Postihuje hospodárska kríza MSP v Európe?

Transcripción

1 ISSN November 2012/8 Mimoriadne vydanie SK EHSV info Európsky hospodársky a sociálny výbor most medzi Európou a organizovanou občianskou spoločnosťou Milí čitatelia, Základné stavebné kamene pre silnejšiu Európu Kľúčovou súčasťou reakcie EÚ na krízu je stratégia Európa Ide o komplexný a dynamický európsky model rastu, ktorému môžu investori, výrobcovia, pracovníci a spotrebitelia dôverovať. Naša septembrová konferencia s názvom Zintenzívniť úsilie o silnejšiu Európu bola príležitosťou na predloženie 30 konkrétnych odporúčaní zameraných na nasmerovanie Európy k obnove a novému plánu pre občanov. Lídrom bola adresovaná výzva, aby prijali rozhodné opatrenia na zriadenie uceleného rámca pre integrovaný hospodársky rast. Je potrebný komplexný prístup, ktorého súčasťou by bola hospodárska únia s bankovou, finančnou a daňovou harmonizáciou, sociálna únia s dôslednejším dodržiavaním základných práv a politická únia s posilnenou mierou demokratickej zodpovednosti a kontroly. Dôsledky týchto opatrení posilní rozpočtová disciplína so zdieľanými rizikami a výhodami. Viac Európy je hospodársky prínosný plán a rozpočet EÚ by mal byť považovaný za rozumný spôsob, ako dosiahnuť úspory z rozsahu. Nutný je tiež celoeurópsky dohľad a riadenie s cieľom kontrolovať činnosť bánk a finančných inštitúcií, ktoré musia spravodlivým dielom prispieť k rastu. Rovnako dôležitou prioritou pri tvorbe politiky musí byť sociálny pokrok. Je potrebné obnoviť a posilniť jednotný trh, aby sa naplnil jeho potenciál v oblastiach, ako je elektronický obchod a prístup k financiám, a aby sa zaistila ochrana spotrebiteľa. V snahe o uľahčenie cezhraničného obchodu, predovšetkým pre malé a stredné podniky, sa treba zaoberať otázkou odlišných daňových pravidiel a byrokracie. Väčšiu pozornosť musíme venovať postaveniu samostatne zárobkovo činných osôb a sociálnych podnikov, ako aj pokroku v oblasti cezhraničného uznávania odborných kvalifikácií. Jednou z hlavných tém konferencie boli mladí ľudia a tvorba pracovných miest. Nezamestnanosť mladých, ktorá dosahuje v priemere 23 % a v niektorých členských štátoch EÚ prekračuje 50 %, je nesmiernym plytvaním, ktoré predstavuje možné riziko pre budúcnosť. Európa a jej členské štáty musia zmobilizovať svoje finančné a politické zdroje s cieľom rozvíjať zručnosti a vytvárať nové pracovné miesta. Mladí ľudia potrebujú zamestnanecké práva a dôstojné pracovné podmienky. Mladé ženy by sme mali podporovať pri vstupe na pracovný trh, ako aj v snahe o zotrvanie na ňom. Podporovať treba tiež podnikanie. EÚ musí dosiahnuť, aby nebola verejnosťou vnímaná len v súvislosti s úspornými opatreniami a rušením pracovných miest a musí sa usilovať o stratégiu aktívneho začlenenia. Potrebujeme novú priemyselnú revolúciu s opatreniami na podporu udržateľného ekologického rastu, ktorý bude spájať inovácie, investície a hospodársku modernizáciu s úspornejším využívaním vzácnych prírodných zdrojov. Na to, aby bolo možné dodávať vysoko kvalitné potraviny a prispievať k rozvoju vidieka, sú nevyhnutné udržateľné a inovatívne poľnohospodárske postupy. Kľúčový význam majú inovácie, a preto musí Európa zabrániť znižovaniu finančných prostriedkov určených na výskum a zaistiť splnenie cieľa, ktorým je investovať do výskumu a inovácií 3 % HDP. Staffan Nilsson predseda EHSV Majú malé a stredné podniky miesto v budúcnosti Európy? Malé a stredné podniky (MSP), ktoré zamestnávajú viac ako 87 miliónov osôb, sú naďalej nosným pilierom hospodárstva EÚ. MSP, ktorých je v EÚ 21 miliónov, vytvárajú viac ako polovicu pridanej hodnoty v nefinančnej obchodnej sfére a za posledných päť rokov vytvorili 80 % všetkých nových pracovných miest v Európe. Postihuje hospodárska kríza MSP v Európe? Žiaľ áno. Keďže MSP sú v závažnej miere postihnuté krízou, doteraz neboli schopné dostať sa späť na úroveň, ktorú dosahovali pred krízou, či už ide o hrubú pridanú hodnotu alebo zamestnanosť. Len v samotnom Španielsku klesol v roku 2011 celkový počet MSP o približne a v roku 2012 sa očakáva ďalší pokles o podnikov. Vo viacerých ďalších krajinách je situácia rovnaká. kajšieho financovania MSP v krajinách eurozóny. Prístup k bankovým pôžičkám sa však naďalej zhoršoval. Firmy vo všeobecnosti uviedli, že dostupnosť bankových pôžičiek sa zhoršila (o 20 % v porovnaní so 14 % počas predchádzajúceho prieskumu). Výsledky prieskumu okrem toho poukázali na vyššiu mieru odmietnutia žiadostí o poskytnutie pôžičky (13 % oproti 10 %). Ako môžu MSP získať prístup k financovaniu? Ak si chce EÚ udržať túto kľúčovú súčasť svojho hospodárstva, musia sa jasne a v plnej miere využiť iné spôsoby prístupov k financovaniu. Okrem rizikových fondov a pôžičiek EIB, ktoré sa začínajú úspešne uplatňovať, by EÚ mala podporovať aj iné alternatívne modely, ako sú participatívne a etické štruktúry bankovníctva, zamerané na MSP. Musíme disponovať nástrojmi, ktoré budú zodpovedať potrebám rozvoja MSP. Európske MSP sú však rôznorodé a heterogénne, a pokiaľ ide o ich financovanie, nie je vhodné hľadať univerzálne riešenie. Potrebujeme celú škálu rôznorodých a inovatívnych opatrení, aby sme oslovili túto skupinu aktérov a zohľadnili ich špecifické črty. Napríklad sociálne podniky a slobodné povolania fungujú iným spôsobom než tradičné podniky, doplnil pán Ronny Lannoo z Belgickej únie samostatne zárobkovo činných podnikateľov a MSP a pomocný spravodajca pre stanovisko EHSV o prístupe MSP k financovaniu. Výsledky prieskumu poukázali na vyššiu mieru odmietnutia žiadostí o poskytnutie pôžiky. Majú teda MSP miesto v budúcnosti Európy? Výsledky prieskumu sú v súlade so súčasnými politikami a postupmi EÚ. Vzhľadom na to, že MSP poskytujú viac pracovných miest, je opodstatnené, aby sa tejto skupine venovala osobitná pozornosť. Inovatívne MSP a členské štáty vedia úspešnejšie čeliť kríze. Okrem toho, MSP, ktoré sú aktívne na medzinárodnom poli, sú inovatívnejšie a vykazujú väčší rast v oblasti zamestnanosti. Mnohé malé podniky sú však tradične miestnymi podnikmi. V dôsledku slabého domáceho dopytu však potrebujú využiť poradenstvo a odborné poznatky, ktoré im pomôžu dostať sa na svetový trh, ak chcú prežiť. DÔLEŽITÉ DÁTUMY novembra 2012 EHSV, Brusel: okrúhly stôl EÚ Brazília novembra 2012 Záhreb, Chorvátsko: štvrté fórum občianskej spoločnosti západného Balkánu 30. novembra 2012 EHSV, Brusel: seminár na vysokej úrovni s názvom Podporiť Európu: Novátorské postupy na pracovisku sú tou správnou cestou V TOMTO VYDANÍ 2 Úsporné 3 Vplyv 4 Pomôžme 5 Moslimské 6 Boj 7 Summit 8 Rozhovor opatrenia nestačia: nastal čas vytvárať pracovné miesta! arabského povstania na mediálne prostredie médiám, aby si pomohli sami, rozhovor s Janom Keulenom zbratávanie egyptskej tlače internetových aktivistov proti totalitným režimom, rozhovor so Sihem Najar hospodárskych a sociálnych rád a podobných inštitúcií krajín Euromed 2012 s Brendou King, členkou EHSV Firmy vo všeobecnosti uviedli, že dostupnos bankových pôžiiek sa zhoršila (o 20 % v porovnaní so 14 % poas predchádzajúceho prieskumu). V súčasnej situácii je pre MSP najväčšou prekážkou prístup k financovaniu, keďže bankový sektor v súčasnosti nie je ochotný poskytovať úvery bez pevných záruk. Podľa výsledkov najnovšieho prieskumu ECB o MSP, ktorý sa uskutočnil od októbra 2011 do marca 2012, vzrástla potreba von- ktoré zabraňujú špekuláciám a zaujímajú spoločensky zodpovedný postoj k investovaniu. Ďalším spôsobom je kolektívne financovanie, pri ktorom ľudia investujú do malých začínajúcich podnikov prostredníctvom online platforiem. Ako prvý krok predstavila Európska komisia akčný plán na zlepšenie prístupu MSP k financovaniu. Návrh nového nariadenia, ktorý má prilákať fondy rizikového kapitálu, je chvályhodný krok, uviedla Anna Maria Darmanin, podpredsedníčka EHSV a spravodajkyňa stanoviska o prístupe MSP k financovaniu. Rôzne legislatívne nástroje odrádzajú banky, poisťovne a správcov aktív od toho, aby sa pustili do investícií, ktoré sú často EÚ by takisto mala riešiť problematiku nedostatočnej informovanosti MSP o financovaní. Komisia v júni zverejnila praktickú príručku o tom, ako môžu MSP získať viac ako 50 miliárd EUR z verejných financií v 27 členských štátoch. Informačné kampane by však mali byť intenzívnejšie. Na konci tunela ešte stále vidieť svetlo, ale ak sa k nemu chceme dostať, musíme rýchlo konať. (ail) 1

