EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU. Salvádorská republika - Salvádor

Transcripción

1 EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU Salvádorská republika - Salvádor Všeobecné informácie o krajine

2 I. ZÁKLADNÉ EKONOMICKÉ INFORMÁCIE a) Základná charakteristika hospodárstva Aj keď je Salvador najmenšou krajinou v strednej Amerike jeho ekonomika je tretia najsilnejšia v regióne. Salvádor bol prvou krajinou, ktorá v roku 2006 ratifikovala dohodu o voľnom obchode medzi USA, krajinami Strednej Ameriky a Dominikánskou republikou (CAFTA-DR), ktorá posilnila vývoz spracovaných potravín, cukru a etanolu a podporila investície do priemyselných odvetví, najmä textilného priemyslu ktoré zvýšili konkurencieschopnosť na medzinárodných trhoch. Ekonomika Salvádoru sa postupne transformovala na otvorené obchodné a investičné prostredie, privatizoval sa sektor telekomunikácií, distribúcia elektriny, bankovníctvo a penzijné fondy. Ekonomika Salvádoru v I.Q 2014 rástla 0,42 % tempom, predpokladá sa, že v tomto roku dosiahne najnižší regionálny rast na úrovni 2,3 % HDP, čo je spôsobené dlhodobo poddimenzovanými súkromnými aj verejnými investíciami a spomalením domácej spotreby. Rast bude v tomto roku do veľkej miery determinovaní pozitívnym oživením priemyselného sektora USA. V roku 2013 HDP rástlo o 1,7% a v nominálnej hodnote dosiahlo 24,26 mld. USD. Jedným z charakteristických rysov salvádorskej ekonomiky sú vysoké a rastúce devízové príjmy, ktoré domáca ekonomika získava vo forme remitencií (peňažných prevodov od svojich občanov žijúcich v zahraničí, väčšinou v USA). Za prvý polrok 2014 peňažné zásielky dosiahli hodnotu 2,11 mld. USD, čo je o 8 % viac ako v predchádzajúcom roku. Na tvorbe HDP sa podieľali služby (59,4%), priemysel (30,1%) a poľnohospodárstvo (10,5%). Inflácia v Salvádore zostáva nízka a stabilná od apríla V II.Q tohto roku dosahuje 1,0 %, čo je najmenej v Latinskej Amerike, v ktorej priemerný rast inflácie v II.Q 2014 dosiahol 5,1 %. Aktuálna nezamestnanosť v Salvádore sa v závislosti na migrácii za prácou odhaduje na 5 až 10 %. Minimálna mzda v Salvádore je stanovená podľa sektorov, najnižšia je v poľnohospodárstve 113,70 USD, v službách je to 242,40 USD. V I.Q roku 2014 dosiahol bežný účet platobnej bilancie deficit 331,5 mil. USD (2,9 % HDP), hodnota medzinárodných devízových rezerv predstavuje 2,69 mld. Rating krajiny je podľa agentúry Moody s na úrovni Ba2 so stabilným výhľadom, S&P hodnotí Salvádor na stupeň BB- so stabilným výhľadom a Fitch na BB- so stabilným výhľadom. Deficit verejných financií v roku 2013 predstavoval 4,04% HDP, celkový verejný dlh Salvádoru v II.Q 2014 dosahuje 15,11 mld. USD, čo je ekvivalentom viac ako 62,28 % HDP. 34,5% obyvateľov žije pod hranicou chudoby (5 USD/ deň).

