HOSPODÁRSTVO Rapídne rozdiely medzi Anglosaskou a Latinskou Amerikou
Prehľad základných makroekonomických ukazovateľov
makroekonomické ukazovatele za celý svetadiel odhady MMF za 2014 Anglosaská Latinská Amerika HDP nominálny 16 000 5 000 biliónov USD HDP v PKS 16 000 6 500 biliónov USD HDP nom. per capita 47 000 8 500 USD HDP v PKS per capita 45 000 11 500 USD rast HDP v PKS p.c. (2012/2013) 2,0 2,5 % miera nezamestnanosti 9,0 10,0 %
krajiny podľa HDP (nominál) v mil. USD (podľa MMF), 2016 1. USA 18 500 000 8. Brazília 1 800 000 9. Kanada 1 500 000 14. Mexiko 1 100 000 24. Argentína 550 000 21. Venezuela 350 000 41. Kolumbia 300 000......... > 1,000 200-999 10-199 < 10 v bil. USD SLOVENSKO 100 000 SVET 76 000 000 Grenada 800 Svätý Krištof a Nevis 800 Sv. Vincent a Gren. 700 Dominika 500
krajiny podľa HDP per capita (v PKS) medzinár. dolár (podľa MMF), 2015 10. USA 56 000 20. Kanada 45 000 36. Trinidad a Tobago 32 000 50. 60. Bahamy, Sv. Krišof a Nevis, Antigua a Barbuda, Chile, Panama, Uruguaj, Argentína 20 000 25 000 Nad svetovým priemerom: Mexiko, Venezuela, Barbados, Surinam, Brazília 129. Honduras 5 100 131. Nikaragua 5 000 168. Haiti 1 800 SVET 15 500 1. Katar 140 000 SLOVENSKO (39) 30 000 187. SAR 600
Kde sa tvorí HDP (1999) zdroj
svet 3,0 (World Bank, 2013) Reálny rast HDP v % (CIA WF, 2013/2014) 21. Panama 6,6 36. Bolívia 5,8 46. Domin. rep. 5,3......... 202. Barbados - 0,8 212. Bermudy* - 3,5 216. Portoriko* - 5,8 * za rok 2010 52. Kolumbia 5,0 67. 70. Paraguaj, Nikaragua, Ekvádor 4,0 121. Mexiko 2,4 121. USA 2,4 121. SLOVENSKO 2,4 126. Kanada 2,3 179. Brazília 0,3 191. Argentína -1,7 193. Venezuela -3,0
Verejný dlh ako podiel na HDP podľa CIA Worldfactbook, odhady z 2016 5. Jamajka 130 % 11. Barbados 110 % 16. Kanada 100 % 39. USA 75 %......... 152. Ekvádor 27 % 153. Peru 26 % 160. Paraguaj 22 % 165. Chile 18 % porovnanie: Japonsko (1) 230 % Grécko (2) 180 % Slovensko 53 %
Miera nezamestnanosti (The World Factbook, 2017, upravené podľa Worldbymap.org) interaktívne mapy, data: World by map Indexmundi.com
Export (The World Factbook, odhad 2013-2014) nominál v mld. USD per capita v tis. USD 2. USA 1 600 11. Kanada 500 14. Mexiko 400 21. Brazília 250 43. Venezuela 85 45. Chile 75 46. Argentína 70... 42. Slovensko 87 - EÚ 2 200 1. Čína 2 300 17. Portoriko 16,0 20. Kanada 13,0 21. Trinidad a T. 12,5 45. USA 4,5 46. Chile 4,0... 113. Kuba 0,2 139. Haiti 0,05... 18. Slovensko 15,0 90. Brazília 0,5 - EÚ 2,9 1. Lichtenštajnsko 122
Chudoba (podiel obyvateľstva žijúceho z menej ako 1,25 USD na deň, OSN, 2009) interaktívna mapa
štruktúra ekonomiky (podiel sektorov na tvorbe HDP) toto je ilustračná mapa (zdroj); Presnejšie údaje: 1. podiel sektorov na tvorbe HDP 1; 2. podiel sektorov na tvorbe HDP 2; 3. podiel sektorov na zamestnanosti 1; 4. podiel sektorov na zamestnanosti 2;
štruktúra ekonomiky (tvorba HDP a zamestnanosť) zdroj
Historický exkurz
pred príchodom Európanov existencia hospodársky rozvinutých civilizácií tam, kde kolonizátori autochtónne obyvateľstvo nevyhubili, rozvrátili jeho hospodárstvo, obyvateľov zotročili hospodárstvo začalo prudko rásť, drvivá väčšina ziskov a výnosov putuje do Európy násilné privlečenie otrokov umožňuje vďaka nízkym nákladom na prácu ešte väčší rozvoj výstavba ciest, ťažba a baníctvo, plantážnictvo... 2. polovica 19. stor. otroctvo postupne zrušené začiatok 20. stor. USA: Fordizmus systém masovej produkcie, štandardizácia => prudký rast hospodárstva z agrárnej krajiny sa postupne stáva priemyselná, neskôr nastupuje terciérizácia a kvarterizácia hospodárske cykly krízy striedajú obdobia prudkého rastu postupný rozvoj latinskoamerických krajín, prudký rast po r. 1990 vlna sociálnych opatrení spomalenie rastu v Latinskej Amerike po roku 2000 svetová hosopdárska kríza silný krátkodobý dopad na Anglosas. A. v súčasnosti kríza latinskoamerického socializmu, kríza cien ropy (Venezuela)