2 Prečo potrebujeme makroregionálnu stratégiu pre oblasť Atlantického oceánu? Pred pár mesiacmi sa na titulnej stránke známeho medzinárodného časopisu objavila mapa sveta, na ktorej však chýbala Európa. Hlavným posolstvom tejto titulky bolo, že nástup nových veľmocí a americká hegemónia odsudzujú Európu na zánik. Ako však uviedol Tony Judt, schopnosť Európy nanovo definovať samú seba je neobmedzená. Európa po prvýkrát radikálne zmenila rovnováhu ekonomickej a politickej moci vo svete, keď sa jej lode v 15. storočí vďaka technologickej revolúcii, ktorá umožnila nakresliť mapu sveta, odrazili od brehov Atlantického oceánu. Dnes európske inštitúcie a zainteresované subjekty v jednotlivých členských štátoch spájajú svoje sily, aby zaviedli do praxe unikátny medziregionálny model hospodárskej a politickej spolupráce, zameraný na dosiahnutie obnovy a splnenie cieľov stratégie Európa Ide o praktickú iniciatívu, ktorá by mohla naplno využiť zdroje na potlačenie krízy makroregionálnym strategickým prístupom, pričom by bola prínosom pre milióny ľudí v piatich krajinách a 35 regiónoch. Zástupcovia občianskej spoločnosti v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore prijali stanovisko, v ktorom navrhujú praktické spôsoby uplatnenia makroregionálnej stratégie pre oblasť Atlantického oceánu. Cieľom je zaistiť to, na čom nám najviac záleží: európsky Hlavným cieľom je dostať oblasť Atlantického oceánu na čelo rodiacej sa revolúcie v oblasti dopravy, komunikácie, udržateľnosti a technologických zmien. sociálny štát. Stojí za to uviesť, že popri 347 miliardách EUR z regionálnej politiky predstavujú prostriedky vyčlenené v rámci paktu pre rast 1 % HDP EÚ. Makroregión sa definuje ako zemepisná oblasť, ktorá zahŕňa prinajmenšom dva európske regióny z rôznych členských štátov, pričom tieto regióny majú spoločné črty. Z hľadiska investícií a konkurencieschopnosti je rozumné riešiť spoločné hospodárske, sociálne a environmentálne výzvy spoločnými silami. Ak regióny a samosprávy dokážu jasne stanoviť svoje ciele a vypracovať koordinovanú stratégiu, zvyšujú sa ich šance získať prístup ku kohéznym fondom a iným investičným nástrojom. Platí to najmä v prípade, že sa zohľadní nový prístup k politike súdržnosti, ktorý sa usiluje zabrániť rozdrobeniu prostriedkov. Hlavným cieľom je dostať oblasť Atlantického oceánu na čelo rodiacej sa revolúcie v oblasti dopravy, komunikácie, udržateľnosti a technologických zmien. Príkladmi z praxe sú námorné diaľnice a príbrežná veterná a prílivová a odlivová energia. Jestvujúce makroregionálne stratégie (stratégia pre Pobaltsko, stratégia pre Podunajsko uplatňované od roku 2009 a 2010) sú mimoriadne úspešné. Spoločný prístup samospráv, regiónov, zainteresovaných subjektov v sociálnej sfére a miest je účinný v kľúčových oblastiach ako sú doprava, inovácie, infraštruktúra, poľnohospodárstvo, rybné hospodárstvo a energetika. Súčasná námorná stratégia pre oblasť Atlantického oceánu sa stane makroregionálnou stratégiou, v rámci ktorej EHSV a národné hospodárske a sociálne rady budú reprezentovať záujmy občianskej spoločnosti. Všetky zainteresované subjekty sa preto zídu na Atlantickom fóre, aby prediskutovali a prijali kroky, ktoré by z regiónov mohli urobiť príklad integrácie a inkluzívneho rastu. Atlantický oceán znamenal pre Európu v 16. storočí smerovanie k hospodárskemu rastu. Možno by v súčasnosti mohol byť symbolom integrovanej Európy, ktorá sa, ak všetci naberú rovnaký kurz, môže vynímať na akejkoľvek mape sveta. (asp) Úsporné opatrenia nestačia: nastal čas vytvárať pracovné miesta! Andy Dean Photography Ôsma schôdza Európskeho fóra pre integráciu: Prínos prisťahovalcov k hospodárskemu rastu v EÚ Vyše sto zástupcov európskych a národných organizácií, ktoré sa venujú integrácii prisťahovalcov, sa zišlo 16. a 17. októbra, aby prediskutovali prínos prisťahovalcov k hospodárskemu rastu v EÚ. V kontexte aktuálnej politickej situácie, keď sa prisťahovalectvo stalo citlivou záležitosťou vzhľadom na vysokú mieru nezamestnanosti v EÚ a keď na základe politickej rétoriky vzniká dojem, že prisťahovalci pripravujú občanov EÚ o prácu a zaťažujú systémy sociálneho zabezpečenia, nejde o problém s ľahkým riešením. Spravodajkyňa Brenda King predstavila stanovisko na tému Prínos podnikateľov z radov prisťahovalcov pre hospodárstvo EÚ, ktoré následne doplnili niekoľkí prítomní podnikatelia z radov prisťahovalcov o svoje inšpirujúce skúsenosti. Počas diskusií za okrúhlym stolom boli predložené príklady úspešných projektov zameraných na potreby trhu práce (napríklad prostredníctvom vhodného odborného alebo jazykového vzdelávania) a na podporu prisťahoval- Skupina Pracovníci v EHSV usporiadala v rámci spolupráce medzi Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a cyperským predsedníctvom Rady EÚ mimoriadnu schôdzu, ktorá sa konala 28. septembra 2012 v Nikózii (Cyprus). Schôdza na tému Európsky rozpočet pre zamestnanosť sa zamerala na návrhy skupiny Pracovníci týkajúce sa hospodárskej a sociálnej obnovy EÚ. Schôdza sa zaoberala aj sociálno-ekonomickou situáciou na Cypre. Schôdza sa začala diskusiou s generálnymi tajomníkmi hlavných odborových zväzov Cypru. Diskusia sa zamerala na problémy, ktorým na Cypre čelia pracovníci a ich zástupcovia. Pozornosť sa sústredila najmä na zraniteľnejšie skupiny v spoločnosti: mladých ľudí, ženy a prisťahovalcov. Odbory stručne predstavili iniciatívy, ktoré podnikajú s cieľom bojovať proti kríze a predložili svoje návrhy na to, ako podporiť rast a zamestnanosť. Andreas Mavroyiannis, cyperský námestník ministra pre európske záležitosti, následne odovzdal pozdrav cyperského predsedníctva. Zapojil sa do živej diskusie s členmi výboru o súčasnej situácii v Európe a o opatreniach zameraných na tvorbu pracovných miest, ktoré predsedníctvo plánuje navrhnúť ostatným európskym krajinám. Po obedňajšej prestávke sa konala diskusia s cyperskou ministerkou práce a sociálneho poistenia, Sotiroulou Charalambous, počas ktorej viacerí členovia výboru prezentovali návrhy EHSV týkajúce sa otázok zamestnanosti, rastu a rozpočtovej a finančnej politiky. Georges Dassis, predseda skupiny Pracovníci, vyjadril spokojnosť skupiny s veľmi prínosnou schôdzou a bohatou výmenou názorov s cyperskými partnermi, ako aj so zástupcami cyperského predsedníctva a vlády. Na záver schôdze zopakoval, že krízu nemožno vyriešiť len úspornými opatreniami. Treba stimulovať hospodárstvo, prehodnotiť európsku priemyselnú politiku a podporiť ekologické hospodárstvo. Podľa pána Dassisa by to podnietilo vytvorenie stabilných a udržateľných pracovných miest. V každom prípade, dodal, žiadna kríza nie je dôvodom na ústup v sociálnej politike a rozklad európskeho sociálneho modelu. (rdr) Vysokopostavení rečníci vrátane členky Komisie Cecilie Malmströmovej, generálneho riaditeľa Koosa Richella (GR EMPL) a poslanca Európskeho parlamentu Michaela Cashmana, ako aj zástupcovia sociálnych partnerov konštatovali, že škodlivé stereotypy treba odstrániť pomocou faktov a dôkazov. Pred prepuknutím krízy a aj počas nej prisťahovalci obsadzovali voľné miesta na trhu práce, ktoré európski občania nemôžu vziať alebo nezoberú, a sú tiež prvými v poradí, ktorých sa dotkne strata zamestnania. cov, ktorí sa rozhodli podnikať. Živá diskusia sa rozprúdila v súvislosti s úlohou sociálnych partnerov, zvládaním rozmanitosti a rozličnými prekážkami, ktorým čelia prisťahovalci, ako je napríklad uznávanie kvalifikácií získaných mimo EÚ. Na podujatí, ktoré zorganizovala Európska komisia spolu s EHSV, sa tiež zúčastnili zástupcovia príslušných národných ministerstiev a 21 členov stálej študijnej skupiny EHSV pre prisťahovalectvo a integráciu. (bw) 2

3 Mimoriadne vydanie o slobode médií v arabských krajinách EHSV info Európsky ÚVODNÍK Milí čitatelia, na Blízkom východe dochádza v súčasnosti k historickým zmenám. Transformačný proces sa tu však uberá rôznymi protichodnými smermi, takže zatiaľ vôbec nie je jasné, ako to dopadne. Sila zmeny, ktorá vytryskla z túžby spoločnosti po slobode a dôstojnosti, naráža na prekážky a prehry, ktoré sú väčšie, než sa očakávalo. Európska únia má strategickú, politickú a morálnu povinnosť pomáhať a usmerňovať túto transformáciu správnym smerom tým, že sa bude v týchto krajinách zasadzovať za vytvorenie otvorenej a pluralistickej spoločnosti. Najlepšie je začať slobodou prejavu. Práve o ňu sa totiž opierajú ostatné slobody. Bez slobody prejavu nemožno hovoriť o ľudskej dôstojnosti alebo naplnení. Slobodné, pluralistické a pulzujúce mediálne prostredie je nevyhnutnou podmienkou, aby sa sloboda prejavu mohla uplatňovať v praxi. Viaceré štúdie dokazujú, že medzi úrovňou slobody médií a úrovňou všeobecného rozvoja jednoznačne existuje úzka súvislosť. Sloboda médií je preto dobrým meradlom pokroku spoločnosti. S touto myšlienkou na pamäti sme sa minulý mesiac zišli na Cypre na výročnom seminári o slobode médií v arabských krajinách po prevrate. Našli sme veľa oblastí, v ktorých treba konať. Svoje úvahy sme prezentovali na októbrovom summite hospodárskych a sociálnych rád a podobných inštitúcií krajín Euromed, ktorý sa uskutočnil v Jordánsku. Náš príspevok bol predložený len niekoľko dní po zavedení nového mediálneho zákona v Jordánsku, ktorý, bohužiaľ, obmedzuje slobodu prejavu na internete. Situácia médií v krajinách, ktoré priamo alebo nepriamo zasiahla arabská jar je krehká. V krajinách ako Tunisko a Egypt nové vlády rýchlo zabudli na svoje sľuby, že zabezpečia médiám slobodu. Na to, aby sme presadili slobodu médií, musíme vyvíjať intenzívne úsilie vo všetkých kľúčových oblastiach, ako je regulácia médií, budovanie kapacít, mediálny manažment a bezpečnosť. Slobodu médií musia zaručovať národné ústavy, aby sa zabezpečil životaschopný a vymáhateľný právny rámec, ktorý budú podporovať vlády, zákonodarcovia, vlastníci médií, novinári aj odborové zväzy. Nové zákony v oblasti médií by sa mali navrhovať na základe konzultácií so všetkými zainteresovanými stranami a mali by byť v súlade s medzinárodnými dohodami a