ZÁKAZ DISKRIMINÁCIE...

Transcripción

1 OBSAH Ako používať danú príručku... 3 PRÁVA ŽIEN... 5 JE NEVYHNUTNÉ VEDIEŤ 1 Práva žien Definovanie a opis problému Medzinárodné hľadiská a sporné otázky Realizácia a monitoring JE DOBRÉ VEDIEŤ 1 Dobré príklady Tendencie Chronológia VYBRANÉ AKTIVITY 1 Aktivita I: Parafrázujeme CEDAW Aktivita II: Reč tela mužov a žien PRÁVA DIEŤAŤA JE NEVYHNUTNÉ VEDIEŤ 1 Boj na ochranu práv dieťaťa Definovanie a opis problému Medzinárodné hľadiská a sporné otázky Realizácia a monitoring JE DOBRÉ VEDIEŤ 1 Dobré príklady Tendencie Chronológia VYBRANÉ AKTIVITY 1 Aktivita I: Nedostatočná ochrana zo strany rodičov a kruté zaobchádzanie ZÁKAZ DISKRIMINÁCIE JE NEVYHNUTNÉ VEDIEŤ 1 Diskriminácia je nekonečný a stále pokračujúci boj za rovnosť 33 2 Definovanie a opis problému Medzinárodné hľadiská a sporné otázky Realizácia a monitoring JE DOBRÉ VEDIEŤ 1 Dobré príklady Tendencie Chronológia VYBRANÉ AKTIVITY 1

2 1 Aktivita I: Všetci ľudia sa rodia ako rovní Aktivita II: Uhádni, kto príde na večeru PRÁCA JE NEVYHNUTNÉ VEDIEŤ 1 Svet práce v 21. storočí Definovanie a opis problému Realizácia a monitoring JE DOBRÉ VEDIEŤ 1 Dobré príklady Tendencie VYBRANÉ AKTIVITY 1 Aktivita I: Ženy deti práca Aktivita II: Ekonomická spravodlivosť ODSTRÁNENIE CHUDOBY JE NEVYHNUTNÉ VEDIEŤ 1 Úvod Definovanie a opis problému Medzinárodné hľadiská a sporné otázky Realizácia a monitoring JE DOBRÉ VEDIEŤ Úvod Dobré príklady Tendencie Chronológia VYBRANÉ AKTIVITY 1 Aktivita I: Celý svet v jednej dedine Aktivita II: Spoločnosť skutkov NÁBOŽENSKÁ SLOBODA JE NEVYHNUTNÉ VEDIEŤ 1 Náboženská sloboda: dlhá cesta je ešte neprejdená Definovanie a opis problému Medzinárodné hľadiská a sporné otázky Realizácia a monitoring JE DOBRÉ VEDIEŤ 1 Dobré príklady Tendencie Chronológia VYBRANÉ AKTIVITY 1 Aktivita I: Slová, ktoré zraňujú Aktivita II: Moja viera a viera môjho suseda

3 Ako používať danú príručku Nápad na zostavenie vzdelávacej príručky z oblasti ľudských práv pre každého ako praktického prínosu do činnosti Spoločenstva pre ľudskú bezpečnosť (SĽB) za predsedníctva Rakúska sa zrodil v ETC (European Training and Research Centre for Human Rights and Democracy Európske vzdelávacie a výskumné centrum pre ľudské práva a demokraciu, pozn. prekl.) v Grazi. Tím ETC vypracoval koncepčnú osnovu knihy a Ministerstvo zahraničných vecí poverilo Centrum jej napísaním. Príručka Vyznáme sa v ľudských právach mala byť nástrojom na pomoc vzdelávajúcim sa a ich školiteľom v partnerských krajinách SĽB a iných krajinách vo vzdelávacej činnosti v oblasti ľudských práv a vo výučbe v rôznych kultúrnych priestoroch ako stratégia zvyšovania ľudskej bezpečnosti. Je zostavená tak, aby bola dobrým východiskom k chápaniu ľudských práv a ľudských omylov, vzdelávaniu budúcich školiteľov a otvoreniu diskusného fóra pre medzikultúrnu výmenu a porozumenie. Príručka je súborom teoretických poznatkov overených praxou a ponúka na doplnenie aj zložky na vypracovanie zručností a utváranie vzťahu. Základný cieľ rozmanitosti preberaných tém spočíva v pobádaní k hľadaniu spoločných záujmov, a taktiež v prezentácii sporných otázok z kultúrno-senzitívneho hľadiska. Príručka pozostáva zo šiestich častí v podobe modulov, ktoré májú ozrejmiť uplatňovanie ľudských práv v bežnom živote. Rôzni používatelia môžu danú príručku rozlične použiť. Pružnou a pútavou modulovou štruktúrou pobádame tak vzdelávajúcich, ako aj vzdelávaných ku kritickému čítaniu a aktívnemu porozumeniu. Tí z Vás, ktorí hľadajú príklady na konkrétne otázky súvisiace s ľudskými právami, kľúčovými pre bezpečnosť človeka, môžu začať študovať z častí modulov Je dobré vedieť. Ak potrebujete systematickejšie a analytickejšie naštudovať konkrétne ľudské práva, môžete začať z častí modulov Je nevyhnutné vedieť. A tí, čo majú záujem o naštudovanie a prednášanie otázok spätých s ľudskými právami tak dospievajúcim, ako aj dospelým s využitím inovačných vzdelávacích metodík, môžu okamžite siahnuť po častiach modulov Vybrané aktivity a na doplnenie si pozrieť všeobecné poznámky z metodológie vzdelávania z oblasti ľudských práv. 3

4 4

5 PRÁVA ŽIEN Rodovo citlivý pohľad na ľudské práva Rozšírenie možností žien Povznesenie žien a dosiahnutie rovnosti medzi mužom a ženou sú otázky ľudských práv a podmienky na sociálnu spravodlivosť a netreba ich izolovať ako ženský problém. Pekinská deklarácia a akčná platforma Príklad Skutočné udalosti: príbeh Marie da Penha Maie Fernandesovej 29. mája 1983 vystrelil Marco Antonio Heredia Viveiros na svoju ženu Máriu da Penha Maju Fernandesovú, keď spala. Našťastie prežila, no bola vážne zranená, utrpela fyzickú a psychickú traumu, a taktiež dostala nezvratnú paraplégiu (obojstranné ochrnutie končatín, pozn. prekl.). Iba dva týždne po tom, čo ju prepustili z nemocnice, jej muž, ktorý sa usiloval svoj prvý útok ututlať, vydávajúc ho za pokus o lúpež, pokúsil sa ju zavraždiť elektrickým prúdom, keď sa kúpala vo vani. Po druhom útoku vzniesol úrad prokurátora proti pánovi Viveirosovi obvinenie. Prvý okresný súd v meste Fortaleza potreboval 8 rokov na vynesenie rozsudku. 4. mája 1991 uznala porota pána Viveirosa vinným z útoku a pokusu o vraždu a odsúdila ho na 10 rokov odňatia slobody. Po podaní odvolania v roku 1996 konal sa druhý súd, ktorý odsúdil pána Viveirosa na 10 rokov a 6 mesiacov odňatia slobody. Obhajoba sa odvolala ešte raz a odvtedy sa robia dodatočné procesné úkony, no pre prieťahy v súdnom systéme nebolo možné v tomto trestnom čine prijať konečné rozhodnutie. 20. augusta 1998 podala Maria da Penha Maia Fernandesová, Centrum pre spravodlivosť a medzinárodné právo (CEJIL Centre for Justice and International Law, pozn. prekl.) a Latinskoamerický a Karibský výbor pre ochranu práv žien (CLADEM Comité Latinoaméricano y del Caribe para la Defensa de los Derechos de la Mujer, pozn. prekl.) žalobu na Medziamerickú komisiu pre ľudské práva s tvrdením, že Federatívna republika Brazília nebola schopná za viac ako 15 rokov prijať účinné opatrenia, nevyhnutné k vziatiu na zodpovednosť a potrestaniu pána Viveirosa. Okrem dôvodov o porušení článku 1, bodu 1 (povinnosti ctiť si práva), 8 (práva na spravodlivé súdne konanie), 23 (práva na rovnoprávnu obhajobu) a 25 (práva na súdnu obhajobu) Amerického dohovoru o ľudských právach s odvolaním sa na články 2 a 18 Americkej deklarácie práv a povinností človeka, odvolali sa podávatelia žaloby taktiež na články 3, 4, 5 a 7 Medziamerického dohovoru o prevencii, trestaní 5

