univerzálnou. Novopredstavené obrazy a činy by mali byť pre všetkých rovnaké vo všetkých jazykoch. 29 Pri kreacionizme môžeme hovoriť o koncepte umenie presahujúce okolie ( arte superior a medio ). Huidobrov koncept v neskoršej dobe rozvinul španielsky spisovateľ Ramón de Valle Inclán. 30 Jedná sa o koncept silne prepojený s ideou kreacionizmu - umenie má moc 27 Cuanto miren los ojos creado sea, Ibid. s Sáinz de Medrano, Luis. Historia de la literatura hispanoamericana (Desde el Modernismo). Madrid: Taurus Universitaria, 1989, s Si para los poetas creacionistas lo que importa es presentar un hecho nuevo, la poesía creacionista se hace traducible y universal, pues los hechos nuevos permanecen idénticos en todas las lenguas. Osorio, Nelson. Manifiestos, proclamas y polémicas de la vanguardia literaria latinoamericana. Caracas: Biblioteca Ayacucho, 1988, s Sáinz de Medrano, Luis. Historia de la literatura hispanoamericana (Desde el Modernismo). Madrid: Taurus Universitaria, 1989, s

20 tvoriť samo osebe, bez pomoci zvonku, bez vplyvu okolitého prostredia. V svete vlastného tvorenia nadobúda básnik atribút malého boha. (viz. Posledný verš básne Básnické umenie) Jean Francová definovala hru slov v kreacionizme nasledovne: Slová sa vynárajú, ohromujú, navzájom si protirečia, vystreľujú tým najnečakanejším spôsobom. Básnik tvorí prepájaním nových slov a tieto prepájania vytvárajú nové polia skúseností. 31 Slovami Huidobra z eseje Kreacionizmus: Kreacionistická báseň nemôže existovať na inom mieste než v hlave básnika. Je krásna sama osebe a nepripúšťa porovnávanie. 32 Kontextovo zaraďujeme tvorbu kreacionistickú približne do obdobia medzi rokom 1914 a rokom 1919, keď sa podľa Huidobra začal písať Altazor. 33 Vicente Huidobro opustil Chile a žije v Paríži, kde je aktívnym účastníkom umeleckého diania. Nasáva trendy francúzskej avantgardy. Umelecký vplyv je predovšetkým od Guillauma Apollinairea, Mallarmého, Baudellairea, Tristana Tzaru, Jeana Arpa. Rovnako boli títo autori zdrojom inšpirácie pre modernistov. V roku 1919 presunul miesto pobytu do Španielska, kde nadviazal kontakty s generáciou ultraistov. Medzi nimi boli významní autori ako Juan Larrea, Gerardo Diego, Ramón Gómez de la Serna či Rafael Cansinos Assens. 31 Las palabras sugieren, asombran, se contradicen a sí mismas, se disparan del modo más inesperado. El poeta inventa combinando nuevas palabras y estas combinaciones sugieren nuevos campos de experiencia. Franco, Jean. Historia de la literatura hispanoamericana. Barcelona: Ariel, 18. vydanie, el poema crecionista es algo que no puede existir en otra parte que en la cabeza del poeta. Es bello en sí y no admite términos de comparación. No puede concebirse en otra parte que en el libro Bary, David. Huidobro o la creación poética. Granada: CSIS, 1963,s Tu nadväzujem na názov skladby, kde je v zátvorke určený dátum