pravidlami. Trestné právo, vnútroštátne zákony v oblasti bezpečnosti a zákony týkajúce sa náboženstva nesmú byť používané proti novinárom. Už len hrozba trestného stíhania má mrazivý účinok na slobodu médií a obmedzuje schopnosť informovať o otázkach verejného záujmu. Urážka na cti by sa mala prestať považovať za zločin. Argument, že keby sa tak stalo, počet urážok na cti by sa zvýšil, nie je ničím podložený. Myslíme si, že samoregulácia by to vyriešila. Budovaním kapacít by sa mali zvýšiť profesionálne schopnosti novinárov a informačných médií. Tí, ktorí boli zvyknutí na láskavú novinárčinu, si musia osvojiť nový postoj založený na kritickom nezávislom prístupe. Musia sa naučiť, ako klásť ťažké otázky všetkým stranám, ako robiť investigatívnu žurnalistiku a ako čo najlepšie prispieť k vytvoreniu kultúry demokracie. Preto je potrebné, aby sa zvýšili zručnosti a schopnosti novinárov, redaktorov a vlastníkov médií. Mimovládne organizácie a organizácie občianskej spoločnosti zvonka by v snahe podporiť budovanie kapacít mali pri plánovaní a realizácii svojich projektov a programov zamerať svoje úsilie na všetky úrovne novinárov, manažment aj politikov. Vonkajší aktéri, ktorí pomáhajú v tomto regióne by nikdy nemali zabúdať na miestnu zodpovednosť za tento proces, ako aj za ďalší vývoj. Každá krajina je iná. Preto je nevyhnutné prihliadať na miestnu kultúrnu, sociálnu a hospodársku situáciu a hľadať súčinnosť a plne spolupracovať s miestnymi partnermi. Na to, aby mohli novinári využívať slobodu médií v praxi, potrebujú právnu a často aj fyzickú ochranu. Každý prípad násilia voči novinárom a pracovníkom médií sa MUSÍ dôkladne vyšetriť. Beztrestnosť môže vyvolať len nekonečnú lavínu ďalšieho násilia. Občianska spoločnosť by mala pomáhať tak, že bude pozorovať, vyšetrovať a sledovať ďalšie dianie v súvislosti s útokmi alebo hrozbami namierenými proti novinárom. Zvrhnutie diktátorov bolo len prvým krokom. Vybudovať demokraciu a zabezpečiť slobodu médií bude naozaj ťažká úloha, ktorá si bude vyžadovať veľa času. Neúspech však neprichádza do úvahy, hoci zatiaľ nič nie je isté. Anna Maria Darmanin Podpredsedníčka hospodársky a sociálny výbor Vplyv arabského povstania na mediálne prostredie Husní Mubarak v Egypte, Muammar Kaddáffi v Líbyi a Zín al-ábidín Ben Alí v Tunisku boli vodcami medzičasom zvrhnutých režimov, ktoré dohromady takmer počas jedného celého storočia podrobovali médiá cenzúre. Za ich vlády boli novinári kontrolovaní prostredníctvom dohľadu nad hromadnými oznamovacími prostriedkami a cenzúry. Počas posledných dní svojej existencie sa všetky tieto režimy uchyľovali k zúfalým pokusom o vlastnú záchranu. Za týmito číslami sa skrývajú prípady únosov, cenzúry, zastrašovania a konfiškovanie novín štátnymi orgánmi. Ben Alí sa bezprostredne pred svojím pádom pokúšal utíšiť nespokojné obyvateľstvo tým, že odstránil cenzúru internetu a zaviedol slobodu tlače. Egyptská vláda zablokovala prístup k internetu, zatiaľ čo líbyjský režim ponechal niektoré vládne stránky online. ISSN November 2012/8 Mimoriadne vydanie SK most medzi Európou a organizovanou občianskou spoločnosťou Zvrhnutie týchto režimov otvorilo brány novej ére slobody médií a tlače, čo viedlo k prudkému zvýšeniu počtu a rozmanitosti periodík vo väčšine krajín južného Stredozemia. Zdalo sa, že sa tieto krajiny konečne vybrali cestou demokracie. Obnovené obmedzenia V uplynulom roku však vo všetkých troch krajinách došlo k obmedzeniu novo dosiahnutej slobody médií. Zied El-Heni, predseda výboru Národného odborového zväzu tuniských novinárov sa domnieva, že je ohrozená budúcnosť dôveryhodných médií, pretože vládne sily opätovne začínajú uplatňovať taktiku, ktorá má za cieľ zmeniť novinárov na nástroje vládnej propagandy. El-Heniho obavy odrážajú názor väčšiny, že ťažko vybojovaná sloboda hromadných oznamovacích prostriedkov v Egypte, Líbyi a jeho krajine sa vytráca. [Tuniská] vláda dosadzuje do kľúčových pozícií v štátnych masmédiách tých istých ľudí, ktorí mali na starosti propagandu počas bývalého režimu, vyhlásil pre EHSV Info. Ukazovateľ slobody tlače organizácie Reportéri bez hraníc za roky 2011 až Sloboda médií v európsko-stredomorskom regióne Catherine Ashton, vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Udalosti ostatných týždňov opäť uviedli problematiku slobody médií do stredobodu pozornosti. Sloboda prejavu a náboženského vyznania sú nespochybniteľné a sloboda slova je v centre európskych hodnôt a tradícií. Európa musí opäť zápasiť s potrebou chrániť slobodu slova i slobodu vyznania, z čoho vyplýva tolerancia a úcta k našim moslimským priateľom v zahraničí. V moslimskom svete museli vlády, najmä tie novo zostavené, nájsť rovnováhu medzi rozhorčením svojho obyvateľstva a zodpovednosťou, ktorá vyplýva z verejnej funkcie zaraďuje Egypt, Líbyu a Tunisko na takmer posledné miesta. Podľa tejto organizácie nevedie prechod k demokracii v spomínaných troch krajinách nevyhnutne k väčšej pluralite alebo slobode médií. Tunisko sa v rebríčku posunulo na 134. miesto zo 164. miesta, na ktorom sa nachádzalo pred pádom Ben Alího. Tieto údaje sa môžu zmeniť k horšiemu, keďže novo zvolená tuniská vláda pokračuje v dosadzovaní svojich politických spojencov do kontrolných pozícií v štátnom rozhlase, televízii a periodikách. Mohlo by to voviesť krajinu do novej diktatúry, varuje El-Heni. V tom istom rebríčku poskočila Líbya na 154. priečku zo 160. miesta, zatiaľ čo Egypt sa vyšplhal o 39 miest na 127. pozíciu zo 166. miesta. Novinári v ohrození Za týmito číslami sa skrývajú prípady únosov, cenzúry, zastrašovania a konfiškovanie novín štátnymi orgánmi. V čase, keď sa Líbya pokúša zaviesť fungujúcu vládu, nie je zatiaľ jasné, aký priestor získali v novom kontexte médiá. V Bengázi sa po oslobodení objavilo okolo 120 slobodných periodík, ale politická nestabilita vytvára prostredie, kde sú novinári pravidelne vystavení veľkému nebezpečenstvu. Ani v Egypte nie je situácia lepšia. Prezident Mohamed Morsi a jeho vláda sa vyhrážajú autorom internetových blogov a novinárom vojenským súdom za hanobenie dobrého mena ozbrojených síl, čo je jednoznačne návrat k represii z čias Mubaraka. Aká bude politická budúcnosť, bude závisieť do veľkej miery od toho, či médiá budú mať priestor vyťažiť čo najviac zo svojej novo získanej slobody, uzavrela členka EHSV Jane Morrice, bývalá spravodajkyňa BBC. Nebolo to ľahké ani pre jedného z nás. Emócie ako hnev a rozhorčenie nie sú zlučiteľné so zásadami diplomacie. Nesmieme však pripustiť, aby nás alebo naše medzinárodné vzťahy viedli ľudia so zlými úmyslami, ktorí sa ničoho neštítia a využijú akékoľvek prostriedky na to, aby šírili nepokoj a vytvárali konflikty. Nemôžeme sa nechať uniesť vlnou hnevu a svoje pocity musíme nasmerovať do spoločného úsilia o podporu kultúry tolerancie a vzájomnej úcty. Preto som sa bez váhania rozhodla spojiť sily s Organizáciou islamskej spolupráce, Arabskou ligou a Africkou úniou, aby sme ukázali, že to, čo nás spája, je silnejšie ako to, čo nás rozde- >>> pokračovanie na strane 4 3

4 Pokračovanie zo strany 3 Sloboda médií v európsko-stredomorskom regióne Fakty nemožno vyvrátiť ľuje, a vyjadriť sa k udalostiam v USA a na Blízkom východe. Naše vyhlásenie bolo veľmi jasné Odsúdili sme akékoľvek prejavy podporujúce náboženskú neznášanlivosť... a akékoľvek vyjadrenia nenávisti a intolerancie. Potvrdili sme, že sloboda prejavu a náboženského vyznania sú nespochybniteľné, a že sloboda slova je v centre európskych hodnôt a tradícií. Zdôraznili sme však, že zachovanie slobody prejavu závisí od zodpovedného správania jednotlivcov. Toto jedinečné partnerstvo pre toleranciu a slobodu médií medzi EÚ, Africkou úniou, Organizáciou islamskej spolupráce a Arabskou ligou je dôležité tak pre Európu, ako aj pre moslimský svet a som si istá, že Vaša dnešná diskusia významne prispeje k jeho rozvoju. Dovoľte mi, aby som sa s Vami podelila o dôvody, prečo si myslím, že musíme ďalej rozvíjať toto partnerstvo na ochranu hlasu slobody. Profesionálne odhodlanie novinárov, prispievateľov, televíznych spravodajcov a blogerov malo kľúčový podiel na úspechu arabskej jari. Ľudia povstali a odvážne sa dožadovali svojich práv, dôstojnosti a slobody. Konali tak však s vedomím, že sociálne médiá budú ďalej šíriť ich odkaz, myšlienky a umožnia im vyslobodiť sa z izolácie a odsúdiť útlak, ktorému čelili. Sloboda prejaviť sa a byť vypočutý mala kľúčový význam. Rovnako dôležitá však bola aj úloha tradičnejších médií satelitných televíznych staníc, novín a časopisov. Umocnili volanie po zmene, šírili ho po celom svete a umožnili hŕstke ľudí, aby ich hlas začuli milióny. A práve preto musíme chrániť slobodu všetkých médií, aby novinári mohli nestranne, objektívne a presne pokračovať vo svojej práci bez toho, aby do nej niekto zasahoval a ovplyvňoval ju. Vlády vo všetkých krajinách zohrávajú dôležitú úlohu pri napĺňaní tohto cieľa. Rana Sabbagh, výkonná riaditeľka mimovládnej organizácie Arabskí reportéri za investigatívnu žurnalistiku Investigatívna žurnalistika je to najlepšie z novinárskej práce, pretože odkrýva fakty, hovorí Rana Sabbagh, bývalá šéfredaktorka novín Jordan Times. Nezáleží na tom, aké nepríjemné sú, nemôžete ich vyvrátiť, keď