6 a vykoreňovaní násilia páchaného na ženách, závažného Dohovoru z Belém do Pará. Ako aj v iných prípadoch, neodpovedal brazílsky štát na žalobu. Vo svojej správe zo 16. apríla 2001 dospela Medziamerická komisia k záveru, že Brazília porušila práva Marie da Penha Maie Fernandesovej na spravodlivé súdne konanie a súdnu obhajobu. Dokonca dospela k záveru, že Brazília porušila taktiež článok 7 Dohovoru z Belém do Pará. V dôsledku tejto správy bol v roku 2000 pán Viveiros zatknutý a uväznený takmer 20 rokov po prvom pokuse o zavraždenie svojej ženy. Prameň: Medziamerická komisia pre ľudské práva Organizácia amerických štátov, Správa č. 54/01, vec , Maria da Penha Maia Fernandes Brazília, 16. apríla Internetová adresa: Otázky na diskusiu: 1. Akých základných otázok sa týka tento prípad? 2. Ako možno dosiahnuť spravodlivosť, ak prístup k súdom a ku kompetentnému vedeniu súdneho procesu závisí od pohlavia obete? 3. Postačujú jestvujúce zákony a pravidlá na zaručenie rovnakých možností pre všetkých ľudí? Čo môže ešte zabezpečiť rovnaký vzťah k ženám a mužom? 4. Možno podobným činom zabrániť? Uveďte, aké mechanizmy na miestnej, regionálnej alebo medzinárodnej úrovni možno využiť na dosiahnutie tohto cieľa. JE NEVYHNUTNÉ VEDIEŤ 1 Práva žien Ženy boli dlho nútené bojovať za to, aby boli uznané za plnohodnotných ľudí a boli im poskytnuté základné ľudské práva, no, žiaľ, tento zápas sa ešte neskončil. Hoci sa celkove ich postavenie v mnohom zlepšilo, prekážajú dodnes spoločenské štruktúry a predsudky, aby sa uplatňovali úplne a priamo práva žien na celom svete. 20. storočie prinieslo veľa zlepšení, ale aj veľký počet krokov späť, dokonca aj v časoch mieru a pokroku nevenovala sa dostatočná pozornosť ich ľudským právam. Vo všetkých historických dobách však boli hrdinky, ktoré sa bili za svoje práva mečom alebo slovom. Napríklad Eleonóra Rooseveltová, ktorá pri zostavovaní Všeobecnej deklarácie ľudských práv (VDĽP alebo UDHR Universal Declaration of Human Rights, pozn. prekl.) v roku 1948 trvala na použití v článku 1 frázy všetci ľudia sú si rovní namiesto všetci ľudia sú bratia. Táto zmena znenia zvýraznila, že ľudské práva majú všetci ľudia muži i ženy a zaistila rovnosť ako základnú zásadu ľudských práv. 6

7 Zásada rovnosti, ako je v práve formálne vyjadrená slovami bez rozdielov medzi mužmi a ženami, prináša často so sebou skrytú diskrimináciu žien. Pre rozličné funkcie a roly, ktoré zastávajú muži a ženy v spoločnosti, vedie často rovnosť de iure k diskriminácii de facto. Tento stav prinútil aktivistov za ženské práva hovoriť o rozdieloch medzi formálnou a reálnou rovnosťou. Gender a masovo rozšírená mylná predstava o právach žien Gender nie je iba holá koncepcia zaoberajúca sa ženskými problémami, no skôr to je zložitý systém, ktorý zahŕňa aj mužov, aj ženy. Termín použila po prvýkrát v 70. rokoch 20. storočia Susan Mollerová-Okinová (autorka knihy Spravodlivosť, rod a rodina) a ozrejmila ho ako hlboko zakorenenú inštitucionalizáciu rozdielov medzi pohlaviami opantávajúcu našu spoločnosť, ktorý sa pre dynamické politické, sociálne a hospodárske transformácie na celom svete ďalej vyvíjal. V roku 1998 článok 7 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu definoval gender ako dve pohlavia, mužské a ženské, v kontexte spoločnosti po tom, čo predstavitelia štátov intenzívne diskutovali o pojme gender a podaktorí boli proti jeho rozšíreniu na sexuálnu orientáciu. Gender je užitočná kategória na analýzu, ktorá pomáha pochopiť, ako sa prideľujú mužom a ženám rôzne povinnosti, roly a postavenie v spoločnosti. Zavedenie rodovej analýzy do teórie a praxe ľudských práv umožňuje, aby sme sa stali osobitne citlivými na rozdiely medzi mužmi a ženami v spoločnosti a na konkrétne spôsoby, ktoré práva žien porušujú. Je zrejmé, že sa musí rodovo citlivý spôsob myslenia rozvíjať, aby sa dosiahli rovnaké práva pre všetkých, bez zreteľa na pohlavie, farbu pleti, rasu alebo náboženstvo. 2 Definovanie a opis problému Štúdium dejín hnutia za práva žien je v súčasnosti užitočné na lepšie chápanie požiadaviek žien v oblasti ľudských práv. Pohľad do minulosti Významná dejinná udalosť Francúzska revolúcia znamenala začiatok boja za uznanie žien ako rovnoprávnych ľudských bytostí vo svete mužov. Jednou z najznámejších účastníčok hnutia bola Olympe de Gouges, autorka Deklarácie práv ženy a občianky. Ona i mnohé jej stúpenkyne zaplatili za svoje názory životom, popravou na gilotíne. 7

