EXPORTNÝ PLÁN TERITÓRIA

Transcripción

1 Pracovisko MH SR mimo sídla služobného úradu v MEXIKU EXPORTNÝ PLÁN TERITÓRIA 2010 M E X I K O Vypracoval: Ing. P E T E R S Ú L O V S K Ý México, D.F., november 2009

2 O B S A H : I. Dovozný a vývozný režim str. 3 II. Obchodné zvyklosti v teritóriu str. 8 III. Vyhodnotenie odbytových možností SR str. 10 IV. Marketingová stratégia pri vývoze do teritória str. 16 V. Ďalšie dôležité informácie str. 19 VI. Prílohy str. 23 2

3 I. DOVOZNÝ A VÝVOZNÝ REŽIM Dovozný režim: Dane: Tovary dovezené zo zahraničia sa zdaňujú 15 % sadzbou DPH. Výnimku tvoria potraviny, lieky a knihy, kde DPH predstavuje 0%. Niektoré vybrané tovary ako napr. luxusné tovary v hodnote nad 10 tis. MXN, elektronika v hodnote nad 5 tis. MXN, športové a luxusné automobily v hodnote nad 250 tis. MXN sú zaťažené DPH vo výške 20%. Medzi ostatné dane sa radia turistická daň platená v hoteloch vo výške 2% z ceny ubytovania a zvláštna nevratná turistická daň tiež vo výške 2%. Od mája 2004 platia pre slovenské podnikateľské subjekty automaticky všetky sadzby schválené a platné medzi Európskou Úniou a Mexikom v zmysle DVO. Clo a colné predpisy: Mexiko používa harmonizovaný systém BTN číselník vydaný Svetovou colnou organizáciou (WCO), colný sadzobník sa riadi existujúcim colným zákonom z Colný sadzobník každoročne vyhlasuje SE (Secretaria de Economía) mexické Ministerstvo hospodárstva. Od mája 2004 platia pre slovenské podnikateľské subjekty automaticky všetky sadzby schválené a platné medzi Európskou Úniou a Mexikom v zmysle DVO. Dovozný režim povolenie na dovoz: Mexiko vydáva tzv. povolenie na dovoz na niektoré citlivé tovary, ako sú zbrane, automobily, niektoré potraviny a lieky. Mexická legislatíva rozlišuje povolenia na konečný dovoz a dočasný dovoz. Povolenie sa vydáva za účelom autorizácie fyzických a právnických osôb legálne dovážať a vyvážať tovary, ktoré korešpondujú s požiadavkami a podmienkami stanovenými mexickým Ministerstvom hospodárstva. Vydanie povolenia je podmienené zaplatením stanoveného poplatku, ktorý sa upravuje štrvrťročne. Licencie: Potraviny, alkoholické a nealkoholické nápoje, kozmetika, tabakové výrobky musia prejsť skúšobnými laboratóriami. Podmienky stanovuje Zákon o ochrane spotrebiteľa. Hnojivá, pesticídy, toxické a nebezpečné materiály, ako sú výbušniny a zbrane, tiež podliehajú licenčnému konaniu. Všetky dovážané výrobky musia byť v zmysle platných zákonov zaregistrované na mexickom Ministerstve hospodárstva SE (Secretaría de Economía), ktoré pridelí na každý dovážaný výrobok a tovar čiarový kód. Každý výrobok musí obsahovať návod na použitie v španielčine a na obale, resp. etikete musí byť uvedený názov výrobku, jeho obsah, hmotnosť, krajina pôvodu, dovozca a ďalšie požadované údaje. Z celkového počtu dovážaných výrobkov len približne 1.5% podlieha schvaľovaciemu procesu. Dovozné kvóty: V Mexiku existujú kontingenty na tovary podľa krajiny, z ktorej sa dovoz tovarov realizuje. Jedná sa zväčša o krajiny, s ktorými má Mexiko uzatvorené DVO 3