sú riadne zdokumentované. V našej časti sveta je to veľmi dôležité, pretože väčšina arabskej tlače je založená na názore. Podľa mimovládnej organizácie Arabskí reportéri za investigatívnu žurnalistiku však takéto spravodajstvo zostáva neznámou praxou vo väčšine arabských redakcií. Bez neho nedochádza k odhaľovaniu korupcie a potláča sa demokracia. Uvedená organizácia využíva dánske finančné zdroje a technickú podporu na propagovanie investigatívnej žurnalistiky v regióne. Bola prvou neziskovou organizáciou, ktorá podporovala odbornú prípravu a profesijné štandardy pre novinárov na celom Strednom východe. Arabský svet musí prejsť ešte dlhú cestu, než sa prepracované spravodajstvo stane neoddeliteľnou súčasťou každodenného prinášania správ, hovorí pani Sabbagh, ktorá je v súčasnosti výkonnou riaditeľkou tejto organizácie. Tvrdí však, že nová generácia arabských novinárov je odhodlaná prevziať úlohu siedmej veľmoci. Mužský svet Rana Sabbagh je ako vysokopostavená novinárka jednou z výnimiek v arabskom mediálnom svete, v ktorom moc z veľkej časti zostáva v rukách mužov. Počas kampane v minuloročných voľbách v Tunisku zistil monitorovací tím podporovaný organizáciou International Media Support (IMS), že napriek novej legislatíve v oblasti rovnosti medzi mužmi a ženami a napriek niekoľkým ženám na kandidátskej listine venovali médiá ženám menej ako 3 % svojho vysielacieho času a priestoru na príspevky. Abeer Saady je vedúcou redaktorkou v novinách Al Akhbar a podpredsedníčkou egyptského syndikátu novinárov, pričom je prvou ženou, ktorá bola zvolená za osem rokov. Stavia sa proti nedostatku etických noriem v médiách a prekrúcaniu informácií tak, aby vyhovovali politickým cieľom. Patrí do skupiny novinárov spolupracujúcich s organizáciou UNESCO na príprave etického kódexu. Regulovať naše povolanie, najmä v časoch online žurnalistiky, je skutočne ťažká úloha. No rozhodne nastal čas na to, aby sa novinári usmerňovali sami, prehlasuje. Prostredníctvom odbornej prípravy chce odovzdať skúsenosti novej generácii novinárov a zlepšiť tak kvalitu spravodajstva. V máji vojenská polícia zadržala a zbila 18 novinárov, pretože informovali o protestoch v uliciach Káhiry. Podľa Abeer Saady tento incident prekročil hranicu a viedol k vystupňovaniu systematických útokov na novinárov. Ako hovorí, predtým sme bojovali proti Mubarakovi. Teraz bojujeme za princípy a apelujeme na spoločnosť. Pomôžme médiám, aby si pomohli sami Rozhovor s Janom Keulenom, riaditeľom Centra pre slobodu médií v Dauhe Jan Keulen, riaditeľ Centra pre slobodu médií v Dauhe EHSV Info: Ak by ste mali označiť hlavnú výzvu, ktorej čelia médiá v arabských krajinách v poprevratovom období, ktorá by to bola? Jan Keulen: Poukázal by som na tri výzvy: právny rámec, budovanie inštitúcií a budovanie kapacít. Vytvorenie riadneho právneho rámca je najnaliehavejšou úlohou. Ak nebude novozískaná sloboda médií, ktorú ohrozujú nielen samotné štáty, ale aj rôzne politické, sociálne a náboženské sily, zakotvená v ústave, budovanie inštitúcií a kapacít bude prebiehať veľmi ťažko. Dôležité je, aby bol právny rámec zosúladený s medzinárodným právom, dohovormi a osvedčenými postupmi. V arabských krajinách vládne okolo samoregulácie mnoho nejasností. Budovanie inštitúcií a budovanie kapacít sa zdajú byť úzko prepojené. Jedno bez druhého robiť nemožno, však? Nie. Budovanie inštitúcií sa často vníma ako súčasť budovania kapacít. Program budovania inštitúcií zahŕňa činnosti ako manažment médií na všetkých úrovniach, zakladanie odborových zväzov novinárov, reformy vzdelávacieho systému a mnohé iné opatrenia. Nejde len o novinárske zručnosti, zaoberať sa treba aj otázkou vlastníckych vzťahov v médiách. Vo všeobecnosti ide o zložitý proces, ktorý musí začať, aby sa zaručila rozmanitosť a pluralizmus médií. Seminár, ktorý usporiadal EHSV na Cypre, sa venoval samoregulácii médií v arabských krajinách v poprevratovom období. Zdá sa, že máte výhrady voči jej účinnosti. Prečo? Som veľmi opatrný, pokiaľ ide o samoreguláciu vo všeobecnosti a nielen v arabských krajinách. Len sa pozrite na Veľkú Britániu a prípad Murdoch, ktorý odhalil mnohé nedostatky samoregulácie. Verím v etický kódex alebo profesionálnu žurnalistiku regulovanú na úrovni televízneho kanála, novín alebo rozhlasovej stanice. Systém samoregulácie na národnej alebo dokonca sektorovej úrovni, napríklad pre tlačené médiá, nepovažujem za dobrý nápad. Nazdávam sa, že v arabských krajinách vládne okolo samoregulácie mnoho nejasností. Niektorí novinári sa možno obávajú, že ťažko získanú slobodu obmedzí súbor nových pravidiel, a iní (vrátane mňa) sa možno zamýšľajú nad tým, kto bude v skutočnosti zodpovedný za presadzovanie samoregulácie vláda alebo občianska spoločnosť? Počas nedávnych diskusií o vytvorení samoregulačného orgánu, ktoré prebiehali v Egypte, sa načrtla myšlienka, že pravidlá by mali vypracovať a presadzovať samotní novinári. Aké sankcie by mohli uvaliť, ak by sa zistilo, že niektorý novinár porušuje pravidlá odňali by mu právo vykonávať svoju profesiu? Veľmi pochybujem o účinnosti takéhoto mechanizmu v súčasnej egyptskej spoločnosti. Ukazovateľ slobody v Egypte nedávno klesol z dôvodu podnecovania na sektárstvo a rozmachu nekvalitnej bulvárnej tlače. Nemyslím si, že nový orgán tlačová rada alebo orgán pre samoreguláciu médií bude schopný riešiť tieto otázky. Etické a profesionálne otázky by sa mali riešiť v rámci procesu budovania kapacít. Mali by byť neoddeliteľnou súčasťou vzdelávania novinárov. Ak sa majú pravidlá zakoreniť a dodržiavať, musia byť najprv akceptované, ľudia musia pochopiť, prečo by sa mali správať určitým spôsobom. Začnime posilnením profesionálnych noriem a pravidiel správania sa prostredníctvom internej regulácie. Potom sa môžeme vrátiť k otázke samoregulácie v rozsahu, ktorý presiahne jednotlivé mediáne spoločnosti. Len asi 5 % všetkých pracovníkov médií na Blízkom východe a v severnej Afrike absolvovalo bezpenostné školenie, takže ešte treba vea urobi. Ako vyplýva z hodnotenia Svetového združenia vydavateľov novín a spravodajstva z januára 2012, arabská oblasť bola jedným z najnebezpečnejších regiónov pre pracovníkov médií. Máte nejaké odporúčania, ako by sme mohli zlepšiť bezpečnostnú situáciu v tomto regióne? V prvom rade, v mediálnych spoločnostiach alebo v spoločnosti vo všeobecnosti neexistuje kultúra bezpečnosti. Mediálne spoločnosti môžu prijať konkrétne opatrenia tým, že poskytnú programy na zvyšovanie povedomia: komplexné školenie v oblasti bezpečnosti, publikácie obsahujúce rady o bezpečnosti a kampane. Len asi 5 % všetkých pracovníkov médií na Blízkom východe a v severnej Afrike absolvovalo bezpečnostné školenie, takže ešte treba veľa urobiť. Mediálne spoločnosti, ktoré vysielajú novinárov, aby informovali o vojnách a konfliktoch, by mali vyvinúť osobitné úsilie. Centrum pre slobodu médií v Dauhe je vo všeobecnosti veľmi naklonené tomu, aby mali mediálne spoločnosti vlastné interné bezpečnostné protokoly, ktoré by mali zahŕňať životné poistenie a podobne. Sme pripravení pomôcť im s vypracovaním takýchto protokolov. BBC, AFP a Reuters už takéto opatrenia prijali. Tieto dôležité ciele by sa mali zároveň presadzovať aj na politickej úrovni. Mimovládne organizácie, UNESCO a ďalšie agentúry OSN vyvíjajú veľké úsilie na zlepšenie bezpečnostnej situácie novinárov na celom svete. Nepodarí sa to však zo dňa na deň ide o dlhodobý proces. (mb) 4

5 Cena autocenzúry v Alžírsku zastrašovania, ktoré stojí v ceste slobode prejavu. Moslimské zbratávanie egyptskej tlače Alžírsko prešlo od 90. rokov minulého storočia, počas ktorých prišlo o život približne 100 novinárov, veľkými zmenami. Naďalej však ostáva krajinou s autoritatívnym režimom a slabou a roztrieštenou opozíciou. Občianska spoločnosť nie je veľmi organizovaná a pozorovatelia vidia v chýbajúcej vzájomnej solidarite dôvod, prečo novinári nevystupujú jednotne a nemajú ani žiadnu zastrešujúcu štruktúru, ktorá by na seba prevzala zodpovednosť. V Alžírsku sa vláda snaží reagovať na dianie v regióne tým, že sa pokúša zabrániť, aby k nemu vôbec došlo, vysvetľuje Milica Pešić, výkonná riaditeľka inštitútu pre pluralitu médií Media Diversity Institute (MDI). Režim sa neobáva občianskej spoločnosti, ale islamských fundamentalistov. Dá sa povedať, že arabská jar síce zasiahla všetky krajiny tohto regiónu, ale postupne vyúsťuje do akejsi islamskej varianty. Budúcnosť vidím dosť pesimisticky. Jedným z výsledkov tohto vývoja a potenciálnou prekážkou v poskytovaní medzinárodnej podpory zameranej na zvyšovanie profesionálnej úrovne žurnalizmu je nedávny zákon, ktorý médiám a organizáciám občianskej spoločnosti zakazuje prijímať finančnú pomoc od zahraničných organizácií, ak nepodpíšu zmluvu s vládou. Organizáciám ako MDI, ktorý poskytuje odbornú prípravu, by to mohlo zabrániť pôsobiť v krajine. Podľa pani Pešić sa však tento zákon doteraz uplatňuje dosť nerovnomerne. Pracujeme aj v iných krajinách, kde nie sme v očiach režimu vítaní, ale radi podstupujeme toto riziko. Musíme si však uvedomovať nebezpečenstvo, ktorému sa vystavujú naši kolegovia, ak sa angažujú, pripomenula. Legalizované zastrašovanie Aleksandar Mijatovic Prísne alžírske zákony o urážke