3 b) Hlavné odvetvia hospodárstva Salvador je tradične najviac industrializovanou krajinou Strednej Ameriky. Od roku 1993 sa orientácia salvádorského priemyslu zmenila od produkcie zameranej na domáci trh k výrazne exportne orientovanému priemyslu. Výsadné postavenie pritom zaujíma priemysel spracovávajúci importované suroviny na finálne výrobky, v prevažnej väčšine určené na export (tzv. maquila). Podniky maquila sú založené väčšinou na zahraničnom kapitále. Využívajú daňové a colné výhody v salvádorských voľných zónach a taktiež nízku cenu pracovnej sily, neobmedzené transfery zisku a liberálne investičné zákony. Väčšina z týchto podnikov patrí do oboru textilného a odevného priemyslu, kde je výhoda lacnej pracovnej sily najmarkantnejšia. Z ďalších priemyselných odvetví má najväčší význam výroba a spracovanie potravín vrátane mäsa a tabaku, spracovanie ropy, výroba liekov a kozmetiky. Ťažobný priemysel - medzi hlavné prírodné suroviny Salvadoru patrí zlato, ktoré sa ťaží v dvoch baniach - San Cristóbal v Morazánu a El Dorado v Cabaňas. Ťažobný priemysel sa ďalej sústreďuje najmä na ťažbu stavebných materiálov. Sektor stavebníctva patrí medzi dôležitú súčasť salvádorskej ekonomiky. Význam salvádorského poľnohospodárstva, v minulosti kľúčového hospodárskeho odvetvia, sa v posledných 10 rokoch vzhľadom k rozvoju priemyslu a služieb znižuje. Hlavnými pestovateľskými plodinami Salvadoru sú kukurica, fazuľa, ryža a cukrová trstina, pričom najvýznamnejšími exportnými plodinami sú káva a cukor. Ďalšími produktmi poľnohospodárskej výroby sú hovädzie mäso, mlieko a v posledných rokoch sa významne rozrástol lov rýb (tuniak) a kreviet. Hlavnou exportnou komoditou je káva. Sektor služieb, financií a obchodu patril v poslednom desaťročí k tým odvetvím salvádorskej ekonomiky, ktorá zaznamenala najrýchlejší vývoj, a to najmä pokiaľ ide o bankovníctvo a finančníctvo. V súčasnej dobe je väčšina salvádorských bank v súkromných rukách a patrí k najväčším a najmodernejším v Strednej Amerike. Silu a stabilitu finančného sektoru odráža rastúca požiadavka po kapitále a finančných službách vďaka rýchlemu tempu ekonomického rastu. c) Členstvo v medzinárodných organizáciách a účasť v integračných procesoch Organizácia spojených národov (OSN), Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), Konferencia OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD), Organizácia OSN pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO), Organizácia OSN pre priemyslový rozvoj (UNIDO), Organizácia amerických štátov (OAS), Medzinárodný menový fond (MMF), Svetová banka (SB), Latinskoamerický ekonomický systém (SELA), Medziamerická rozvojová banka (BID), Svetová obchodná organizácia (WTO), Stredoamerická banka ekonomické integrácie (BCIE), Stredoamerický integrační systém (SICA), Stredoamerický spoločný trh (MCCA-CACM), Stredoamerický parlament (PARLACEN), Stredoamerický spoločný trh (CACM), Hospodárska komisia OSN pre Latinskú Ameriku (ECLA), Medziamerická rozvojová banka (IADB), Medzinárodná agentúra atómovej energie (IAEA), Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj (IBRD), Medzinárodný fond pre poľnohospodársky rozvoj (IFAD), Medzinárodná finančná korporácia (IFC), Medzinárodná organizácia práce ( ILO), Svetová

4 zdravotná organizácia (WHO), Svetová organizácia duševného vlastníctva (WIPO), Program OSN pre rozvoj (PNUD). II. PODPORA OBCHODU A PODNIKANIA a) Podnikateľská legislatíva Licencia Všetky priemyselné alebo obchodné podniky sú povinné mať licenciu na prevádzku. Tento poplatok sa platí podľa výšky imania spoločnosti: Od $ na $ zaplatí 91,43 dolárov Od $ do $ zaplatí 137,14 dolárov Od $ do $ platí až $ 228,57 dolárov Ak majetok presahuje $ , platí sa 11,43 dolárov za každých až do maximálnej výšky $ ,57 dolárov Daň z príjmu Dani z príjmu podliehajú príjmy všetkých fyzických a právnických osôb v krajine, pokiaľ pochádzajú z domácich zdrojov sú zdanené sadzbou 25 %. Korporácie majú povinnosť platiť preddavok vo výške 1,5% príjmu na mesačnej báze. Daň z kapitálových výnosov Zdaňuje sa 10% z čistého zisku z transakcie. Čistý zisk sa počíta odpočítaním nákladov na vlastníctvo a všetkých nákladov spojených s predajom. Daň je povinný odviesť kupujúci. Daň z pridanej hodnoty Na služby a tovar sa vzťahuje 13% daň z pridanej hodnoty. Oslobodené od DPH je štátne zdravotníctvo, prenájom domov pre bývanie, školstvo, štátna voda, verejná doprava, penzijné fondy a štátna lotéria. Daň z alkoholických nápojov Ad valore vo výške 5% + 0,04 až 0,16 centov na liter podľa objemu alkoholu. Daň z cigariet Vo výške 0,0225 centu za cigaretu. c) Verejné obstarávanie Nákupy verejného sektora sa realizujú formou licitácií v súlade so zákonom o nákupoch štátu z r Nákupy, ktoré sú financované z domácich zdrojov, sú obyčajne realizované na dodávky pre vládne inštitúcie a infraštruktúru, ktoré svojím rozsahom obvykle nie sú zaujímavá pre zahraničných dodávateľov. Zoznam verejných tendrov je možné nájsť na web stránke III. INVESTÍCIE, ENERGETIKA, VEDA A VÝSKUM