21 Kreacionistická polemika Zbierka básní Vodné zrkadlo má nejasný dátum vytvorenia. Huidobro tvrdil, že prvé vydanie je z Buenos Aires z Prvé dochované vydanie je z roku Viedli sa pochybnosti, či Vicente Huidobro neposunul dátum vydania o dva roky vopred v snahe byť originálny z dôvodu toho byť prvým, kto zaviedol pojem kreacionizmus. Americký profesor David Bary zasadzuje zbierku do roku Citujem: Pripustiť, že by Huidobro vymyslel kreacionizmus na jedenkrát, ešte pred návštevou Európy, by bolo neprípustné. 34 Podľa jeho názoru, Huidobro plne domyslel teóriu kreacionizmu až po tom, čo opustil Čile a pôsobil určitú dobu v parížskych literárnych kruhoch. V spojení s vyššie uvedeným, vznikla v roku 1920 tzv. kreacionistická polemika medzi Vicente Huidobrom a francúzskym autorom Pierrom Reverdym. Spoznali sa tri roky predtým pri spolupráci na časopise Nord-Sud v Paríži a vzniklo medzi nimi priateľstvo. V roku 1920 avšak obaja začali vyhlasovať prvenstvo v založení kreacionizmu. Rozpornú úlohu v celom procese zohral spisovateľ Guillermo de Torre. Ako Huidobrov žiak ho spočiatku podporoval, neskôr zaujal opačný postoj a v jeho knihe Literaturas europeas de vanguardia označil ako pôvodcu kreacionizmu Pierra Reverdyho a Huidobra obvinil z plagiátorstva. Pravdou ostáva, či už Vicente Huidobre je, alebo nie je prvotným tvorcom kreacionizmu, celkové pojatie poetiky bolo zavŕšené až počas pobytu v Európe. V literárnych kruhoch vzbudila táto polemika mnoho otázok a možno pribrzdila na viaceré roky vnímanie Vicente Huidobra inak, než ako pofrancúzšteného nedoceneného básnika. V roku 1916 vychádza skladba Adam (v šp.originále Adán), v ktorej je snaha odzrkadli v praxi kreacionistické teórie, rovnako ako v zbierke Vodné zrkadlo. V skladbe Adam sa odzrkadľuje vplyv amerického transcendentalistického básnika Walda Emersona a uruguayského esejistu Enrique Rodóa. Táto dlhá funkcionalistická báseň sa snaží o stvárnenie človeka v prvotnej kondícii, so schopnosťou pomenovávať veci. Vicente Huidobro následne v predhovore Altazoru označil Emersona, ako jediného 34 Afirmar con Huidobro que había inventado el creacionismo de una sola pieza antes de pasar a Europa sería inadmisible. Bary, David. Huidobro o la creación poética. Granada: CSIS, 1963, s

22 skutočného mudrca. 35 Skladbu Adam možno považovať za predvoj nového konceptu jeho tvorby. Je v nej možné spozorovať náznaky motívov, ktoré sa rozvinú v diele Altazor. Huidobro načrtáva prvého Muža, ktorý sa zmocňuje vecí, je zmätený, melancholický a vystra až do momentu spojenia so ženou v speve II, ktorý ho stabilizuje. 36 Podobne kritik David Bary vidí spojitosti medzi dielami: V tvorivej sile oka a hlasu básnika nachádzame nepopierateľné náznaky kreacionizmu Huidobra. Ó, otec Adam, prvý chápajúci pohľad na milovanú zem! 37 Musí sa písať jazykom, ktorý nie je materinský 38 Verný tomuto heslu píše Huidobro po návrate do Paríža prvé zbierky básní po francúzsky. Štvorcový horizont (Horrizon Carré, 1917), považované za jeho prvé a jediné kompletné kubistické dielo. Zároveň nasleduje zbierka Eiffelova veža (Tour Eiffel, 1918). Po druhom návrate do Madridu vydáva ďalšie dve diela v španielčine, Arktické básne (Poemas árticos) a Rovník (Ecuatorial, s tematikou 1.svetovej vojny). Octavio Paz v zbierke esejí Hijos de limo vyhlásil, že tými knihami začína avantgarda v španielčine. 