na cti a hanobení sú dôvodom autocenzúry mnohých novinárov. Periodiká, ktoré hlásajú demokraciu a broja proti korupcii, ako napríklad El Watan, sú pravidelne terčmi útokov. Nezávislý expert OSN pre ľudské práva, ktorý navštívil krajinu, skonštatoval, že v minulom roku došlo napriek všetkému k zlepšeniu situácie v oblasti médií novinári sa už pri výkone svojej profesie nemusia báť o život. Frank La Rue sa však dovoláva reforiem na odstránenie legalizovaného Prísne alžírske zákony o urážke na cti a hanobení sú dôvodom autocenzúry mnohých novinárov. Periodiká, ktoré hlásajú demokraciu a broja proti korupcii, ako napríklad El Watan, sú pravidelne termi útokov. Okrem vládou kontrolovanej verejnej televízie majú alžírski diváci možnosť sledovať päť súkromných televíznych staníc: štyri z nich majú sídlo v Jordánsku a jedna v Londýne. Vláda vyhlásila, že očakávané nové predpisy v audiovizuálnej oblasti zaručia väčšiu slobodu prejavu, ale pani Pešić sa k tomu stavia skepticky: Nemyslím si, že zákon vytvorí priestor pre pluralitu. Ide skôr o regulačné opatrenie. A dodáva: Obávam sa, že väčšinu nezávislých médií zriadia osoby blízke režimu. Pred voľbami budú vyzývať svoje publikum, aby hlasovalo za vládu. Vytvárajú priestor, ktorý obsadí vláda. V tomto kontexte je pochopiteľné, že mnoho ľudí nedôveruje miestnym médiám. Riaditeľka MDI konštatuje, že radšej sledujú zahraničné stanice ako BBC Arabic service, Al Jazeera alebo Alassema. Egyptská Strana slobody a spravodlivosti, politická vetva Moslimského bratstva, sa rozhodla tvrdo zakročiť proti slobode tlače a kritickému spravodajstvu. Ľudia, ktorí boli predtým utláčaní, teraz utláčajú novinárov, hovorí Soazig Dollet, pracovník pre oblasť Blízkeho východu a severnej Afriky z organizácie Reportéri bez hraníc so sídlom v Paríži. Podľa novinárov Moslimské bratstvo zavádza pre médiá podobné obmedzenia, aké sa na ne vzťahovali počas 30 rokov vlády bývalého prezidenta Husního Mubaraka. Ten svoju moc využíval na vytváranie servilných médií, ktoré v súvislosti s armádou alebo Najvyššou radou ozbrojených síl prinášali vždy iba pozitívne ladené správy. Úloha armády v egyptskej spoločnosti a podnikateľskej sfére bola [pre médiá] skutočne tabu, poznamenáva Dollet. Štátne denníky pravidelne uverejňovali na titulnej strane snímky dokonale upraveného Mubaraka. Po jeho páde vo februári 2011 však nastala situácia, ktorá priala vytvoreniu nových nezávislých a kritických médií s krátkou životnosťou. Tie Mubaraka vykresľovali ako slabého, chorého a potupeného starca. Umlčiavanie opozície Avšak 30. júna 2012 sa k moci dostalo Moslimské bratstvo, ktoré opätovne zaviedlo vyhrážky a nátlak ako prostriedky na umlčanie kritických hlasov. Mnohí novinári už nemôžu kritizovať v Egypte Moslimské bratstvo, uvádza Dollet. Útoky na novinárov, konfiškácia novín a trestné stíhanie novinárov sú čoraz častejšie. Trestný súd v Gize obvinil v auguste šéfredaktora súkromného denníka Al- -Destúr z urážky prezidenta. Ten istý súd v októbri odročil na 7. novembra súdne konanie proti televíznemu moderátorovi Taufikovi Okašovi, ktorý je tiež obvinený z urážky prezidenta. Činnosť televíznej stanice bola zastavená. V septembri zase štátne ozbrojené sily zbili dvoch novinárov, ktorí informovali o protestoch proti antimoslimskému filmu vyrobenému v USA. Vláda prezidenta Muhammada Mursího zatiaľ neposkytla žiadne vyjadrenie ani ospravedlnenie v súvislosti s týmto incidentom. Mursího rozhodnutie o zákaze umiestňovania novinárov obžalovaných z trestných činov spojených s výkonom novinárskej profesie do vyšetrovacej väzby si vyslúžilo isté uznanie. Avšak podľa mimovládnych organizácií má toto rozhodnutie iba kozmetický charakter. Len deň predtým štátne orgány zhabali niekoľko vydaní týždenníka Al-Šaab za to, že údajne obsahovali články kritizujúce nového šéfa egyptskej tajnej služby. Baloncici Voľný pád nezávislých médií v Tunisku Podmienky medzinárodného financovania, ktoré mali Tunisko zaviazať k tomu, aby uplatňovalo právne predpisy týkajúce sa slobody tlače, sú podľa rôznych zdrojov v tejto krajine ignorované. Vládny úradník, ktorý nechcel byť menovaný, uviedol, že delegácia EÚ po konzultácii so Svetovou bankou a Africkou rozvojovou bankou predložila v júni návrhy, ktoré mali naviazať medzinárodné financovanie na presadzovanie tuniských tlačových zákonov. Tieto zákony, výnosy 115 a 116 zaručujúce slobodu tlače, boli v parlamente formálne prijaté v novembri 2011, no nikdy sa neuplatňovali. Medzičasom došlo k pokusom zaviesť kontroverzné zmeny a doplnenia, ktoré by oslabili ich pôvodné znenie. Novelou výnosu 115 by sa z rúhania a útoku na posvätnosť stal trestný čin, no predseda ústavodarného národného zhromaždenia Mustafa Ben Jaafar ju 12. októbra stiahol. Takéto vyhlásenie prijali niektorí odborníci s miernou úľavou. Alexandre Delvaux, konzultant pre médiá na švajčiarskom veľvyslanectve v Tunise, pre EHSV Info povedal, že vo vláde sú ľudia, ktorí jednoducho nerozumejú koncepcii slobody prejavu. Od januára bolo zaznamenaných najmenej 130 prípadov porušenia slobody tlače, pričom v 84 prípadoch išlo o priamy fyzický útok na novinárov. Politické vysielanie A. Delvaux hovorí, že medzera v legislatíve týkajúcej sa médií umožnila nárast počtu nepovolených rozhlasových a televíznych staníc. Niektoré sú prepojené s politickými stranami, ktoré ich aj financujú, a oslabujú tak predstavu o nezávislej tlači. Ich posolstvo zvyčajne nie je veľmi demokratické a často otvorene podporujú strany, ako je napríklad Ennahda [umiernená islamistická strana, ktorá je pri moci], poznamenáva Delvaux. calvindexter Televízne kanály, rozhlasové stanice a noviny financované politickými stranami sú nezákonné, no aj tak ich pribúda. Napr. nedávno spustený televízny kanál Zitouna TV momentálne riadi syn popredného ministra tuniskej vlády. Od januára bolo zaznamenaných najmenej 130 prípadov porušenia slobody tlače, pričom v 84 prípadoch išlo o priamy fyzický útok na novinárov. V októbri šéf strany Ennahda Rašíd Al-Ghannuši údajne podnecoval zástancov tvrdej línie islamu, tzv. salafistov, na to, aby si zriadili vlastné médium. Uvedené hnutie chce v Tunisku opätovne zaviesť právo šaría. V septembri militantní prívrženci salafistov vyplienili hotel v blízkosti Tunisu, pretože sa v ňom podával alkohol. Poradil im [Rašíd], aby si založili vlastné rádio a televíziu. Nielenže je to nebezpečné, ale tiež nezákonné, varuje Delvaux. Boj za nezávislé médiá pokračuje Rozhovor s Mustafom Benom Letaiefom, profesorom práva na Univerzite v Tunise Mustafa Ben Letaief, profesor práva na Univerzite v Tunise Pán Ben Letaief sa ako člen Najvyššieho orgánu pre uskutočnenie cieľov revolúcie podieľal na práci komisie, ktorá mala za úlohu zamyslieť sa nad reformou audiovizuálnych médií v Tunisku. EHSV info: Národný orgán pre reformu v oblasti informácií a komunikácie, ktorý mal vypracovať návrhy na reformu mediálneho sektora v Tunisku, podal v apríli 2012 v súlade s medzinárodnými zásadami v oblasti slobody prejavu kolektívnu demisiu. Prečo? Mustafa Ben Letaief: Predovšetkým členovia tohto orgánu nepodali demisiu, ale rozhodli sa zastaviť svoju činnosť z dôvodu patovej situácie, do ktorej sa dostali pri rokovaniach s vládou. Konštatovali, že vláda nechce spolupracovať a že odignorovala návrhy a odporúčania, ktoré predložili od decembra 2011 a neskôr aj vo všeobecnej správe, ktorá bola odovzdaná vláde, úradu prezidenta republiky a predsedníctvu parlamentného zhromaždenia. Zdôraznili a kritizovali to, že vláde chýba ochota uskutočniť reformy a chrániť slobodu informácií a že sa skôr usiluje kontrolovať oblasť informácií a prijímať v tejto súvislosti jednostranné rozhodnutia. >>> pokračovanie na strane 6 5

6 Začali sa v Tunisku postupne objavovať nezávislé verejnoprávne médiá? Počas niekoľkých mesiacov existovala určitá relatívna nezávislosť. Potom sa však na verejnoprávne médiá začal vyvíjať obrovský tlak a všetci najdôležitejší zodpovední pracovníci týchto médií, vrátane národnej televízie a rôznych národných a regionálnych verejnoprávnych rozhlasových staníc, dostali výpoveď a nahradili 6 ich pochlebovači alebo osoby blízke vládnej moci. Zmenilo sa odvtedy hlavné smerovanie týchto médií? Viacerí novinári s kritickým postojom boli v týchto médiách odstavení na vedľajšiu koľaj. Všeobecný tón a hlavné smerovanie sa pomaly, ale iste podriaďujú vôli, rozhodnutiam a predstavám vládnych činiteľov, ktorí sa snažia urobiť z týchto médií skôr vládne, než verejnoprávne médiá. Dvíha sa však aj vlna odporu a boj za nezávislosť verejnoprávnych médií pokračuje. (mb) Autocenzúra je v Jordánsku bežná Rozhovor s Fátihom Mansúrom, programovým manažérom v Centre pre ochranu slobody novinárov, Jordánsko Fatíh Mansúr, programový manažér v Centre pre ochranu slobody novinárov EHSV Info: V Jordánsku bol nedávno prijatý nový zákon o médiách, ktorý podľa jeho kritikov obmedzí slobodu prejavu na internete. Aké sú hlavné ustanovenia tohto zákona? Fátih Mansúr: Novým zákonom o tlači a publikovaní sa trestné právo rozšíri na virtuálny priestor s cieľom kontrolovať internetové médiá v Jordánsku. Zákon neobmedzí len slobodu médií, ale aj slobodu slova vo všeobecnosti, a najmä slobodný internet. Zákon