8 Žena sa rodí slobodná a má všetky práva rovnaké ako muž. Článok 1 Deklarácie práv ženy a občianky, 1789 Vo Veľkej Británii tiež jestvuje stará a vžitá tradícia boja žien za rovnaké práva. Aj ju často nazývajú vlasťou feminizmu. Vo Veľkej Británii a v Spojených štátoch amerických dosť často používali ženy radikálne opatrenia, aj hladovky. Známa sufražetka Emily Davisonová išla vedome na smrť, keď sa hodila pod kopytá koňa kráľa Juraja V. na konských dostihoch v roku Medzinárodná rada žien bola založená ešte v roku 1888 a jestvuje dodnes. Rada so sídlom v Paríži aktívne sa zúčastňuje na procese zabezpečovania práv žien usporadúvaním medzinárodných stretnutí, regionálnych, subregionálnych a národných seminárov a sympózií, realizáciou intenzívnych programov a rozvojových projektov v súčinnosti s medzinárodnými organizáciami, rezolúciami vypracovanými a prijatými Valným zhromaždením OSN, spoluprácou s mimovládnymi organizáciami (MVO, pozn. prekl.) na všetkých úrovniach, trojročnými plánmi činnosti každého z piatich Stálych výborov. Prvým medzivládnym telesom zaoberajúcim sa právami žien sa stala Medziamerická komisia pre ženy (CIM alebo IACW Inter-American Commission of Women, pozn. prekl.), ustanovená v roku 1928 na aktivity v latinskoamerickom regióne. Dané teleso zodpovedalo za prípravu Medziamerického dohovoru o štátnom občianstve žien, ktorý prijala Organizácia amerických štátov (OAS Organization of American States, pozn. prekl.) v roku Táto zmluva vyvolala diskusiu o tom, ako vytvára región právne podložie na riešenie otázok ľudských práv. Od samého začiatku činnosti Organizácie Spojených národov v roku 1945 usilovali sa ženy zúčastňovať na jej štruktúre a zviditeľňovať svoju prítomnosť v rozpracovávaní a uplatňovaní nástrojov a mechanizmov v oblasti ľudských práv. Komisia pre postavenie žien (CSW Commission on the Status of Women, pozn. prekl.) bola založená v roku 1946 s mandátom pomôcť vykonávať práva žien na celom svete. Jej prvou predsedníčkou bola Bodil Begtrupová z Dánska, druhou Kyung-wa Kangová (z Kórey, pozn. prekl.). CSW napomohla priame zakotvenie práv žien vo VDĽP. V 70-tych rokoch priviedla nerovnosť v mnohých oblastiach bežného života, chudoba medzi ženami a diskriminácia maloletých dievčat k tomu, že vyhlásila Organizácia Spojených národov Dekádu Organizácie Spojených národov ochrany žien: rovnosť, rozvoj a mier od roku 1976 do roku Vyvrcholením Dekády bolo prijatie Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW Convention on the Elimination of All Forms of Discrimination of 8

9 Women, pozn. prekl.) v roku Daný dokument je najzávažnejší z dokumentov vo sfére ľudských práv na ochranu a presadzovanie práv žien. Po prvýkrát boli ženy uznané za plnohodnotné ľudské bytosti v CEDAW. Dohovor obsahuje občianske a politické práva, a taktiež práva hospodárske, sociálne a kultúrne, a tak zjednocuje ľudské práva, ktoré sa doteraz delili na dve kategórie. Diskriminácia označuje akékoľvek robenie rozdielu, vylúčenie alebo obmedzenie vykonané na základe pohlavia, ktorého dôsledkom alebo cieľom je narušiť alebo zrušiť uznanie, požívanie alebo uplatnenie zo strany žien, bez ohľadu na ich rodinný stav, na základe rovnoprávnosti mužov a žien, ľudských práv a základných slobôd v politickej, hospodárskej, kultúrnej, občianskej alebo inej oblasti. Článok 1 CEDAW, Okrem toho ukladá CEDAW účastníckym štátom tieto povinnosti: zakotviť zásadu rovnoprávnosti mužov a žien vo svojich národných ústavách alebo iných príslušných právnych predpisoch, zabezpečiť praktické uplatnenie zásady rovnoprávnosti, prijímať príslušné legislatívne a iné opatrenia inkluzíve nevyhnutných sankcií zakazujúcich akúkoľvek diskrimináciu žien, zaviesť právnu ochranu práv žien na rovnakom základe s mužmi, zdržiavať sa zapájania sa do akýchkoľvek aktov alebo praktík diskriminácie žien a zaručiť, aby konali verejné orgány a inštitúcie v súlade s týmto záväzkom, prijímať všetky príslušné opatrenia na odstránenie diskriminácie žien akoukoľvek osobou, organizáciou alebo podnikom, zrušiť všetky príslušné trestné ustanovenia, ktoré ženy diskriminujú, zabezpečiť všestranný rozvoj a povznesenie žien tým, že sa im zaručí uplatňovanie a využívanie ľudských práv a základných slobôd na základe rovnoprávnosti s mužmi, zmeniť sociálne a kultúrne modely správania mužov a žien, vykoreniť predsudky a zrušiť zvyky a ostatné tradičné praktiky založené na myšlienke podradenosti alebo nadradenosti jedného z pohlaví alebo na jednostrannosti rolí mužov a žien, zabezpečiť, aby zahŕňala rodinná výchova správne ponímanie materstva ako sociálnej funkcie a uznanie spoluzodpovednosti mužov a žien za výchovu a vývin svojich detí pod podmienkou, že vo všetkých prípadoch sú záujmy detí prvoradé, prijať všetky príslušné opatrenia inkluzíve legislatívnych na potlačenie všetkých foriem obchodovania so ženami a zneužívania prostitúcie žien, 9

10 zaistiť ženám právo hlasovať vo všetkých voľbách a verejných referendách a na zvolenie do všetkých verejne volených orgánov, poskytnúť ženám rovné práva s mužmi nadobúdať, meniť alebo ponechávať si svoje štátne občianstvo, zabezpečiť ženám rovnaké práva s mužmi v oblasti vzdelania. 6. októbra 1999 prijalo Valné zhromaždenie OSN konsenzom Opčný protokol k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien. Má 21 článkov, a vyzvalo všetky účastnícke štáty Dohovoru, aby ho čo najskôr podpísali. Podľa stavu k aprílu 2003, podpísalo Opčný protokol 75 štátov a ratifikovalo ho 62 štátov (podľa stavu k 18. júnu 2004). Prameň: Svetová konferencia o ľudských právach, ktorá sa konala vo Viedni v júni 1993, zomkla tisíce aktivistov a odborníkov na ľudské práva. Viedenská deklarácia a Akčný program, prijaté na konferencii, upriamujú pozornosť na uplatňovanie a ochranu práv žien a maloletých dievčat vôbec, a taktiež na zabránenie násiliu páchanému na ženách. Využívajúc svoj mandát, Komisia pre postavenie žien zorganizovala štyri rámcové konferencie s cieľom predostrieť práva žien ako ľudské práva: Mexiko, 1975, Kodaň, 1980, Nairobi, 1985, Peking, V New Yorku sa v roku 2000 konalo 23. osobitné zasadnutie Valného zhromaždenia OSN Ženy 2000: rovnosť mužov a žien, rozvoj a mier pre 21. storočie s cieľom zhodnotiť pokrok v záväzkoch, ktoré prevzali na seba štáty na Pekinskej svetovej konferencii o postavení žien v roku Preto sa dané stretnutie nazýva Peking plus 5. Nástroj akčný plán bol prijatý po každej zo základných konferencií. Tieto plány zakotvujú súbor opatrení a stratégií, ktoré musí štát brať do úvahy na dosiahnutie rovnosti medzi mužmi a ženami. Mimoriadne dôležitou je Pekinská akčná platforma, prijatá na IV. svetovej konferencii Organizácie Spojených národov o postavení žien v roku Jej Preambula a 12 častí sú najobsiahlejším programom o právach žien so súhrnným hodnotením postavenia žien a výskumom stratégií, politiky a opatrení na výkon ženských práv na celom svete. Osobitne sa rozoberajú závažné oblasti: chudoba, vzdelanie, zdravotníctvo, násilie, ozbrojený konflikt, hospodárstvo, prijímanie rozhodnutí, inštitucionálne mechanizmy, ľudské práva, masmédiá, životné prostredie, maloleté dievčatá, organizačné a finančné mechanizmy. Ženy a chudoba Na to, aby sme pochopili rozdiely vo vplyve chudoby na muža a ženu, treba sa pozrieť na deľbu väčšiny svetových trhov práce podľa pohlavia. Veľmi často 10