39 Vicente Huidobro sa pohyboval v rokoch medzi dvomi pólmi, ideami spojenýmu s kreacionizmom, predstavovanými v časopise Nord-Sud a nasledovaním Apollonaireovej poézie hlásajúcej myšlienku básnika veštca. Básnici Nord-Sud popierali, že báseň má extraliterárne referencie. Poézia nového ducha (z fr.originálu l esprit nouveau ) Guillaumea Apollinairea mala naopak striktno opisný a prorocký účel, preto lepšie vyhovovala vtedy romanticky ladenému Huidobrovi. Príchodom roku 35 El único sabio verdadero. Huidobro Vicente. Altazor. Temblor de cielo. Edición de René de Costa. Madrid: Ediciones Cátedra, 2009, s Sáinz de Medrano, Luis. Historia de la literatura hispanoamericana (Desde el Modernismo). Madrid: Taurus Universitaria, 1989, s en el poder creador de ojo y de la voz de poeta encontramos anticipaciones innegables de Huidobro creacionista. Oh Padre Adán, primera mirada comprensora sobre la amada tierra! Bary, David. Huidobro o la creación poética. Granada: CSIS, 1963, s Se debe escribir en una lengua que no sea materna. Huidobro Vicente. Altazor. Temblor de cielo. Edición de René de Costa. Madrid: Ediciones Cátedra, 2009, s con esos libros comienza la vanguardia en castellano Paz, Octavio. Hijos de limo. Madrid: Seix Barral, 1998, s

23 1918 sa Huidobrove vnímanie mení a začína vystupovať proti všetkému anekdotickému a popisnému, a tým porušuje predošlé názory vyjadrené napríklad v úvode diela Štvorcový horizont. Celkovo vzaté, Vicente Huidobro nasledovaním už existujúcich avantgardných vzorov a tendencií novej poézie z prostredia Paríža, predstihol o pár rokov ostatných španielskych a hispanoamerických básnikov. Za vrcholné obdobie kreacionizmu považujeme už spomínané zbierky Vodné zrkadlo (El espejo de agua), Štvorcový horizont (Horizon Carré), Arktické básne (Poemas árticos) a Rovník (Ecuatorial). Arktické básne sa považujú za prvé experimentálne básne v španielčine vôbec. V tejto oblasti ešte napísal Poemas giratorios. Názory na poetiku kreacionizmu sa rôznia od kritika ku kritikovi. José Ingeneiros sa vyjadril, že je to pekne popísaný koncept, no nerealizovateľný. 40 Iní považujú kreacionistické básne za veľmi prepracované. David Bary a Ana Pizarro zastávajú názor, že čo sa týka kreacionizmu, Vicente Huidobro sa pohyboval len v oblasti teoretickej a kreacionizmus neuviedol v prax. Citujem názor Davida Baryho: Jednoznačne, neexistujú kreacionistické knihy, ba čo viac, nie je ani jedna kreacionistická báseň. Pár veršov predchádza tomu, čo budú kreacionistické obrazy. 41 Kreacionizmus ako literárny smer končí v roku 1925 vydaním pamfletu Finnis Britannia. V spojení so skladbou Altazor, panujú dva názory, a to že je vyvrcholením poetiky kreacionizmu, alebo práve naopak, jej poprením. Ako som už vyššie uviedla, sú i názory, že kreacionizmus ako smer, nikdy neopustil teoretickú rovinu. 40 Su sueño de una poesía inventada en cada una de sus partes por los poetas me parece irrealizable, aunque usted lo haya expuesto en forma muy clara e incluso muy científica. Dostupné z eseje El Creacionismo. (Vicente Huidobro) [online] [cit ] dostupné z: < 41 Desde luego, no hay aquí libros creacionistas; es más, no hay ni un sólo poema creacionista. Algun verso anticipa lo que van a ser las imágenes creacionistas. Bary, David. Huidobro o la creación poética. Granada: CSIS, 1963, s