5 a) Priame zahraničné investície: V r boli prijaté dva zákony, upravujúce podmienky PZI. Zákon o medzinárodných službách upravuje podmienky činnosti firiem, inštalovaných vo voľných zónach, o.i. oslobodením od daní z príjmu na obdobie až 15% a od miestnych daní až na dobu 10 rokov ak je investícia väčšia ako 150 tis. USD. Druhý zákon o stimuloch umožňuje pri investíciách do obnoviteľných zdrojov energií menších ako 20 MW oslobodenie od daní z príjmu. História nedostatočných investícií v Salvádore sa opakuje každý rok už od deväťdesiatych rokov. Zatiaľ čo zdravé a úspešné ekonomiky Latinskej Ameriky mali podiel PZI na celkových investíciách vo výške 23% HDP, Salvádor zostal na 15%. Hodnota PZI v roku 2013 dosiahla 650,2 mil. USD, čo predstavuje nárast o 10,1%. Najviac investícií smerovalo do spracovateľského priemyslu, obchodu, výpočtovej techniky a telekomunikácií, pričom najväčší podiel na investíciách v Salvádore majú Spojené štáty. Hodnota priamych zahraničných investícií v tomto roku klesá o 72% a dosiahla 140,3 mil. USD, čo predstavuje len 1,6 % regionálny podiel. Slabá úroveň kapitálových tokov je odôvodnená nízkou dôverou zahraničných investorov. SR neregistruje žiadne investície zo Salvadoru a ani opačným smerom neboli zaznamenané investičné aktivity. Vzhľadom na charakter krajiny nie je veľký predpoklad získania investícií zo Salvádoru. b) Energetická politika krajiny Elektrická energia v Salvadore je tvorená z fosílnych palív 49 %, vodných zdrojov 31 %, geotermálnych zdrojov 13 % a z biomasy 7 %. Celkový inštalovaný výkon je MW. Tab. č. 1 Podiel energetických nosičov na celkovej spotrebe energií 2013 Zemný plyn 0 % Ropa 49 % Uhlie 0 % Jadrové zdroje 0 % Obnoviteľné zdroje energie 51 % Tab. č. 2 Podiel na celkovej výrobe elektrickej energie 2013 Tepelné elektrárne 49 % Jadrové elektrárne 0 % Obnoviteľné zdroje energie 51 % Tab. č. 3

6 Podiel dovozu na celkovej spotrebe energií (netto import) 2013 Zemný plyn 0 % Ropné deriváty 98,90 % Uhlie 0 % Jadrové zdroje 0 % Zdroj: EIA IV. ZAHRANIČNÝ OBCHOD KRAJINY a) Dovozný a vývozný režim, obchodná prax Dovozné podmienky Dovoz tovaru a služieb do Salvadoru nepodlieha žiadnym významnejším obmedzeniam. Pre väčšinu dováženého tovaru nie je potrebná dovozná licencia a tovar musí spĺňať iba platné salvádorské normy. Na vybrané okruhy tovaru, ako napr. na chemické, farmaceutické a potravinárske produkty, sú viac menej uplatňované sprísnené dovozné pravidlá. Fytosanitárnym predpisom musia vyhovovať dovážené poľnohospodárske a potravinárske produkty. Dovozné dokumenty Pre väčšinu tovaru sú vyžadované len bežné dokumenty (bill of lading, airway bill, komerčná faktúra). Pre dovoz niektorých poľnohospodárskych a potravinárskych produktov (napr. čerstvé potraviny a živé zvieratá) a zbraní sa vyžaduje importná licencia, ktorú vydáva ministerstvo poľnohospodárstva, respektíve obrany. Colný systém Salvador je členom Stredoamerického spoločného trhu (MCCA), ktorý stanovuje niektoré spoločné vonkajšie colné sadzby. Od roku 1996 však salvádorská vláda presadzuje politiku radikálnejšieho znižovania colných taríf, čo sa v minulosti stretlo s kritikou zo strany ostatných stredoamerických krajín. Salvadoru sa viac menej plán postupného znižovania dovozných ciel podarilo presadiť a kalendár redukcie taríf je v rámci regiónu najrýchlejší. Základom salvádorského colného sadzobníku je tzv. Stredoamerický colný systém a spoločný stredoamerický colný sadzobník (SAC). Na viac než 90 % všetkých dovozných položiek sú spoločná clá. Maximálna colná sadzba uplatňovaná Salvadorom na tovar pochádzajúci z krajín mimo MCCA sú 10 % na polotovary a maximálne 15 % na hotové výrobky. Existuje okruh tovaru, na ktoré sú aplikované clá vyššie (15-40 %), ide predovšetkým o niektoré poľnohospodárske produkty, automobily, alkoholické nápoje a textilné výrobky. Kontrola vývozu Platný vývozný režim umožňuje vývoz do akejkoľvek krajiny sveta s výnimkou krajín, na ktoré OSN uvalila obchodné sankcie. Všetci exportéri musia byť zaregistrovaní v tzv. Centro de Trámites de Exportación pri Centrálnej banke, vývozca poľnohospodárskych produktov naviac v špecializovaných inštitúciách (napr..consejo Salvadoreňo del Cafe pre kávu, Centro de Desarrollo Pesquero pre