11 pracujú ženy doma, plnia si povinnosti pri výchove detí, starostlivosti o chorých a ľudí v pokročilom veku, plnia si rutinné povinnosti bez odmeny, a takmer všade bez vlastného poistenia, hoci sú ich prínosy sociálne a ekonomicky nevyhnutné a mali by sa vysoko odmeňovať. Chudobu taktiež tvorí rozdielne odmeňovanie za rovnakú prácu alebo odopieranie či obmedzovanie prístupu k vzdelaniu, verejným a sociálnym službám, práv na dedenie a vlastnenie pôdy. Z politického hľadiska odráža chudoba nerovnosť práv členov našich spoločností a veľmi im bráni v prístupe k občianskym, politickým, hospodárskym, sociálnym a kultúrnym právam. Rovnako im taktiež zhoršuje prístup k informáciám a možnostiam účasti na spoločenských organizáciách a prijímaní rozhodnutí. Čo sa týka migrácie, vedie chudoba aj k nárastu obchodovania so ženami, najmä v Latinskej Amerike, Ázii a východnej Európe. Ženy a zdravie Ženské zdravie zahŕňa citovú, sociálnu a psychickú pohodu. Určuje ho sociálny, politický a hospodársky kontext života žien, a taktiež biologické procesy. Reprodukčné zdravie je stav úplnej fyzickej a psychickej pohody, sociálneho blaha a sexuálneho zdravia, ktorého cieľom je zlepšiť život a osobné vzájomné vzťahy. Rovnoprávne vzťahy medzi mužmi a ženami v otázkach sexuálnych vzťahov a rozmnožovania predpokladajú vzájomnú úctu, porozumenie a deľbu povinností. Ženy a násilie V mnohých spoločnostiach sú ženy a maloleté dievčatá objektmi fyzického, sexuálneho a psychického násilia, ktoré sa deje vo verejnom a súkromnom živote a nezávisí od výšky príjmu, príslušnosti k triede a kultúre. Všetky tieto násilné činy porušujú a oslabujú alebo maria využívanie ľudských práv ženami a základných slobôd. Preto je veľmi dôležité, že v roku 1993 prijalo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov konsenzom Dohovor o odstránení násilia páchaného na ženách ako nástroj na prevenciu násilia voči ženám. Dokonca v roku 1994 bola ustanovená funkcia Zvláštnej spravodajkyne pre otázky násilia páchaného na ženách. Časť Realizácia a monitoring Násilie na ženách pojíma tieto prípady, no neobmedzuje sa na ne: a) fyzické, pohlavné a psychické násilie v rámci rodiny vrátane bitia, sexuálneho zneužívania maloletých dievčat v rodine, násilia viazaného k venu, znásilnenia manželky manželom, mrzačenia ženských pohlavných orgánov 11

12 a iných tradičných praktík, ktoré ženám ubližujú, mimopartnerského násilia a násilia spätého s vykorisťovaním; b) fyzické, pohlavné a psychické násilie v rámci spoločnosti vrátane znásilnenia, sexuálneho zneužívania, sexuálneho obťažovania a zastrašovania na pracovisku, vo vzdelávacích inštitúciách a inde; obchod so ženami a zneužívanie na prostitúciu; c) fyzické, pohlavné a psychické násilie páchané alebo tolerované štátom, nech by sa kdekoľvek dialo. Článok 2 Deklarácie o odstránení násilia páchaného na ženách Okrem medzinárodného systému, venujú sa niektoré regionálne organizácie prevencii a aj odstráneniu násilia voči ženám. Medziamerický systém ľudských práv napríklad zaisťuje ochranu žien pomocou Medziamerického dohovoru o prevencii, trestaní a vykoreňovaní násilia páchaného na ženách, prijatého v meste Belém do Pará v roku Časť Dobré príklady Ženy a ozbrojený konflikt Ženy sa často stávajú prvými obeťami vojny alebo ozbrojeného konfliktu. Vo svojej eseji Druhý front: logika sexuálneho násilia Ruth Seifertová konštatuje, že bojové stratégie na zničenie nepriateľa sú v mnohých prípadoch namierené proti ženám. Znásilnenia, ktoré sú v časoch ozbrojených konfliktov rozšírené, sú trestným činom, a taktiež ich možno kvalifikovať ako genocídu, keď sa páchajú s cieľom úplne alebo čiastočne zlikvidovať skupinu. Etnické čistky ako vojnová stratégia a znásilnenie ako jedna z metód musia sa vykoreniť a nesmú viac zostávať v tieni nepotrestanosti. Po prvýkrát v dejinách týka sa štatút Medzinárodného trestného súdu z roku 1998 takých trestných činov, ako sú znásilnenie, nútené tehotenstvo, nútená prostitúcia a pod., a vytvára systém, zameraný na výkon spravodlivosti pod jeho súdnou právomocou voči páchateľom a na obnovu spravodlivosti pre obete. Ženy a prírodné zdroje Úryvok z práce Vandany Šivovej Monokultúry, monopoly, mýty a maskulinizácia poľnohospodárstva svedčí o tom, že ženy v Indii hrajú dôležitú úlohu pri uchovávaní poznatkov o prírodných zdrojoch a životnom prostredí. Podľa Vandany Šivovej, ženy zberateľky boli strážkyňami semien a druhov po celé tisícročia. To sa netýka iba Indie, to sa týka celého sveta. Ovládaním a využívaním prírodných zdrojov zabezpečujú ženy pre svoje rodiny a pospolitosti existenčné prostriedky. Ubúdanie prírodných zdrojov má negatívny vplyv na zdravie, blahobyt, a vôbec kvalitu života obyvateľstva, no predovšetkým na ženy. 12

13 Dokonca ich znalosti, zručnosti a skúsenosti zriedka berú do úvahy tí, čo rozhodujú, a to sú v podstate muži. Maloleté dievča V mnohých krajinách stretávajú sa maloleté dievčatá s diskrimináciou v najranejších obdobiach svojho života, z detstva do dospelosti. V niektorých častiach sveta dosahuje vek dospelosti menej dievčat než chlapcov pre škodlivé vzťahy a zvyky, ako sú mrzačenie ženských genitálií, uprednostňovanie synov, skoré manželstvo, sexuálne vykorisťovanie a zvyky týkajúce sa zdravia a deľby stravy. V spoločnostiach, ktoré uprednostňujú syna pred dcérou, je vraždenie novonarodených dievčatiek rozšírený jav. V mnohých regiónoch stretávajú sa maloleté dievčatá s diskrimináciou pri prístupe k vzdelaniu a odbornému štúdiu. 3 Medzinárodné hľadiská a sporné otázky Koncepcia všeobecnosti je pre ľudské práva veľmi dôležitá, no je nevyhnutná pre práva žien. Kultúrna rôznorodosť sa dosť často využíva na priznanie alebo nepriznanie úplného uplatnenia práv žien. Dokument, prijatý na Svetovej konferencii o ľudských právach vo Viedni v roku 1993, je dôležitým výdobytkom aj pre ženy. Akčná platforma potvrdzuje, že všetky ľudské práva občianske, kultúrne, hospodárske, politické a sociálne inkluzívne práva na rozvoj v súlade s Akčným programom a Viedenskou deklaráciou, prijatými na Svetovej konferencii o ľudských právach, sú všeobecné a nedeliteľné, vzájomne viazané a späté. Konferencia dotvrdila, že práva žien a maloletých dievčat sú neodlučiteľnou, podstatnou a nedeliteľnou súčasťou všeobecných ľudských práv. V roku 2002 odsúdil súd šariátskeho práva mladú nigérijskú ženu na trest smrti ukameňovaním. Podľa údajov Amnesty International v Austrálii, bolo trestným činom, ktorého sa vraj dopustila Amina Lawallová, porodenie nemanželského dieťaťa. Tento výrok vyvolal obrovský medzinárodný protest a otázky zlučiteľnosti niektorých kultúrnych a náboženských zvykov so všeobecnosťou ľudských práv. V súčasnosti pokladá sa politická účasť žien za oveľa dôležitejšiu než kedykoľvek predtým, lebo takto môžu ženy lepšie riešiť svoje problémy. Za posledných 50 rokov čoraz viac žien dostávalo hlasovacie právo, právo na zvolenie a vykonávanie mocenských funkcií. V Európskej únii článok 141 Zmluvy, zakladajúcej Európske spoločenstvo, obsahuje požiadavku rovnakej odmeny za rovnakú prácu pre mužov a ženy s rovnakou kvalifikáciou. No doteraz majú v skutočnosti mnohé štáty ďaleko od úplného dosiahnutia cieľa rovnakej odmeny za rovnakú prácu mužov a žien. 13