24 2. Rozbor básnickej skladby Altazor 2.1. Rozbor diela z hľadiska kompozície Postupné vytváranie skladby Skladba Altazor o el viaje en paracaídas:poema en VII cantos(1919) vyšla v Madride roku Dátum 1919 za názvom skladby naznačuje jeden z rozporov vydania diela. Prevažný názor udáva, že sa jedná o odkaz na rok začania písania skladby. Vidíme tu dvanásťročný rozdiel medzi začatím práce a samotným publikovaním. Zmienky o vytváraní diela po dobu dvanástich rokov sú viaceré. Na obale jeho zbierky Protichodné vánky (Vientos contrarios) z roku 1926 sa oznamuje vydanie ďalšieho diela Altazur, poema. V rámci rovnakej knihy sa objavuje veta: tu som napísal piatu kapitolu môjho Altazura. 42 Ďalšie úryvky sa začali objavovať v literárnych časopisoch pri rôznych príležitostiach. Autor písal jednotlivé spevy v rôznom časovom rozmedzí, čo básni pridáva ráz nesúmernosti. Altazor je kompozične rozdelený na Predhovor a sedem spevov. Jednotlivé spevy sú očíslované rímskymi číslicami Spev I-VII. Tento typ značenia napodobňuje vzory starovekej antickej poézie, no dovoľujem si tvrdiť, že autorovi nešlo o zámer napodobovať, skôr narušiť tradičné vzťahy a parodovať. Podobnú myšlienku nastoľuje i kritik Sainz Medrano: Použitie číslovania tak zabehnutého v literárnej tradícii, má podľa nášho chápania nádych parodovania, v tomto prípade tradičnej poézie, ktorej odvekú schému narušuje. 43 Jednotlivým spevom predchádza Predhovor. V roku 1925 sa v denníku La Nación v časti Notas de Arte objavil preklad nevydaného prozaického textu pod názvom: 42 Aquí he escrito el capítulo quinto de mi Altazur Ibid, s Tal denominación y el uso de un número tan instalado en la tradición de lo sagrado y mítico tiene a nuestro entender, dicho sea de paso, un renovado acento de parodia, en este caso con relación a la poesía épica tradicional, cuyos esquemas viola. Sáinz de Medrano, Luis. Historia de la literatura hispanoamericana (Desde el Modernismo). Madrid: Taurus Universitaria, 1989, s

25 Altazur: fragmento de Un viaje en paracídas. Vydal ho Jean Emar, Huidobrov priateľ považovaný za hlasnú trúbu avantgady prichádzajúcej do Latinskej Ameriky. Slovami Jeana Emara Pre nás Čílanov je nový, absurdný, abrakadabrovsky burácajúci Popis jednotlivých častí z hľadiska kompozície Výstavba skladby Altazor nemá pevnú formu, jednotlivé motívy na seba nenadväzujú. Jednotlivým spevom predchádza Predhovor. Je napísaný formou prózy a je kratšieho rozsahu. Začína formou životopisu, kde lyrický subjekt v monológu popisuje okolnosti svojho narodenia. Následne sa prechádza k forme dialógu, ktorý subjekt vedie s Pannou Máriou. Strieda sa monológ s rozprávaním v 2. osobe s popisnými časťami v 3. osobe jednotného a množného čísla. Celkovo vzaté je Predhovor spojením rozprávania, popisných častí a nabádania či formy manifestu, čo sa odráža i na tak častých zmenách osôb. Uvádzam príklad: Užívajúc si chvíľu zaslúženého odpočinku, začal som plniť hlbokými myšlienkami odkazy na mojej nástenke: Pravé básne sú ako požiare. 45 Spev I je najrozsiahlejší z celej skladby. Je písaný vo forme voľných veršov, obsahuje ich približne 700. Z formálnej stránky dochádza k označeniu veršov vždy po piatich veršoch. Pravedpodobne nebol vytvorený už v 1919, čo naznačuje i v nadpise skladby. Miestami má Spev I formu manifestu, či kázania, kde sa lyrický subjekt vyhadruje v 1. či 2.osobe plurálu. Ako dielo napreduje jednotlivými spevmi, verše gradujú do volnejšej a neusporiadanejšej formy. Spev II je napísaný v kratších, ale rozsahovo podobných veršových úsekoch. Je kompozične ucelenejší. Má formu osobného vyjadrenia lyrického subjektu voči žene. 44 Para nosotros chilenos, él es más nuevo, es absurdo, abracadabramente, terremoto. Článok Jeana Emara v denníku La Nación. [online] [cit ] dostupné z: < emar.htm>. 45 Y aprovechando este reposo bien ganado, comencé a llenar con profundos pensamientos las casillas de mi tablero: Los verdaderos poemas son incendios. Huidobro Vicente. Altazor. Temblor de cielo. Edición de René de Costa. Madrid: Ediciones Cátedra, 2009, s