7 morské produkty, Dirección de Defensa Agropecuaria pre živé zvieratá. Regulovaný je len export vzácnych živočíšnych a rastlinných druhov a archeologických predmetov. Pri exporte sú vyžadujú nasledujúce dokumenty: doklad o zápise do registra exportérov (tzv. exportná licencia), komerčná faktúra a v zvláštnych prípadoch aj povolenie ministerstva financií a práce (pre priemyslové stroje a zariadenia) či ministerstva poľnohospodárstva. Ochrana domáceho trhu Domáci trh je chránený v podstate len colnými sadzbami. Salvador v posledných rokoch významne pokročil v odstraňovaní netarifných obchodných prekážok. Zóny voľného obchodu Zóny voľného obchodu začali v Salvadore vznikať po schválení príslušných zákonov v roku 1990 (zákon na podporu zahraničných investícií, zákon na podporu exportu). Nový zákon o voľných zónach bol schválený v roku Podľa týchto zákonov sú voľné zóny extrateritoriálnej colnej a fiškálnej politiky, kde podnikajú miestne či zahraničné subjekty v oblasti výroby, montáže, exportu či reexportu tovaru a služieb. Rovnaké výhody požívajú firmy pôsobiace v režime aktívneho zušľachťovania, kde je hlavným predmetom činnosti reexport. Firma pôsobiaca v režime voľných zón môže svoje produkty po zaplatení všetkých daní a ciel predávať aj na salvádorskom trhu. V súčasnej dobe so v krajine nachádza 7 veľkých zón voľného obchodu, všetky v rukách súkromných vlastníkov. V Salvadore pôsobí 17 voľných zón. V režime zón voľného obchodu pôsobí viac než 200 individuálnych firiem. Podľa odvetví má najväčšie zastúpenie textilný priemysel, elektronika, strojárenstvo a farmaceutický priemysel. Voľne zóny zamestnávajú cca 60 tisíc pracujúcich. Colné a daňové výhody poskytované v režime voľných zón po celú dobu pôsobenia podniku vo voľne zóne: 100 % oslobodenie od všetkých colných poplatkov pri dovoze surovín, materiálu, polotovarov, dielov, pohonných hmôt a strojného vybavenia pre výrobu tovaru pre export; 100 % oslobodenie od dane z pridanej hodnoty; 100 % oslobodenie od dane z príjmu; 100 % oslobodenie od miestnych daní. b) Základná štatistika zahraničného obchodu Celková cezhraničná tovarová výmena Salvádoru v prvom polroku 2014 klesla o 5,5 %, export dosiahol 2,67 mld. USD a import 5,37 mld. USD. Celkový export Salvádoru v roku 2013 dosiahol 5,49 mld. USD, import 10,77 mld. USD čím vzniklo pasívne saldo obchodnej bilancie v sume 5,28 mld. USD. Export Import Podľa krajín USA 46,3% USA 36,4% Honduras 14,3% Guatemala 10,4% Guatemala 13,4% EÚ 8,6% Kostarika 5,4% Mexiko 7,2% EÚ 4,9% Čína 5,8%