14 Zvyky a tradície sú rovnako zdrojmi nebezpečenstva pre malé dievčatká a dospievajúce dievčatá. Napríklad mrzačenie ženských genitálií (FGM Female Genital Mutilation alebo FGC Female Genital Cutting obriezka ženských genitálií, pozn. prekl.) podstupuje vo svete asi 135 miliónov dievčat a žien. Aj tradícia detských manželstiev vedie k zdravotným problémom maloletých dievčat. Skoré manželstvá, rozšírené hlavne v Ázii, vedú k skorému materstvu a stávajú sa príčinou vyššej úmrtnosti maloletých rodičiek. 4 Realizácia a monitoring Úplné uplatňovanie práv žien nárokuje si osobitné úsilie vo sfére výkladu medzinárodných nástrojov ľudských práv a vo sfére vypracovania mechanizmov na zabezpečenie rodovej rovnosti. Pokiaľ ide o uplatňovanie práv žien, tak jestvujú rôzne prístupy, ktoré môžu používať rovnako štáty, ako aj občianske združenia. Podstatným je rozšírenie nástrojov a mechanizmov práv žien vzdelávaním v oblasti ľudských práv vo formálnom aj neformálnom vzdelávacom systéme. Ženy nemôžu využívať svoje ľudské práva, ak o nich nič nevedia. Ešte jedným krokom je pobádanie žien k monitorovaniu činnosti svojich štátov, aby zistili, či si tieto plnia svoje povinnosti, obsiahnuté v ratifikovaných nástrojoch ľudských práv. Ak si štát náležite neplní svoje záväzky, môže MVO pripraviť alternatívne alebo tieňové správy pre Zvláštny výbor. Ženy treba pobádať k zostavovaniu správ pre Výbor CEDAW a iné zmluvné telesá. Tieňové správy umožňujú členom občianskych združení brať na zodpovednosť štáty za neplnenie záväzkov, ktoré prevzali na seba na medzinárodnej úrovni. V krajinách, ktoré ešte neratifikovali Opčný protokol k CEDAW, treba organizovať kampane za lobovanie za jeho rýchlu ratifikáciu. Ratifikácia Opčného protokolu znamená, že uznáva ratifikujúci štát právomoc Výboru pre odstránenie diskriminácie žien prijímať a prešetrovať žaloby od jednotlivcov alebo skupín, patriacich pod súdnu právomoc príslušného štátu. Výbor aj monitoruje, či splnili účastnícke štáty svoje záväzky z CEDAW. Dôležitým krokom k úplnému uplatňovaniu nástrojov práv žien je učiť obhájkyne, ako majú nástroje ľudských práv využívať. V súčasnosti vie o medzinárodných nástrojoch ľudských práv iba veľmi málo žien, a ešte menej robí nevyhnutné kroky na ich využívanie. Svetová konferencia o ľudských právach, ktorá sa konala vo Viedni v roku 1993, podporila ustanovenie nového mechanizmu Zvláštnej spravodajkyne pre násilie páchané na ženách. 14

15 JE DOBRÉ VEDIEŤ 1 Dobré príklady V posledných rokoch zapojili sa štáty a mimovládne organizácie do zložitého procesu vypracovávania právne záväzných noriem na zabezpečenie práv žien a projektov vysokej praktickej hodnoty na uskutočnenie cieľov už vypracovaných štandardov. Dokonca sa začal proces výkladu medzinárodných nástrojov ľudských práv z rodovo citlivého hľadiska. Jedným z najlepších príkladov je prijatie Všeobecného komentára 28 Výborom OSN pre ľudské práva. Výkladom článku 3 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach zrevidoval Výbor všetky články Paktu so zreteľom na rodový faktor. V roku 1992 CLADEM Latinskoamerický a Karibský výbor pre ochranu práv žien inicioval kampaň za účasti organizácií na celom svete, ktorá viedla k vypracovaniu Všeobecnej deklarácie ľudských práv z rodového hľadiska. Prijatie Medziamerického dohovoru o prevencii, trestaní a vykoreňovaní násilia páchaného na ženách v meste Belém do Pará v Brazílii je jedným z najvýznamnejších medzníkov v dejinách upriamovania pozornosti na ženy v systéme ľudských práv. Zmluvu už podpísali takmer všetky štáty regiónu a je politickým a právnym podložím na jednotnú stratégiu riešenia problému násilia a zaväzuje štáty, aby uplatňovali spoločenské stratégie na prevenciu násilia a pomoc obetiam. V systéme Africkej komisie pre ľudské práva a práva národov bol vypracovaný Dodatkový protokol k právam žien, ktorý je pozitívnym krokom k rodovo citlivej prezentácii Charty. No Africká únia (AÚ) ho ešte neprijala. Národné hnutie za vzdelávanie v oblasti ľudských práv (PDHRE People s Decade of Human Rights and Education Národná dekáda ľudských práv a vzdelávania, pozn. prekl.) výrazne prispelo k rozvoju ľudských práv svojou publikáciou Preukaz dôstojnosti a video-seriálom Ženy držia oblohu. Preukaz dôstojnosti, so všeobecným prehľadom základných 12 znepokojujúcich sfér Pekinskej akčnej platformy, usúvzťažňuje právne záväzky s realitou v mnohých krajinách a zakladá sa na správach odborníkov, a taktiež na rozhovoroch žien z prvej ruky. Nemecká MVO Terre des Femmes zorganizovala v roku 2002 kampaň proti obchodovaniu so ženami a podporila v Minsku, Bielorusko, projekt Malinovka, ktorý informuje a upozorňuje ženy na to, že môžu byť predané do otroctva a na nútenú prostitúciu. Posledná kampaň zamerala pozornosť na vykorenenie nútených manželstiev a na boj s násilím voči ženám. 15