26 Spev III je rovnako napísaný vo veršoch, no rozsah jednotlivých strof sa mení. Začína sa dvojveršiami, potom tri až päťveršia a následne sa stretávame s dlhšími úsekmi, miestami až 16 - veršovými. Jednotlivé verše nie sú označené. Vicente Huidobro sa zámerne vyhýba tomu, aby si čitateľ zvykol na akýkoľvek systém, pravidelné usporiadanie. V každom speve sa stretávame s iným formálnym usporiadaním. Spev III charakterizuje neosobný charakter rozprávania lyrického subjektu v popisnej forme 3. osoby. Miestami spev prechádza do charakteru manifestu, či popohnania. Uvádzam príklad: Vstaň a choď. Ži, ži, ako futbalová lopta. 46 Voľný verš v rozdielne dlhých úsekoch prechádza zčasti do nahustenej formy postrádajúcej interpunkciu: Aby sme tu hovorili o zničení zeme a príhode dňa poľnohospodára voči žiadnemu milovníkovi lotérie ani dieťaťa a chorobe takže nečakaná bolesť vychádzajúca zo stretov očakávaní v tomto poli novej úprimnosti je trošku čierna 47 Spev IV je spevom, kde postupne začína k rozpadu jazykového usporiadania. Skladba tu má formu modernistickej básne s pokračovaním striedania 2. osoby ktorej sa lyrický subjekt prihovára na začiatku a následne prechádza do hry so slovami. Spevy V VII sú už spomínanou časťou, kde dochádza k hre a pretváraniu literárneho jazyka. Jedná sa o obrazovú lyrickú koláž ústiacu do naznačenia výkriku vo forme samohlások v závere skladby. Dlhá báseň (podľa označenia E. A. Poea long poem ) obsahuje v sebe problém nejednotnosti, nesúrodosti. V dnešnej dobe rozsiahle básne nie sú epické, ale lyrické. Preto nemajú v sebe dostatok rozprávačskeho obsahu, ktorý by im dodal súdržnosť. 48 Taký je i prípad skladby Altazor. Autor sa tento problém snažil vyriešiť prostredníctvom vonkajších prostriedkov usporiadania, ako je očíslovanie jednotlivých spevov, ktoré zahŕňajú dráhu, prechod od usporiadanosti k zmätku, neporiadku a ako celok je báseň tematicky prezentovaná ako skladba cestovania (v špan. originále poema de viaje ). 46 Levántate y anda/ Vive vive como un balón de fútbol, ibid, s Para hablar de la clausura de la tierra y la llegada del día agricultor a la nada amante de lotería sin proceso ni niño para enfermedad pues el dolor imprevisto que sale de los cruzamientos de la espera en este campo de la sinceridad nueva es un poco negro... Ibid, s Ibid, s

27 Dalo by sa zhrnúť, že jednotnosť skladby je len tak naoko, je to ilúzia jednoty prepojená cestou lyrického subjektu. Podobne tvoril i americký básnik Ezra Pound, priekopník smeru imagismu, keď označil svoje Cantos ako spleť nedokončených prác (v anglickom originále tangle of works unfinished ). Huidobro je priekopník rozsiahlej básne v španielskej literatúre. Báseň by sa mala prezentovať ako organický celok, avšak fakt, že ju Huidobro písal v dlhšom časovom rozpätí, skladba nie je napísaná v jednom lyrickom impulze, ale vo viacerých etapách, je to nesúrodé. Kreacionizmus sa približuje jeho štýlu formálnym zaoberaním sa objektívnym svetom, ekonómiou v jazyku, formálnym experimentom obrazom a metaforou. Autor používa taktiež voľný verš, ten mu umožňuje viac slobody v