Odvetvia - ťažba nerastných surovín - lesohospdárstvo - poľnohospodárstvo - priemysel - doprava - služby a finančníctvo
ťažba nerastných surovín väčšina krajín má rozsiahle zásoby nerastných surovín (ropa, zemný plyn, rudy, stavebné materiály) v rozvinutejších krajinách sa takmer všetky vyťažené materiály spracúvajú (USA, Kanada), často tvoria aj významnú časť importu v menej rozvinutých krajinách tvoria základ exportu (Venezuela, Kolumbia) ťaží sa najmä ropa: USA, Mexiko, Venezuela, Kanada zemný plyn: USA, Kanada, Mexiko, Venezuela, Argentína čierne uhlie: USA železo: Brazília, Kanada, USA, Venezuela zlato: Peru meď (+iné kovy): Andy (Chile)
medená baňa Chuquicamata, Chile
lesníctvo a ťažba dreva rozsiahle územia už v minulosti odlesnené v súčasnosti sa pozornosť upriamuje na spornú extenzívnu ťažbu v amazonskom pralese v rozvinutých krajinách aj spracovanie v menej rozvinutých drevo určené na vývoz
poľnohospodárstvo hlavné plodiny: káva: Brazília, Kolumbia, Mexiko, Guatemala, Peru pšenica: USA, Kanada, Argentína kukurica: USA, Brazília, Argentína, Mexiko sója: USA, Brazília, Argentína, Paraguaj, Kanada zemiaky: USA banány: Brazília, Ekvádor, Kostarika, Mexiko, Kolumbia, Honduras, Panama, Guatemala bavlna: USA, Brazília kakao: Brazília, Ekvádor, Dominikánska republika
pestovanie kukurice, ryže, pšenice a sóje zdroj
pestovanie zemiakov (efektivita)
Štáty podľa podielu ornej pôdy Barbados 37 % Salvádor 32 % Haiti 29 % Kuba 28 % Dominikánska rep. 23 % Sv. Krištof a Nevis 20 % USA 19 %......... Mexiko 13 % Argentína 10 % Uruguaj, Paraguaj 8 % Brazília 7 % Kanada 5 % Peru, Bolívia, Čile 3 % Surinam 0,4 % porovnanie Svet 11 % Európa 13 % Slovensko 29 %
poľnohospodárstvo živočíšna výroba: hovädzí dobytok: USA, Brazília, Argentína, Mexiko ošípané: USA, Brazília, Kanada, Mexiko
produkcia mäsa vo vybraných štátoch Zdroj: Atlas mäsa 2014
zdroj
priemysel v Latinskej Amerike: potravinársky chemický spotrebný výroba stavebných materiálov strojársky a elektrotechnický, výroba automobilov v Anglosaskej Amerike chemický výroba automobilov, strojov, lietadiel elektrotechnika, IT (Silicon valley) potravinársky (Mc. Donald s, Coca Cola)
doprava rozvinuté všetky druhy, najmä na severe: v porovnaní so zvyškom sveta najviac rozvinutá letecká doprava najväčšie letiská (2015): 1. ATL - Atlanta (101 mil.) 5. ORD Chicago (77 mil.) 7. LAX - Los Angeles (75 mil.) 10. DFW Dallas/Fort Worth (64 mil.)...33. YYZ Toronto (41 mil.)...41. GRU Sao Paolo (39 mil.) dáta BTS 1,5 mil.; KSC 0,4 mil.; TAT 0,08 mil.
námorná nákladná doprava dominuje Ázia, z Ameriky len dva prístavy v top 20 podľa prepravených ton tovaru (2013) 13. Louisiana 14. Houston
služby väčší význam v anglosaskej Amerike mnoho služieb sa outsourcuje zo zahraničia finančníctvo: New York Chicago, San Francisco, Toronto, Boston
cestovný ruch podľa počtu zahraničných turistov sa krajiny Ameriky na svetovom cest. ruchu podieľajú 16 % Severná Amerika 10,6 % Karibik 2,1 % Stredná Amerika 0,8 % Južná Amerika 2,5 % z hľadiska príjmov z cest. ruchu Ameriky 20 % Severná Amerika 14,5 % Karibik 2,6 % Stredná Amerika 0,7 % Južná Amerika 2,2 %
cestovný ruch USA sú 2. najnavštevovanejšou krajinou sveta 75 mil. turistov v r. 2015 na 9. mieste je Mexiko (32 mil.) Príjmy USA z cest. ruchu presahujú 200 mld. ročne s vyše 12 mil. turistov je New York 9. najnavštevovanejším mestom sveta na raste trhu cestovného ruchu celej Ameriky sa výrazne začínajú podieľať latinskoamerické krajiny významný je aj vnútorný cestovný ruch
produkty, ktorých export prináša krajinám najväčšie zisky
produkty, ktorých export prináša krajinám najväčšie zisky zdroj
hlavné importné trhy zdroj
hlavné exportné trhy zdroj
Ďalšie zaujímavé štatistiky Podiel sektorov na tvorbe HDP Podiel sektorov na zamestnanosti vybrané štatistiky na úrovni štátov USA odvetvová a priestorová štruktúra importu a exportu jednotlivých krajín sveta
Koniec