16 2 Tendencie V minulom desaťročí aktívne sa zúčastňovali ženské MVO na riešení humanitárnych otázok a otázok vo sfére ľudských práv. V roku 1998 zúčastnila sa skupina žien na Rímskej konferencii, ktorá pripravovala štatút Medzinárodného trestného súdu, aby sa zaistilo, že prijmú pripravovatelia práva žien zodpovedne a že ich včlenia do textu štatútu. Ženy pochopili, že bez organizovanej kampane nebudú sa problémy žien primerane hájiť a riešiť. Ak možno súdiť podľa Rímskeho štatútu, ktorý vstúpil do platnosti v júli 2002, boli úspešné. Medzinárodné humanitárne právo dosiahlo nový medzník prijatím štatútu Medzinárodného trestného súdu v roku Vývin situácie na území bývalej Juhoslávie a Rwandy tiež ukázal, že ochrana práv žien a ich ľudských práv musí byť zložkou mandátu Medzinárodného trestného súdu. Podľa stavu k 10. aprílu 2003, podpísalo a pripojilo sa k Rímskemu štatútu 139 štátov, kým 89 ho už ratifikovalo. Po prvýkrát v dejinách vymenúva Rímsky štatút trestné činy, trestané v súlade so štatútom, ktoré sa páchajú hlavne na ženách. Napríklad článok 7 (1) vyhlásil, že znásilnenie, sexuálne zotročenie, nútenie k prostitúcii, nútené tehotenstvo, nútená sterilizácia a akékoľvek iné formy sexuálneho násilia porovnateľnej závažnosti sú trestné činy proti ľudskosti. Dané ochranné opatrenia sú výsledkom skúseností, získaných počas súdnych rokovaní v ICTY a ICTR (ICTY International Criminal Tribunal for the Former Yugoslavia Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu a ICTR International Criminal Tribunal for Rwanda Medzinárodný trestný tribunál pre Rwandu, pozn. prekl.). Prameň: Ženské hnutia uspeli v uplatňovaní práv žien aj na národnej úrovni. V Ugande presadili zákonodarkyne prijatie nového zákona o pôde, ktorý umožní ženám dediť pôdu po zomretých manželoch. Tradícia to dlho zakazovala. Prameň: 3 Chronológia 1789 Deklarácia práv ženy a občianky Olympe de Gouges 1888 Ustanovenie Medzinárodnej rady žien 1921 Medzinárodný dohovor o potieraní obchodu so ženami a deťmi a Dodatkový protokol 1933 Medzinárodný dohovor o potieraní obchodu s plnoletými ženami 16

17 1950 Dohovor o potlačovaní obchodu s ľuďmi a vykorisťovania prostitúciou iných osôb 1953 Dohovor o politických právach žien 1957 Dohovor o štátnom občianstve vydatých žien 1962 Dohovor o súhlase na manželstvo, najnižšom veku na uzavretie manželstva a registrácii manželstva 1967 Deklarácia o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien 1975 I. svetová konferencia Organizácie Spojených národov o ženách (Mexiko) 1976 Začala sa Dekáda OSN ochrany žien: rovnosť, rozvoj a mier 1979 Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) 1980 II. svetová konferencia OSN o ženách (Kodaň) 1985 III. svetová konferencia OSN o ženách (Nairobi) 1985 Prijatie Nairobských výsledných stratégií pre pokrok žien do roku IV. svetová konferencia OSN o ženách (Peking) 1995 Dohovor z Belém do Pará o prevencii, trestaní a vykoreňovaní násilia páchaného na ženách 1998 Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu 1999 Opčný protokol k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien 2000 Protokol o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi, doplňujúci Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu osobitné zasadnutie Valného zhromaždenia Ženy 2000: rovnosť mužov a žien, rozvoj a mier pre 21. storočie VYBRANÉ AKTIVITY 1 Aktivita I: Parafrázujeme CEDAW ČASŤ I: ÚVOD Daná aktivita je zameraná na zlepšenie ponímania CEDAW a osobitne je určená pre neprávnikov, ktorí nepoznajú právnickú terminológiu. Druh aktivity: cvičenie. ČASŤ II: VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE O AKTIVITE Ciele a úlohy: zvýšenie informovanosti o právach žien, oboznámenie sa s právnickou terminológiou, vypracovanie rôznych hľadísk na práva žien, diskusia o právnych nástrojoch v oblasti práv žien. Cieľová skupina: mládež a dospelí. 17

18 Veľkosť skupiny/sociálne zloženie: ľudí; práca v podskupinách a diskusia v rámci celej skupiny. Čas: asi 60 minút. Materiály: kópie CEDAW. Používané zručnosti: čítanie a parafrázovanie právnickej terminológie, komunikácia, hodnotenie rôznych názorov. ČASŤ III: OSOBITNÉ INFORMÁCIE O AKTIVITE Opis aktivity/úvod: Po krátkom úvode do CEDAW musí školiteľ požiadať účastníkov, aby sa rozdelili na podskupiny po 4 5. Každá podskupina dostane časť CEDAW na preklad do NEPRÁVNICKÉHO, bežného jazyka. Rovnako možno tú istú časť alebo časti zadať každej podskupine, a tým bude diskusia pútavejšia, lebo niektoré výrazy môžu rôzni ľudia rôzne chápať. Po tom, čo každý dostane výsledok prekladu, prediskutuje skupina situáciu vo vlastnej krajine. Prediskutovanie všetkých alebo niektorých z nasledujúcich otázok môže byť dobré pre zhodnotenie toho, čo sa zmeniť dá: Rozlišuje vaša spoločnosť práva žien a ľudské práva? Podľa čoho sa robí táto deľba: podľa zvyku, podľa zákona? Je daná deľba otvorená? Je faktom života, ktorý v skutočnosti nikto neposudzuje? Vplýva na všetky ženy? Ak nevplýva, tak na aké ženy najviac vplýva? Opíšte konkrétne prípady deľby podľa rodu. Ako reagujú ženy na deľbu? Jestvujú ľudské práva, ktoré využívajú muži ako samozrejmosť, kým ženy musia vyvíjať úsilie, aby im boli tieto práva priznané? Sú sféry života, v ktorých sa predpokladá, že musia ženy konať prostredníctvom mužov? Aké jestvujú prekážky k ženskej autonómii? Čo hovorí ústava vašej krajiny o právach žien? Jestvujú rozpory medzi realitou a ústavou? Viete o nejakej súdnej žalobe týkajúcej sa práv žien, ktorá sa v súčasnosti prešetruje? Čo je predmetom žaloby? Aké práva boli porušené? Vedia právnici o CEDAW a iných právnych nástrojoch ženských práv? Metodologické rady: Práca v podskupinách po 4 5 predpokladá intenzívnejšiu diskusiu a dáva tichým a plachým účastníkom šancu zúčastniť sa na nej. No výsledky práce v skupinách musia sa vždy predostierať na prediskutovanie všetkým, aby sa zabezpečila rovnaká úroveň vedomostí všetkých účastníkov. Ako spestriť diskusiu: Na aktivite možno použiť právny dokument podľa záujmov účastníkov a témy kurzu. 18

19 ČASŤ IV: ĎALŠIE KROKY Vhodným ďalším krokom môže byť organizácia kampane za práva žien. Späté práva/sféry na ďalšie diskusie: ľudské práva, práva menšín. 2 Aktivita II: Reč tela mužov a žien ČASŤ I: ÚVOD To, čo hovoríte, tvorí 10% správy; to, ako to hovoríte 90%. Väčšina ľudí nevie, ako vplýva na zovňajšok a komunikáciu reč tela, a ešte menej z nich vie o tom, že ženy a muži pôsobia vzájomne nielen na rovine slov, ale aj na rovine pohybov a gest. Druh aktivity: individuálne cvičenie/rolová hra. ČASŤ II: VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE O AKTIVITE Ciele a úlohy: schopnosť komunikovať, prejavenie porozumenia, ponímanie rodových rolí. Cieľová skupina: mládež a dospelí; chlapci a dievčatá vo veku 12 rokov a starší. Veľkosť skupiny/sociálne zloženie: ľudí; práca v podskupinách a vo dvojiciach, a taktiež všetci dokopy. Čas: asi 60 minút. Príprava: presvedčite sa, že účastníci majú dosť miesta na pohyb po miestnosti. Používané zručnosti: tvorivé zručnosti, prezentácia. ČASŤ III: OSOBITNÉ INFORMÁCIE O AKTIVITE Opis aktivity/úvod: Účastníčky najprv definujú typickú reč tela žien a účastníci reč tela mužov. Táto zahŕňa typické pózy pri chôdzi, v sede alebo rozhovore s inými osobami v rôznych situáciách. Všetci účastníci musia rovnako posudzovať reč tela, ako aj predvádzať rôzne gestá a pózy. Potom musí školiteľ účastníkom ukázať správanie sa každého pohlavia a reč tela v konkrétnych situáciách (napríklad na obrázkoch alebo fotografiách). Účastníci sa musia pokúsiť zopakovať ukázané pózy a pouvažovať o svojich pocitoch v konkrétnej situácii. Po prvom cvičení musí sa skupina rozdeliť na dvojice, bolo by dobré na zmiešané dvojice, a zahrať pred skupinou jednu z nasledujúcich scénok: Otec sa hnevá na dcéru, že prišla neskoro domov. Mladík sa pokúša na ulici prihovoriť sa k dievčaťu. Nová kolegyňa žiada o pomoc kolegu, lebo vie málo o firme. Dvojica večeria v reštaurácii. Platia a odchádzajú. 19