od elektronických médií požaduje, aby získali licenciu od vlády. Oddelenie pre tlač a publikácie má odteraz právomoc zablokovať akúkoľvek internetovú stránku, ktorá nie je zaregistrovaná a nemá licenciu, a odmietnuť akúkoľvek žiadosť na vytvorenie novej stránky. Okrem toho, ak je internetová stránka riadne zaregistrovaná a má licenciu, môže byť zablokovaná, ak sa preukáže, že je v rozpore so zákonom. Podľa nového zákona to bude platiť aj pre zahraničné internetové stránky. Komentáre vložené čitateľmi sa podľa tohto nového zákona navyše považujú za integrálnu súčasť článku, za ktorý nesie zodpovednosť príslušná internetová stránka. Ak sa vložené komentáre považujú za trestné, na internetovú stránku budú uvalené sankcie. Toto je neprijateľné a neprofesionálne, pretože komentáre nie sú súčasťou novinárskej práce. Ustanovenie je v protiklade so zaužívanou právnou zásadou riadiacou sa individuálnym charakterom trestnej zodpovednosti. Nový zákon tiež žiada od súdnych orgánov, aby prípady týkajúce sa médií riešili ako veľmi naliehavé, čo je v rozpore s právom na spravodlivý proces. Podľa právnych predpisov platných v Jordánsku môžu byť novinári trestne stíhaní za hanobenie verejných inštitúcií, symbolov a náboženstva. Vedie táto skutočnosť k autocenzúre? Samozrejme. Novinári v Jordánsku často nemajú odvahu kritizovať verejné inštitúcie, pretože sa obávajú právneho postihu. Každý rok uskutočňujeme medzi novinármi prieskum a zistili sme, že v období od roku 2008 do roku 2010 uplatňovalo % z nich autocenzúru. V roku 2011 totočílso kleslo na 86 % ako nepriamy dôsledok arabskej jari v regióne. Tento pokles môže byť aj jednou z príčin, prečo bol prijatý nový zákon novinári začali prekonávať svoj strach. Aký je podľa vás najlepší prostriedok na boj proti autocenzúre? Autocenzúru si vynucujú viaceré faktory, ako napr. obmedzujúci právny rámec, konzervatívna spoločnosť, ktorá akceptuje obmedzenú slobodu médií, neprofesionálna žurnalistika a zásahy zo strany vlády. Bojovať proti autocenzúre znamená bojovať súčasne proti všetkým týmto faktorom. To znamená, že sa musia zreformovať zákony, v spoločnosti sa musia podporiť tí, ktorí obraňujú slobodu médií a musí sa zvýšiť informovanosť. Takisto to znamená budovať kapacity a skoncovať so zasahovaním vlády prostredníctvom kriminalizovania takéhoto konania. Musíme tiež pracovať na posilnení bezpečnosti novinárov. Naše centrum poskytuje bezplatnú právnu ochranu a dokumentuje zásahy proti médiám. V Jordánsku v poslednom čase výrazne narástol počet nových internetových portálov. Podarilo sa kvalite udržať krok so zmenami v kvantite? Môžeme konštatovať, že kvalita sa nezvyšovala rovnakým tempom ako kvantita. Uvedomujeme si, že sa musíme viac usilovať o upevnenie a rozvoj profesionality jordánskych médií. Musia sa zakladať a rozvíjať školy pre novinárov, pretože súčasné školy neposkytujú študentom potrebné štandardy, zručnosti a poznatky. (mb) Vzácny pramienok slobody v Maroku musíme chrániť Karim Bukhari, šéfredaktor týždenníka TelQuel Maroko je jednou z krajín, ktoré prežili revolučnú arabskú jar bez zmeny režimu. Sčasti aj preto, lebo kráľ Mohamed VI v roku 2011 prisľúbil, že dôjde k reformám. Médiá však o nich nikdy nepočuli a odvtedy sa novinári stávajú terčom útokov a končia vo väzení. TelQuel je týždenník, ktorý sa angažuje proti radikálnemu islamu a zasadzuje sa za slobodu prejavu. Pokračovanie zo strany 5 Boj za nezávislé médiá pokračuje Jeho zakladateľ a bývalý šéfredaktor Ahmed Benchemsi musel minulý rok v dôsledku politického tlaku opustiť krajinu. V súčasnosti časopis vedie Karim Bukhari. V Maroku je sloboda ohrozená, povedal v rozhovore pre EHSV Info. Vládne orgány určujú, ktoré témy sú zakázané, a existuje množstvo zákonov, podľa ktorých hrozí novinárom väzenie. Monarchia, náboženstvo, Sahara... to všetko je tabu. Zákon však nie je jediným nástrojom represie. Slúžia na to aj hospodárske prostriedky, vysvetľuje Karim Bukhari. Nezávislým novinám možno nariadiť obmedzenia z hľadiska reklamy. V krajine, kde si reklamu platia najmä inštitúcie, ako sú banky, telekomunikační operátori a ďalší, ktorí majú blízko k predstaviteľom moci, sa nezávislé noviny môžu ľahko ocitnúť bez prostriedkov. V súčasnosti sa však objavuje nová znepokojujúca forma cenzúry: zo strany samotnej verejnosti. Obyvateľstvo zaviedlo svoje vlastné tabu: náboženstvo. Islam, prorok, boh, to všetko sú mimoriadne chúlostivé témy. Ak sa kritikom aj podarí uniknúť hnevu štátu, pred hnevom verejnosti nemôžu usjť. Vláda sľubuje, že nový tlačový zákon nebude obsahovať žiadne tresty uväznenia pre novinárov, hovorí Karim Bukhari. Ale dodrží slovo? Nerobím si ilúzie. Boj internetových aktivistov proti totalitným režimom Rozhovor so Sihem Najar, výskumnou pracovníčkou vo Výskumnom ústave pre súčasný Maghreb EHSV info: Niekedy máme tendenciu myslieť si, že virtuálno-reálny aktivizmus priniesla vlna revolúcií v arabskom svete. Počas nášho seminára na Cypre ste povedali, že internetoví disidenti a angažovaní užívatelia internetu začali vyvíjať svoju činnosť na webe už niekoľko rokov pred arabskou jarou. Sihem Najar: Internetový aktivizmus, ktorý do veľkej miery prispel k zvrhnutiu diktátorských režimov vo viacerých krajinách arabského sveta, je ťažké pochopiť mimo kontextu militantnej činnosti na internete, ktorá sa zrodila koncom 90. rokov dvadsiateho storočia. Jednou z akcií s veľkou odozvou na internete bol online protest proti režimu Bena Aliho s názvom Yezzi, Fock, čo doslovne znamená To stačí, ktorý rozbehla v roku 2005 Neila Charchour Hachicha. Internetoví aktivisti zorganizovali aj niekoľko akcií online namierených proti cenzúre zo strany internetovej polície, ktorú predstavovala najmä Tuniská internetová agentúra a ktorej sa na internete hovorilo Ammar. A tak internetová sieť s rozmanitými možnosťami prejavu, ktoré poskytuje, zažila obdobie revolučného vrenia ľudu, podobného tomu, ktoré sa odohrávalo v skutočnosti. V tomto období, od januára 2008 do januára 2011, prebiehali rôzne sociálne nepokoje, najmä v banskej oblasti, o ktorých politicky korektné médiá neinformovali a ktoré boli násilne potlačené. Krok dopredu a krok späť corepics Nie je však ani úplný pesimista. Napriek všetkému v Maroku dnes ešte stále existuje malý kúsok slobody. V porovnaní so zvyškom arabského sveta je táto sloboda skutočná a to je zaujímavé. Je to ako malý pramienok živej vody, ktorý nám vyviera pri nohách. Poniektorí ako časopis TelQuel túto slobodu využívajú, iní nie, z dôvodu cenzúry alebo konzervativizmu. A práve to vyvoláva rozporuplný dojem, že sloboda v Maroku sa zlepšuje a súčasne aj zhoršuje. V arabských krajinách sa v dôsledku útokov namierených proti islamu zo strany skupín na Západe dôraznejšie ozývajú hlasy za obmedzenie slobody Sociálne hnutia na internete sledovali udalosti, ktoré sa odohrali od 17. decembra 2010, keď sa upálil Muhammad al-búazízí, až do 14. januára 2011, keď odišiel zvrhnutý prezident, a predstavovali historický míľnik, ktorý poznačil militantné smerovanie internetových aktivistov. Odvtedy boli v centre diania a pustili sa do virtuálno-reálneho boja: zúčastňovali sa na manifestáciách a obsadzovali dôležité miesta, podporovali politických aktivistov, zúčastňovali sa na zhromaždeniach politických strán, zapájali sa do diskusií v rozhlase alebo televízii a zároveň pokračovali vo svojom virtuálnom ťažení. Ako sa sociálne hnutia na internete zmenili od 14. januára 2011, po odchode zvrhnutého prezidenta? Politická a občianska angažovanosť internetových aktivistov má od 14. januára 2011 rôzne podoby. Po boji proti totalitnému režimu si stanovili za hlavné poslanie podieľať sa na politickej a demokratickej socializácii občanov a podporovať prechod k demokracii. Najprv pomáhali pri príprave volieb, keď upozorňovali občanov na to, aké je dôležité ísť voliť. Okrem toho sú čoraz viac prítomní na politickej scéne sedem blogerov dokonca kandidovalo vo voľbách. Takisto bojujú za transparentnosť informácií a transparentnú demokraciu v Tunisku. V tomto duchu viacerí blogeri podporili kampaň 7ell (Otvor!), ktorá apelovala na transparentnosť v Ústavodarnom národnom zhromaždení. Túto akciu podporila aj skupina poslancov zhromaždenia, ktorí dohliadli na to, aby bola oficiálne prijatá. Myslíte si, že internetový aktivizmus sa bude v Tunisku ďalej rozvíjať? Internetový aktivizmus má dnes o to väčší význam, že sa už osvedčil v boji proti totalitným režimom, čo mu umožní presadiť sa v sociálno- -politickom procese, ktorý práve prebieha. Internetoví aktivisti by mali mať lepšiu kontrolu nad svojimi akciami na sieti i v teréne, aby bol prechod k demokracii úspešný a aby boli schopní čeliť novým výzvam spojeným s demokratizáciou tuniskej spoločnosti. (mb) prejavu. Vodcovia z moslimských krajín tlačia na OSN, aby podporila globálny zákon o rúhačstve. Aidan White, riaditeľ siete Ethical Journalism Network, má obavy, že by sa tým len vyostril konflikt medzi islamom a kresťanstvom a ohrozilo by to demokratické inštitúcie. Podľa neho existujú tri hlavné problémy: Arabská jar nepriniesla očakávané výsledky v Tunisku a Egypte. Občianska vojna v Sýrii destabilizuje región a vo vzduchu stále visí tieň konfliktu na Blízkom východe.