8 Podľa tovarov Netradičné výr. 69,5% Suroviny 44,8% Sprac. tovar 21,8% Spotrebný tovar 31,8% Káva 5,6% Kapitál 12,4% Cukor 3,1% Sprac. tovar 6,8% Textílie 2,7% Ropné deriváty 5,4% e) Vývoj zahraničného obchodu so SR za posledných päť rokov (vývoz/dovoz) Vývozné položky SR v uplynulom roku tvorili najmä elektrické stroje a zariadenia (42,6 %), Železo a oceľ (20,6 %), výrobky chemického priemyslu (14,5 %), stroje, prístroje a mechanické zariadenia a ich časti a súčasti (9,9%), plasty a ich výrobky (4,5 %) a optické, fotografické, meracie, lekárske nástroje a prístroje (4,2%). Zo Salvádoru importujeme najmä výrobky z plastov (32,2 %), textilný tovar (21,6%), elektrické stroje a zariadenia (15,6 %), zeleninu a jedlé rastliny (12,5 %), ovocie a orechy (10,8 %), odevy a odevné doplnky (2,3 %), nábytok (1,3 %) a sklo a sklenené výrobky (1,1 %). Vývoj zahraničného obchodu so SR za posledných päť rokov v tis. EUR * Export Import Obrat Bilancia * január máj 2014 Zdroj: MH SR V. MARKETINGOVÁ STRATÉGIA a) Vyhodnotenie odbytových možností SR Rovnako ako v ostatných stredoamerických krajinách je pre obchodné spoločnosti zaujímavý hlavne salvádorský trh strojárenských výrobkov. Perspektívu má predovšetkým export poľnohospodárskych a stavebných strojov, textilných strojov, ručného náradia a pod. Zaujímavý je sektor energetiky, hlavne po jeho privatizácii, kde sa otvárajú možnosti dodávok vodných elektrární. Ďalšími produktmi o ktoré je v Salvadore veľký záujem, sú papier, lepenka, materiály pre stavebný priemysel, plastické hmoty (polyetylén), poľnohospodárske stroje a ručné strelné zbrane b) Marketingová stratégia pri vývoze do teritória Najefektívnejšou formou distribúcie používanou väčšinou zahraničných firiem je predaj prostredníctvom miestnych obchodných zástupcov, aj keď najmä veľké nadnárodné korporácie realizujú svoje predaje v rámci globalizácie trhov priamo. V rovine predaja prostredníctvom miestneho zástupcu v zásade existujú dve varianty, predaj prostredníctvom dealera špecializovaného na určitú komoditu, alebo využitie dosiaľ nie príliš rozvinuté siete obchodných domov a špecializovaných obchodov. Vstup na trh by mal byť podložený marketingovou štúdiou, optimálne oslovenie klientely by malo byť realizované predložením ponuky kalkulovanej nie ex works, ale vrátane dopravy a poistenia. Ponuka by mala byť formulovaná v španielčine a sprevádzaná propagačnými materiálmi, vzorkami (ak to umožňuje povaha tovaru),

9 referenciami (kam firma vyváža, s kým spolupracuje atď) a prezentačnými CD či DVD. Predpokladom obchodného úspechu je častý osobný kontakt s partnermi, pravidelne obnovovaný a ošetrovaný. Nutným predpokladom pre úspech slovenských vývozov, najmä veľkých zákaziek a investičných celkov, je zabezpečenie financovania. c) Praktické informácie pre exportéra a importéra Vízum Vízová povinnosť pre občanov SR bola zrušená v turistickom a krátkodobom styku do 90 dní. Časový rozdiel (-) 6 hodín Oficiálne sviatky 1. januára (Nový rok), marec/april (veľkonočna streda, štvrtok a piatok), 1. máj (Deň práce), 2-6. august (sviatok mesta San Salvadoru), 15. september (deň nezávislosti), 12. oktober (Kolumbus), 2. novembra sviatok Všetkých svätých), 5. novembra (deň prvého prehlásenia nezávislosti), 25. decembra (Vianoce) Adresa honorárneho konzulátu SR v Salvadore: Konzul: Nicolas Antonio SALUME BABUN Consulado Honorario de la República Eslovaca km Carretera al Puerto de La Libertad El Salvador C.A. San Salvador Tel.: +503/ Fax.: +503/ : nsalume@comersal.com.sv Adresa ZÚ SR v Mexiku Embajada de la República Eslovaca Julio Verne 35, Colónia Polanco Delegación Miguel Hidalgo C.P , México, D.F. Estados Unidos Mexicanos Tel. : (+52-55) Fax : (+52-55) : emb.mexico@mzv.sk zoznam kontaktov a webových stránok významných ekonomických inštitúcií v Salvadore Camara de Comercio e Industria - Aduanas -

10 Ministerio de Economia - Miniasterio de Medio Ambiente y Recursos Naturales - Ministerio de Hacienda - Ministerio de Obras Publicas - Banco Central de Reserva -