20 PRÁVA DIEŤAŤA Rozšírenie možností a ochrana detí Spolupráca a zabezpečenie Zákaz diskriminácie detí Najdôležitejšie záujmy dieťaťa Pri všetkých úkonoch vo vzťahu k deťom, bez ohľadu na to, či boli stanovené štátom alebo súkromnými inštitúciami, zaoberajúcimi sa otázkami sociálneho zabezpečenia, súdmi, administratívnymi alebo zákonodarnými orgánmi, sa pozornosť sústreďuje v prvom rade k čo najlepšiemu zabezpečeniu záujmov dieťaťa... Článok 3, Charta OSN o právach dieťaťa Príklad Deti poznačené vojnovým konfliktom Uniesli ma (armáda odporu pána), keď sme šli s mamou na pole.... Jedna z ďalších unesených dievčat sa pokúsila utiecť, no chytili ju. Povstalci nám povedali, že sa pokúsila utiecť, a preto sú nútení ju zabiť. Prinútili nové deti, aby ju zabili. Povedali nám, že ak sa pokúsime utiecť, vyvraždia naše rodiny. Prinútili nás kráčať celý týždeň. Niektoré malé deti to nevydržali, keďže sme šli dlho bez oddychu, a tak ich zabili....niektoré deti zomreli od hladu. Cítila som sa ako neživá, pozorujúc smrť a vraždenie toľkých detí. Myslela som si, že ma zabijú. Prameň: The scars of death: children abducted by the lord s resistance army in Uganda, human rights watch, September Sharon, 13-ročné dievča, bolo unesené Armádou odporu pána, povstaleckou skupinou na severe Ugandy, bojujúcou proti vláde, a taktiež terorizujúcou miestne obyvateľstvo predovšetkým únosmi detí, ktoré využívali v povstaleckých silách. Otázky na diskusiu: Vo viac ako 85 krajinách sveta sa deti vo veku do 18 rokov regrutujú v národných armádach alebo ozbrojených opozičných silách, pričom detí je aktívnymi účastníkmi ozbrojených konfliktov. Aké sú príčiny zneužívania detí pri zrážkach vo vojnách dospelých? 20

21 Príklad Komerčne - sexuálne zneužívanie detí Nedávno večer som sedel v bare hotela Del Rey, kde mi 33-ročný kalifornský barman menom Dávid rozprával o tom, že už dvakrát za posledné dva roky navštívil Kostariku. Bez výčitiek rozprával o tom, ako navštívil internetové stránky ponúkajúce mladé dievčatá prostitútky v Kostarike. Išlo mu o sexuálnu zážitok s dievčaťom bez sexuálnych skúsenosti. Dávid, muž, ktorý trval na tom, aby sme použili iba jeho krstné meno, sa chvastal tým, že sa dohodol s jedným z mnohých taxikárov, zapojených do obchodovania s prostitúciou, aby mu priviezol do hotela 13 ročné dievča priamo z domu jej rodičov z najchudobnejších časti mesta Saint Chosé. Rodičia si zažiadali 400 dolárov za poskytnuté služby, sumu, ktorú Dávid zaplatil v hotovosti. Prameň: The sexual exploitation of girls and boys, largely by American men, has reached alarming proportions in Central America, Washington Post, 2. januára Otázky na diskusiu: 1. Čo si myslíte, majú deti právo byť chránené pred akýmikoľvek spôsobmi zneužívania? 2. Ako môžu byť chránené pred takýmito spôsobmi zneužívania? 3. Sú vám známe prípady z vašej krajiny, keď sex turisti boli postavení pred súd za sexuálne zneužívanie detí v iných krajinách? JE NEVYHNUTNÉ VEDIEŤ 1 Boj na ochranu práv dieťaťa Posúdenie práv dieťaťa sa nám môže niekedy zdať veľmi zvláštnym. Všetci jednohlasne súhlasia s tým, že existujú práva mladých ľudí na dom, na život v rodine a s priateľmi, právo na vyhovujúce podmienky pre rozvoj osobnosti a talentov, na úctu a pochopenie. Aj napriek tomu, hoci majú práva dieťaťa hladký povrch pod ním sa skrývajú búrlivé vody. S rozdielnymi názormi sa stretávame ako náhle sa nastolia otázky zodpovednosti za realizáciu týchto práv. Jednoducho si pozrite Chartu OSN o právach dieťaťa. Táto medzinárodná dohoda, prijatá Generálnym zhromaždením OSN v 1989 roku, je základom medzinárodnej ochrany práv dieťaťa. Ku dnešnému dňu je jej pôsobnosť veľmi úspešná: po uplynutí 14 rokov od dátumu jej prijatia Chartu ratifikovalo 192 krajín, vrátane všetkých členov OSN, okrem dvoch (Somálska a USA). Takýmto spôsobom Charta stanovila skutočne všeobecne normy práv človeka vo vzťahu 21

22 k deťom. Napriek tomu, aj tie najlepšie novinky v oblasti noriem ostro kontrastujú s nevľúdnym obrazom ich realizácie. Posledná správa konca desaťročia OSN/UNICEF určená Špeciálnemu zasadaniu OSN o postavení detí poukazuje na to, že, napríklad šance detí na prežitie v Afrike sa neustále znižujú, a vo svete trpí podvýživou 149 miliónov detí a 100 miliónov nemôže získať oficiálne vzdelanie. Časť fakty a čísla nižšie Preto boli naše očakávania veľmi vysoké, keď sa 3355 štátnych delegátov, 1732 predstaviteľov mimovládnych organizácii a viac než 600 mladých ľudí (vo veku 7 18 rokov) stretlo v máji 2002 v New Yorku na Špeciálnom zasadaní Generálneho zhromaždenia OSN, kde diskutovali o postavení detí. Táto konferencia prijala nový medzinárodný plán činností ( Svet vhodný pre život detí ), rozhovory o ktorom sa so striedavými úspechmi viedli v priebehu dvoch rokov medzi štátmi, UNICEFOM, ďalšími medzištátnymi inštitúciami a NPO. Zarážajúcim bol ten fakt, že jednou z najzložitejších otázok v diskusiách bola otázka štatútu Charty práv dieťaťa v konečnom dokumente, nakoľko niektoré štáty, ako napríklad USA, boli v princípe proti prijatiu konečného dokumentu, zakladajúceho sa na právach dieťaťa. Práva dieťaťa a bezpečnosť dieťaťa Koncepcia bezpečnosti človeka vychádza z potreby oslobodiť človeka od strachu a biedy, a poskytnúť mu rovnaké možnosti pre plný rozvoj ľudského potenciálu. Preto sa sústreďuje predovšetkým na otázky bezpečnosti, ktoré vznikajú ako výsledok násilia a biedy a prehlbujú sa diskrimináciou a a sociálnymi výnimkami. Požiadavka určenia priorít a prvkov neodkladnosti v boji s bezprostrednými hrozbami bezpečnosti človeka výrazne korešponduje s Chartou práv dieťaťa, predovšetkým s princípom neodkladnosti brať na zreteľ najlepšie záujmy dieťaťa. 2 Definovanie a opis problému Podstata a obsah práv dieťaťa Koncepcia práv dieťaťa sa rozvíjala a čerpala z jednej strany z pomerne širokého hnutia za práva človeka a z druhej strany svoje počiatky spája aj s inými hnutiami v sociálnej, vzdelávacej a psychologickej oblasti a to v priebehu posledných 300 rokov. V neposlednom rade sem patrí vplyv inštitucionalizovaného povinného vzdelania v školách, negatívny vplyv industrializácie na deti (napríklad vykorisťovanie detí vo fabrikách a šachtách) a dôsledky vojny. Nové chápanie 22