7 Obnoviť stabilitu a dôveru v Európe: občianska spoločnosť sa zasadzuje za novú formu riadenia Ako už býva zvykom, Európsky hospodársky a sociálny výbor usporiadal mimoriadnu schôdzu svojho predsedníctva v krajine, ktorá predsedá Rade EÚ. Pri tejto príležitosti zároveň spoločne s vládou Cyperskej republiky zorganizoval konferenciu o tom, ako môže občianska spoločnosť prispieť k novým formám politického riadenia, ktoré pomôžu obnoviť dôveru a stabilitu v Európskej únii. Zástupca tajomníka predsedu cyperskej vlády ako aj ministerka práce a sociálnych vecí vyzdvihli, že pri hľadaní východiska z krízy je nevyhnutné zamerať sa na rast, a nielen na úsporné opatrenia. Tento názor sa predstavitelia Cypru usilujú presadiť aj v Rade EÚ počas svojho predsedníctva, a výbor s ním plne súhlasí. Spolupráca medzi EHSV a cyperskou vládou sa odrazila v stanovisku SOC/462 na tému Posilnenie participatívnych procesov a zapojenie miestnych orgánov, mimovládnych organizácií a sociálnych partnerov do vykonávania stratégie Európa 2020, ktoré výbor vypracoval na žiadosť predsedníctva Rady EÚ. Stanovisko totiž okrem iného poukazuje práve na to, že do prijímania rozhodnutí by mala byť zapojená občianska spoločnosť. Preto je nevyhnutné, ako upozornili aj predsedovia troch skupín EHSV, mať k dispozícii taký model riadenia, ktorý občanom umožní stotožniť sa s európskym sociálnym a hospodárskym modelom. Zástupcovia zamestnávateľov (skupina I), pracovníkov (skupina II), ako aj skupina Iné záujmy (skupina III) zdôraznili, že je potrebné pripomenúť úspechy európskeho sociálneho modelu a prispôsobiť ich súčasnej situácii. Skupina I pripravuje napríklad v tejto súvislosti etický kódex pre zamestnávateľov, ktorý má zaručiť rešpektovanie európskeho sociálneho modelu. Zástupcovia občianskej spoločnosti na Cypre a cyperskej vlády sa zhodli na tom, že prekonať krízu bude možné len s väčšou európskou integráciou. Jedným z najúčinnejších argumentov na podporu tejto myšlienky je predstaviť si, ako by to vyzeralo, keby neexistovala ani EÚ, ani jej výdobytky, čo sa výbor pokúsil v stanovisku SC/35 o analýze nákladov v prípade nekonania na úrovni EÚ. (asp) Summit hospodárskych a sociálnych rád a podobných inštitúcií krajín Euromed 2012 reaguje na búrlivý rok v Stredozemí Summit krajín Euromed, Ammán, Jordánsko Tohtoročný summit hospodárskych a sociálnych rád a podobných inštitúcií krajín partnerstva Euromed sa uskutočnil októbra 2012 v Ammáne (Jordánsko). Jeho organizátormi boli EHSV a HSR Jordánska. Okrem početnej, 20-člennej delegácie výboru sa na summite (v poradí druhom od vypuknutia arabskej jari) zúčastnili aj zástupcovia občianskej spoločnosti z 15 krajín stredozemskej oblasti, ako aj z mnohých členských štátov EÚ. Napriek slnečnému počasiu, v dôsledku ktorého je Jordánsko jednou z najsuchších krajín na svete, sa začiatok summitu niesol v pochmúrnej a zádumčivej nálade vyvolanej nedávnymi udalosťami na Blízkom východe, najmä násilnosťami v susednej Sýrii, ale aj zhoršujúcou sa situáciou v oblasti ľudských a sociálnych práv v mnohých ďalších krajinách. V reakcii na túto atmosféru predseda EHSV Staffan Nilsson vyjadril svoje znepokojenie nad vývojom v tejto oblasti: Mňa osobne napríklad znepokojuje skutočnosť, že niektoré vlády nedodržiavajú základné ľudské práva a slobody, ďalej zhoršujúca sa sociálna a hospodárska situácia, predovšetkým postavenie žien, ako aj nedodržiavanie práv odborov, ktoré v niektorých krajinách bráni nadviazaniu sociálneho dialógu. To sú problémy, ktorými by sme sa mali na summite zaoberať. Samozrejme, nie je možné mávnutím čarovného prútika rozohnať mračná visiace nad týmto regiónom, avšak pociťovaná potreba naliehavo konať vyburcovala prítomných 200 účastníkov k intenzívnej a živej diskusii. Jej výsledkom bolo sformulovanie viacerých dôležitých odporúčaní týkajúcich sa riešenia hlavných problémov tejto oblasti, medzi ktoré patrí zlepšenie verejnej správy prostredníctvom väčšieho zapojenia občianskej spoločnosti do tvorby politiky, podnietenie sociálneho dialógu a zlepšenie odbornej prípravy, sloboda médií, hospodárska a sociálna situácia žien, úloha občianskej spoločnosti v boji proti korupcii a energetická a priemyselná politika. Prítomnosť nedávno vymenovaného jordánskeho premiéra a ďalších popredných predstaviteľov, vrátane poslancov parlamentu a veľvyslancov, podčiarkli význam, ktorý sa na Blízkom východe v súčasnosti pripisuje občianskej spoločnosti. Čiže situácia nie je úplne bezútešná. V priebehu diskusií vyšlo najavo, že napriek mnohým zvratom sa vo viacerých oblastiach podarilo dosiahnuť istý pokrok. Ide napríklad o slobodu médií, boj proti korupcii či úlohu, ktorú zohráva občianska spoločnosť. Nedá sa predpovedať, či budú zmeny v regióne pokračovať (zatiaľ boli pomerne nepredvídateľné), v spoločnosti však panuje presvedčenie, že aspoň niektoré základné zlepšenia, ktoré arabská jar priniesla, sú nezvratné. O dosiahnutom pokroku možno hovoriť aj v súvislosti so založením a ďalším rozvojom HSR v Maroku, možným vytvorením palestínskej HSR a oživením činnosti jordánskej HSR. Účastníci prijali chartu HSR, ktorá stanovuje základné kritériá reprezentatívneho zastúpenia a nezávislosti HSR a má slúžiť celej oblasti ako príručka, možno prvá svojho druhu, ktorá by platila pre HSR na celom svete. Na summite sa po prvýkrát zúčastnili aj zástupcovia siete mimovládnych organizácií z jednotlivých krajín partnerstva Euromed (jeden zástupca z každej krajiny) a tiež delegáti z Líbye. Pozitívnym aspektom z hľadiska tohto regiónu je to, že ak sa tento pokrok dosiahnutý v praxi podarí uplatniť aj v rámci širších politických zlepšení, existuje nádej, že zlepšovanie bude mať dlhodobý charakter. (gh) PLENÁRNE ZASADNUTIE V SKRATKE Ochrana vyslaných pracovníkov bez zanedbávania potrieb podnikov EHSV na septembrovom plenárnom zasadnutí prijal stanovisko, ktoré vypracoval pán Thomas Janson (skupina Pracovníci, Švédsko) k návrhu Komisie o vykonávaní smernice o vysielaní pracovníkov. Výbor uvítal cieľ Komisie zamerať sa na lepšiu implementáciu a účinnú administratívnu spoluprácu medzi členskými štátmi. Thomas Janson, člen EHSV, skupina Pracovníci Zároveň zdôraznil, že je dôležité zabezpečiť ochranu vyslaných pracovníkov, ktorá by zabránila sociálnemu dumpingu a nekalej súťaži. EHSV požaduje vyváženie elektronického obchodu a bezpečnosti detí Európsky hospodársky a sociálny výbor v snahe chrániť deti pred nevhodnou reklamou a škodlivým obsahom uverejňovaným na internete prijal na svojom septembrovom plenárnom zasadnutí dve stanoviská, v ktorých požaduje zavedenie osobitných regulačných opatrení. EHSV vo všeobecnosti podporuje úsilie EÚ vybudovať konkurencieschopný jednotný digitálny trh, varuje však pred možným uprednostňovaním elektronického obchodu pred ochranou detí. Oznámenie EÚ si za hlavný cieľ vytýčilo rast obchodu a hrozí, že ochrana detí bude na druhom mieste, hovorí spravodajca jedného zo stanovísk Antonio Longo (Taliansko, skupina Iné záujmy). Aké sú dôsledky pozastavenia európskej integrácie? Georges Dassis, predseda skupiny Pracovníci v EHSV V snahe reagovať na silnejúcu protieurópsku náladu medzi občanmi, šíriaci sa populizmus a extrémizmus, prijal výbor na septembrovom plenárnom zasadnutí stanovisko o nákladoch v prípade nekonania na európskej úrovni. Napriek demagogickým tvrdeniam niektorých politických prúdov vo viacerých krajinách EÚ, súčasné ekonomické ťažkosti nesúvisia s excesmi bruselských eurokratov, ale práve so zásadným nedokončením európskej integrácie, uviedol Georges Dassis, spravodajca pre spomínané stanovisko a predseda skupiny Pracovníci v EHSV. EHSV uviedol, že na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže sú nevyhnutné rovnaké minimálne podmienky zamestnávania v súlade s národnou legislatívou a kolektívnymi zmluvami. Okrem toho by cieľom smernice malo byť zabránenie zbytočným administratívnym nákladom, ktoré sú záťažou pre podniky. Podľa EHSV je otázka zodpovednosti pri subdodávateľkých zmluvách hlavným bodom navrhovanej smernice, ktorá musí rešpektovať platné systémy spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti v členských štátoch. Krajiny, ktoré nemajú tieto systémy zavedené, by ich mali zaviesť po konzultáciách so sociálnymi partnermi. (ač) Hoci internet nebol koncipovaný s osobitným ohľadom na deti, v súčasnosti ho využíva až 75 % detí. Túto novú skutočnosť musíme monitorovať, dodáva Jorge Pegado Liz, spravodajca stanoviska EHSV o reklame určenej mládeži a deťom. EHSV sa domnieva, že Európska stratégia vytvárania lepšieho internetu pre deti bola premeškanou príležitosťou na vypracovanie uceleného rámca na ochranu maloletých. Predmetné oznámenie neprináša jasné pravidlá týkajúce sa reklamy a iba zbežne spomína reklamu potravín, ktorá si podľa výboru vyžaduje osobitný právny predpis. EHSV upozorňuje, že na ochranu detí v online priestore nebude stačiť samoregulácia zo strany prevádzkovateľov internetových stránok. Musia sa zaviesť prísne pravidlá so sankciami, a to vrátane zatvorenia príslušných stránok a odňatia povolenia v prípade, ak jeho držiteľ poruší pravidlá ochrany údajov alebo šíri detskú pornografiu. (mb) Viac informácií získate na: Táto myšlienka sa prvýkrát objavila v roku 1988, keď Paolo Cecchini vypracoval štúdiu pre Európsku komisiu o nákladoch v prípade nekonania na európskej úrovni v súvislosti s jednotným trhom. Súčasný prístup EHSV má však širší záber. Výbor vyzval, aby sa plne zohľadnili náklady v prípade nekonania na európskej úrovni a vplyv tejto situácie na zamestnanosť a rast, a aby stratégia Európa 2020 zahŕňala ciele na znižovanie týchto nákladov spolu s jasným akčným plánom a systematickým hodnotením vývoja v danej oblasti. Výsledky komplexnej štúdie budú najsilnejším argumentom proti euroskepticizmu a pochybnostiam o EÚ, uviedol Luca Jahier, predseda skupiny Iné záujmy v EHSV a pomocný spravodajca pre toto stanovisko. (mb) 7