umeleckom prejave Rozbor diela z hľadiska jazyka Z hľadiska jazyka je skladba Altazor jedným z najväčších dobrodružstiev v španielsky písanej literatúre. Použitím verša Manikúrou jazyka je básnik už sám Huidobro naznačuje, že sa bude pohybovať v rovine expetimentálnych výrazných úprav, ako tomu bolo podobe v estetike dadaizmu. V skladbe čitateľ prechádza od ucelenosti k totálnemu rozpadu významu slov a strate interpunkcie, čím sa autor, ako som naznačila vyššie, chce priblížiť k čistému vyjadrovaniu a pôvodnému básnickému jazyku. Český estetik Jan Mukařovský podobným spôsobom vnímal výraznú, ba až samostatnú tvorivú moc jazyka. Vidí, že slovo je schopné rozvíjať sa vlastnou silou. Citujem z jeho eseje: Řeč vyplňuje a nese život společnosti i jednotlivcův. Provází a umožňuje jednání, tvoří osnovu a podklad myšlení, představování, ba duševního dění vůbec, i takového které bývá nazýváno neyslovytelným. A přitom, žijíc svým vlastním životem, je řeč vždy připravena vymknout se aspoň na chvíli moci jedincem, který ji v dané chvíli zánlivě vládne, a užít svobody úchvatem urvané po svém, k zázraku nebo k žertu. Řeč je netoliko pomocníkem básníků, ale také sama básníkem Mukařovský, Jan. Jazyk, který básní. In O básnickém jazyce. Praha: Svoboda,

28 Podľa René de Costy sa jedná o skladbu s náhlym koncom, ktorá ako celok nie je kompaktná. Časti Predhovor v próze a Spev I predstavujú dve odlišné predstavy, ako bude skladba vyzerať. Rozdielne sú v ponímaní času a estetiky. Na druhú stranu Spevy III - VII sú spojené do určitého celku pozvoľným procesom smerujúcim k rozpadu literárneho jazyka. Spev II je osobitosťou v rámci skladby obzvlášť z tematického hľadiska. Jednotlivé elementy sa vynárajú veľmi prekvapivo, vo veľkolepom poetickom texte, epickej básni, rozdelenej do siedmych spevov, kde hrdinom je jazyk a cestou je stránka: cesta od myslenia k čistej fonácii 50 Celkovo vzaté v Altazore nachádzame viaceré začiatky no jeden spoločný koniec, a tým je stroskotanie. Z hľadiska jazykového pojatia sa stretávame s rôznorodosťou, príznačnou pre dlhé básne. Dochádza k neustálej zmene zámen, pomocou irónie, produkuje sa dezorientácia. Alteruje sa rozprávanie lyrického subjektu v 1. osobe s 2. a 3. osobou Popis jednotlivých častí z hľadiska jazyka Predhovor Vicente Huidobro z hľadiska jazyka nepoužíva nezvyčajné výrazy, no sústreďuje sa skôr na použitie slov v nezvyčajnom prostredí. Už v Predhovore začína autor sériou aforizmov, ktoré sa budú opakovať v nasledujúcich spevoch. Skutočné básne sú ako požiare. Báseň sa rozširuje na všetky strany a osvetľuje záchvevmi vášne a agónie. 51 Autor taktiež používa sériu až nezvyčajných baudelaireových metafor Slnko sa rodí v mojom pravom a zachádza v ľavom oku. 50 Todos esos elementos reaparecen con mucho vigor, en su grandioso texto poético, poema (antipoema) épico, dividido en 7 cantos, donde héroe es el lenguaje, y el recorrido, la página del poema: un camino que va del pensamiento a pura fonación Schwarz, Jorge (ed.). Las vanguardias latinoamericanas. Textos programáticos y críticos. Madrid: Cátedra, 1991, s Los verdaderos poemas son incendios. La poesía se propaga por todas partes, iluminando sus consumaciones con estremecimientos de placer o de agonía Huidobro Vicente. Altazor. Temblor de cielo. Edición de René de Costa. Madrid: Ediciones Cátedra, 2009, s