23 rozvoja dieťaťa so sebou priniesla jedna z novších koncepcii v 1970-tych rokoch a to koncepcia vzdelávania a modelov výchovy zahrnutá v hnutí za oslobodenie detí. Preniesla pozornosť zo zraniteľnosti dieťaťa a nevyhnutnosti jeho ochrany na nové aspekty, autonómiu dieťaťa, jeho kompetencie, sebaurčenie a spoluúčasť, odsúvajúc tradičné paternalistické názory na deti ako jednoduché objekty rodičovskej/dospelej kontroly. V konečnom dôsledku všetky tieto smery mali silný vplyv na politický proces, ktorý sa začal roku 1979 v OSN: vypracovanie nového, prvého právne zaväzujúceho dokumentu v oblastí práv detí Charta práv dieťaťa. 20. november 1989, deň kedy bola Charta prijatá sa oslavuje ako Medzinárodný deň ochrany práv detí. ZÁKLADNÉ POJMY CHARTY PRÁV DETÍ Rozšírenie možností dieťaťa, generačné a genderové aspekty Opierajúc sa o ľudskú dôstojnosť, Charta uznáva, že každé dieťa má ľudské práva: tieto práva nie sú odvodzované a nie sú závislé od práv rodičov alebo kohokoľvek dospelého. Toto je základ koncepcie rozšírenia možností dieťaťa, uznajúc dieťa uznávaným subjektom a členom spoločnosti so zámerom zmeniť ohraničujúce a diskriminačné názory a očakávania vo vzťahu k mladým ľuďom. Fakticky dieťa zostáva závislé od rodičov (kvôli fyzickému a emotívnemu vývoju, neexistencii materiálnych zdrojov/príjmov), a taktiež od zmien v ekonomickej a sociálnej situácii rodičov (nezamestnanosť, rozvod rodičov), ktoré okamžite vplývajú na úroveň života dieťaťa. Takýmto spôsobom prisvojenie práv človeka deťom nevytvára špeciálne privilegovanú sociálnu skupinu. Práve naopak, je nevyhnutnou podmienkou zvýšenia ich statusu v spoločnosti na úroveň, na ktorej môžu obhajovať svoje záujmy pred dospelými ako rovný s rovným. Iba v takom prípade sa bude brať do úvahy názor dieťaťa pri stanovení zverenia dieťaťa do opatery, iba vtedy sa bude môcť cítiť bezpečne dievča podávajúce oznam o sexuálnom násilí. Toto taktiež posilňuje preventívny, informačný aspekt rozšírenia možností detí. A iba v takomto prípade budú záujmy detí, ako sociálnej skupiny, posudzované vážne a budú sa považovať za závažný problém, najmä berúc do úvahy demografickú situáciu v západných starnúcich spoločnostiach, a taktiež na Južnej pologuli, kde mladí ľudia často predstavujú 50% populácie. Pri takomto chápaní generačného problému, je genderové vymedzenie veľmi dôležitým pri rozšírení možností detí. Obchodovanie s dievčatami s cieľom ich sexuálneho zneužívania, zabíjanie dievčat v mene cti rodiny, vyčlenenie a prekážky pri vzdelávaní a získaní zamestnania, a taktiež ponižujúce stereotypy v prostriedkoch masovej informácie a zábavnom priemysle zjavne svedčia o ich dvojitej diskriminácii, tak ako dievčat, tak aj ako detí. 23

24 Komplexný pohľad na dieťa Charta je jedinečná v tom, že je prvou univerzálnou dohodou v oblasti práv človeka, ktorá v jednom dokumente spojila ekonomické, sociálne a kultúrne práva s právami občianskymi a politickými. Charta využíva všestranný ( komplexný ) prístup na posúdenie situácie detí: je ďaleko v popredí pred tými deklaráciami práv dieťaťa, ktoré sústreďovali pozornosť na nevyhnutnosť ochrany v období jeho rozvoja, nakoľko v sebe zakotvuje aj situácie garantujúce ochranu osobnosti dieťaťa, jeho sebaurčenie a spoluúčasť. Vzájomný vzťah medzi dieťaťom, rodičmi a spoločnosťou Je veľmi dôležité uvedomiť si, že dvojité vymedzenie, ochranné práva a autonómne práva, sa navzájom nevylučujú, práve naopak vzájomne sa podporujú. Charta nenadraďuje napríklad autonómne práva nad ochranné práva, ako to niekedy prezentovali niektorí kritici, ktorí označovali Chartu ako antirodinnú a obávali sa rozpadu rodín ako dôsledok poskytnutia práv človeka dieťaťu. Charta jasne uznáva zodpovednosť, práva a povinnosti (oboch!) rodičov, ktorí musia svojím príkladom vplývať a viesť dieťa. No napriek tomu, táto zodpovednosť rodičov musí korešpondovať s rozvíjajúcimi sa schopnosťami dieťaťa, čo znamená, že táto zodpovednosť neznamená neohraničenú moc nad dieťaťom, ale je predovšetkým neustále sa rozvíjajúcou a relatívnou zodpovednosťou. Okrem toho, čo sa týka spoločnosti, rodičia sú zodpovední za základné vzdelanie svojich detí, no ak nie sú schopní alebo nechcú dodržať daný záväzok, štát/spoločnosť má právo zasiahnuť. Zákaz diskriminácie detí Charta obsahuje striktný zákaz diskriminácie detí a obsahuje dlhý súpis zásad, na základe, ktorých sa nesmú robiť rozdiely (to sa týka aj rodičov/poručníkov dieťaťa): rasy, farby pleti, pohlavia, jazyka, náboženstva, politických alebo iných presvedčení, národného, etnického alebo sociálneho pôvodu, hmotného zabezpečenia, zdravia a narodenia alebo akýchkoľvek iných okolností. (čl. 2) Najdôležitejšie záujmy dieťaťa Čl. 3 (1) sformuloval všeobecný riadiaci princíp celej Charty, a to: najlepšie zabezpečenie záujmov dieťaťa. Táto zásada ukazuje na nutnosť všímať si v prvom rade záujmy detí. Neohraničuje sa iba na činnosti súvisiace priamo s deťmi (napríklad, vzdelanie, rozhodnutia súdu o zverení deti do opatery atď.), ale dotýka sa všetkých činností, ktoré môžu buď priamo alebo nepriamo ovplyvniť dieťa (zamestnanecká politika, rozdeľovanie rozpočtu atď.). 24