8 NA SLOVÍČKO MEDZI KOLEGAMI (ROZHOVOR) Brenda King: fanúšička kriketu Brenda King, členka EHSV, skupina Pracovníci V novej sérii rozhovorov sa Tomasz Jasiński, poľský člen skupiny Pracovníci v EHSV a zástupca členov v redakcii informačného bulletinu EHSV Info, porozpráva so svojimi kolegami, členmi EHSV, a bude zisťovať, aké majú záľuby. Nedávno sa stretol s Brendou King, britskou členkou skupiny Pracovníci v EHSV, ktorá je výkonnou riaditeľkou organizácie Africká a karibská rozmanitosť a členkou národnej komisie žien Spojeného kráľovstva. Ponúkame pár úryvkov z tohto rozhovoru: Tomasz Jasiński: Aké sú Vaše odborné znalosti? Brenda King: Najskôr som študovala štatistiku a ekonómiu a potom som absolvovala magisterské štúdium v operačnom výskume. Mám odbornú kvalifikáciu na využívanie rozvinutých analytických metód, ktoré pomáhajú prijímať lepšie riešenia. Vždy som túžila vidieť naživo zápas v Indii medzi Indiou a Pakistanom. STRUČNE Spomínate si na svoj prvý deň vo výbore? Áno. Tento mesiac to bude presne 10 rokov, čo som vo výbore. Aké ste mali v ten deň pocity? Bola som úplne zmätená, pretože som neabsolvovala žiadne úvodné školenie. Chodili sme zo schôdze na schôdzu a hlasovali za ľudí, ktorých sme vôbec nepoznali alebo nemali o nich žiadne informácie. Nastal počas všetkých tých rokov výrazný posun? Áno. Výbor teraz poskytuje zaškolenie pre nových členov. Aj ja sama som vzhľadom na vlastnú skúsenosť usporiadala niekoľko neformálnych stretnutí s členmi skupiny Pracovníci, aby sa mohli lepšie spoznať v uvoľnenej atmosfére mimo zasadacích miestností. Pred pár rokmi som sa zoznámil s Vašou skvelou rodinou na Barbadose. Ako často ju navštevujete? Zvyčajne ich navštevujem raz ročne, ale tento rok sme sa neobvykle stretli už štyrikrát. Ako sa cítite na Barbadose? Je skvelé stretnúť sa s rodinou a priateľmi, najmä s dedkom z otcovej strany, pretože je taký prirodzene zábavný. Mám rada aj skorú rannú prechádzku na pláži, pretože sa cítim spätá s prírodou. Aké sú Vaše koníčky? Čím som staršia, tým dôležitejšími sú pre mňa rodina a priatelia, takže mám veľmi rada rodinné stretnutia. Môj manžel a ja máme to šťastie, že rodiny zo strán našich otcov sa pravidelne stretávajú. Na udržiavanie kontaktov s rodinami zo strán našich matiek musíme obaja vyvinúť osobitné úsilie. Keby ste mali jeden deň stráviť sama pre seba, čo by ste robili? Som veľká fanúšička kriketu a vždy som túžila vidieť naživo zápas v Indii medzi Indiou a Pakistanom. Najbližšie k splneniu tejto túžby bolo získanie lístkov na finále svetového pohára Twenty20 World Cup medzi Pakistanom a Srí Lankou v Londýne. Moje želanie sa teda takmer splnilo, ale myslím si, že Londýn sa pri tejto príležitosti s Bombajom nedá porovnať. Obrana európskych sociálnych podnikov: sociálny model a milióny pracovných miest sú ohrozené Skupina Rôzne záujmy usporiadala 3. októbra konferenciu s názvom Sociálne podniky a stratégia Európa 2020: inovatívne riešenia pre udržateľnú Európu. Predseda tejto skupiny Luca Jahier a jej členovia diskutovali spolu s členom Komisie pánom Andorom a zástupcami sociálnych podnikov a združení o nových spôsoboch ochrany a podpory sociálneho hospodárstva. UŽ ČOSKORO V EHSV Nastal čas zhodnotiť vzťahy medzi západným Balkánom a EÚ V Záhrebe sa 26. a 27. novembra 2012 uskutoční štvrté bienálne fórum občianskej spoločnosti západného Balkánu. Delegáti z krajín západného Balkánu, členovia EHSV, zástupcovia národných hospodárskych a sociálnych rád, predstavitelia inštitúcií EÚ a diplomati sa stretnú, aby diskutovali o pokroku, ktorý sa podarilo dosiahnuť pri rozvíjaní vzťahov medzi EÚ a týmto regiónom. Okrem toho budú na programe aj ďalšie témy, ako napríklad sloboda médií, zapojenie občianskej spoločnosti do prístupového procesu, rozvoj vidieka či zamestnanosť v krajinách západného Balkánu. Fórum občianskej spoločnosti západného Balkánu je súčasťou aktivít EHSV v krajinách západného Balkánu. Dopĺňa bilaterálnu spoluprácu, ktorú EHSV rozvíja s kandidátskymi krajinami prostredníctvom zmiešaných poradných výborov, pričom právny základ pre vytvorenie týchto výborov je daný dohodami o stabilizácii a pridružení. Fórum občianskej spoločnosti, ktoré sa od roku 2006 koná každé dva roky, ponúka možnosť vymeniť si názory na súčasnú situáciu občianskej spoločnosti v tomto regióne, na jej potreby a vyhliadky do budúcnosti. Viac informácií nájdete na stránke: Podporiť Európu: Novátorské postupy na pracovisku sú tou správnou cestou To je názov seminára na vysokej úrovni, ktorý EHSV organizuje 30. novembra 2012 v snahe posilniť na európskej úrovni koncepciu inovácie na pracovisku. Cieľom seminára je rozvíjať osvetovú diskusiu s vybranými hosťami a predstaviť výsledky štúdie o organizácii práce a inovácii na pracovisku, ktorú vypracovala organizácia Eurofound. QE-AA SK-N Z ľava do prava: Dr. Luigino Bruni, Univerzita v Miláne a Luca Jahier, člen EHSV, skupina Rôzne záujmy Pojem sociálne hospodárstvo môže laikom znieť vágne a nejasne. V sociálnom hospodárstve je však už zamestnaných viac ako 14 miliónov ľudí v EÚ, čo je viac ako 6 % všetkých pracovníkov. Ak vezmeme do úvahy aj skutočnosť, že súčasná kríza preukázala väčšiu odolnosť sociálnych podnikov, pravdepodobne dospejeme k rovnakému záveru ako skupina Rôzne záujmy v EHSV, a síce, že ide o kľúčové odvetvie nášho hospodárstva. Účastníci na záver konštatovali, že sociálne podniky musia prekonať administratívne prekážky a musia mať rovnaké podmienky ako tradičné hospodárske subjekty a tiež ľahší prístup k financovaniu. Zároveň vyzvali členské štáty, aby uľahčili účasť týchto podnikov na verejnom obstarávaní a aby urýchlene prijali štatút európskeho združenia a zmenené označenie európske sociálne podniky. (ail) Na seminári bude oficiálne zverejnená záverečná správa k štúdii Eurofoundu, ktorá zahŕňa rozsiahly teoretický výskum a komparatívnu analýzu prípadovej štúdie z 13 podnikov. Na seminári sa zúčastnia sociálni partneri, poslanci Európskeho parlamentu, odborníci z tejto oblasti a zástupcovia vlád. Ďalšie informácie nájdete na stránke: / en.events-and-activities-boosting-europe. EHSV info Šéfredaktorka: Karin Füssl Tomasz Jasiński zástupca členov EHSV v redakčnej rade (skupina Pracovníci, Poľsko) Do tohto čísla prispeli: Maciej Bury (mb) Coralia Catana (cc) Adela Čujko (ač) Raffaele De Rose (rdr) Guy Harrison (gh) Alejandro Izquierdo Lopez (ail) Antonio Santamaria Pargada (asp) Barbara Walentynowicz (bw) Koordinácia: Nadja Kačičnik Adresa: Európsky hospodársky a sociálny výbor Jacques Delors Building, Rue Belliard/Belliardstraat 99, B-1040 Bruxelles/Brussel, Belgique/België Tel. (+32 2) or Fax (+32 2) eescinfo@eesc.europa.eu Internet: EHSV info v 22 jazykoch : EHSV info vychádza deväťkrát do roka pri príležitosti plenárneho zasadnutia výboru. Tlačenú podobu EHSV info v anglickej, francúzskej a nemeckej jazykovej verzii dostanete na požiadanie na tlačovom oddelení Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru. Okrem toho je vo formáte pdf dostupné v dvadsiatich dvoch jazykoch na internetovej stránke: EHSV info nie je oficiálny vestník prác výboru, tieto sú oficiálne uverejňované v Úradnom vestníku Európskej únie a iných publikáciách výboru. Reprodukcia s uvedením zdroja povolená (prosíme zaslať jeden výtlačok redakcii). Náklad: výtlačkov Ďalšie číslo vyjde v decembra 2012 November 2012/8 Mimoriadne vydanie