4 (preferenčné clá). Po vyčerpaní kontingentov sa vymeriavajú na tieto tovary riadne clá. V Mexiku neexistujú špecifické importné opatrenia. Viedenská konvencia platí v Mexiku od roku V roku 1986 sa stalo Mexiko členom GATT a plní záväzky týkajúce sa liberalizácie WTO. V súčasnosti existuje 183 kontingentov 129 dovozných a 54 vývozných. Všetky informácie o stanovených kontingentoch, ich platností a stav ich čerpania je možné nájsť na comercio exterior cupos asignación de cupos Dovozné a vývozné povolenia na prekurzory a omamné psychotropné látky: Tieto povolenia v zmysle medzinárodných dohôd vydáva Dirección General de Insumos para la Salud de la Secretaría de Salud. Oznamovacia povinnosť pri dovoze citlivých položiek: V auguste 1998 zaviedla vláda špeciálne opatrenie - API - tzv. predbežné avízo o dovoze, pre dovoz citlivých položiek z dôvodu, aby sa včas predišlo importu výrobkov s dumpingovými cenami. Požadované doklady: Pre jednotlivé komodity existujú písomné predpisy na dovoz, ktoré vydáva príslušné ministerstvo. V zásade sú požadované faktúry, B/L, AWB, osvedčenie o pôvode tovaru, baliace listy, prípadné licenčné povolenie a pod. Rozsah požadovaných dokladov je väčšinou už vyšpecifikovaný v akreditívnych podmienkach. Je nutné dodržiavať ustanovenie DVO medzi EÚ a Mexikom. Sprísnená registrácia: Popri daňovom čísle, ktoré prideľuje mexické Ministerstvo financií SHCP (Secretaría de Hacienda y Crédito Público) existuje Colné dovozné registračné číslo pre colné orgány. Zahraničné investície: Hlavnou normou, ktorá stanovuje pravidlá v oblasti zahraničných investícií je Zákon o zahraničných investíciách a Vykonávací predpis k Zákonu o zahraničných investíciách na internetovej adrese: Colný agent - colný deklarant: Vzhľadom na mimoriadne komplikovaný a byrokraticky náročný systém colnej deklarácie a liberalizácie tovaru je nutné využívať služby profesionálnych colných agentov. Poplatky za služby colných agentov sa pohybujú v rozmedzí 1,5 až 2 % z hodnoty tovaru. V súvislosti so súčasnou krízou sa vláda rozhodla zvýšiť konkurencieschopnosť mexickej ekonomiky aj cestou znižovania administratívnej náročnosti colného vybavovania dovozov. Zavádza sa elektronický systém, ktorý zníži byrokraciu. Prvé konkrétne opatrenia sa očakávajú v priebehu r Vývozný režim: Vývoz: 4

5 Vývoz tovarov a služieb z Mexika nie je limitovaný, na niektoré položky (zväčša strategického významu) sa však musí žiadať vývozné povolenie. Štátne exportné subvencie: V Mexiku neexistujú štátne exportné subvencie. Poistenie exportu: Poistenie exportu je možné prostredníctvom poisťovacích spoločností a bánk. Poistenie úverov: Poistenie úverov je možné prostredníctvom organizácie COMESEC Compañía Mexicana de Seguros de Crédito, ktorá poisťuje všeobecne všetky podnikateľské úvery. Systém regulácie obchodu Daň z výroby a manipulácie s liehovinami a tabakovými výrobkami: Na liehoviny a tabakové výrobky sa aplikuje daň z výroby a manipulácie s liehovinami a tabakovými výrobkami, ktorá sa pohybuje podľa druhu alkoholu v rozmedzí % a pri tabakových výrobkoch vo výške %. Na výrobky sa Uplatňujú tieto dane ako prirážka k výrobnej cene a pri dovoze formou prirážky k colnej hodnote tovaru. Cenové regulácie: Cenové regulácie, resp. dotácie existujú na niektoré vybrané tovary: chlieb, kukurica, placky, cukor, mlieko, el. energia, plyn, vodné a stočné, benzín, prepravné v autobusoch, metre a v taxíkoch. Priemyselné vlastníctvo: Priemyselné vlastníctvo sa riadi Zákonom o priemyselnom vlastníctve z , upravuje oblasť patentov, priemyselných značiek, priemyselných tajomstiev, priemyselného dizajnu, komerčných sloganov, obchodných názvov, reklamy a franšízy. Normalizácia a metrológia: V Mexiku platí Zákon o normalizácii a metrológii z Devízové regulácie: Od roku 1991 politiku výmenného kurzu riadi mexické Ministerstvo financií - SHCP (Secretaría de Hacienda y Crédito Público), Centrálna banka - Banco de México. Finančné záruky štátu: Existujú prostredníctvom pološtátnych bánk: Bancomext (banka pre zahraničný obchod) a NAFIN (Národná finančná inštitúcia). Organizačná a finančná podpora marketingu: Existuje len prostredníctvom banky pre zahraničný obchod : Bancomext Zahraničné veľtrhy: Veľtrhy, ktoré sú organizované po štátnej linke organizuje a zabezpečuje mexické Ministerstvo hospodárstva - SE (Secretaría de Economía), a veľtrhy 5

6 organizované súkromnou sférou bývajú zabezpečované prostredníctvom obchodných komôr a súkromných výstavníckych spoločností. Prehľad veľtrhov možno nájsť na adrese: parent=9&category=6496&document=10361 Cestovný ruch: Na podporu cestovného ruchu v Mexiku a štátnej propagácie cestovného ruchu v zahraničí zaviedla vláda v polovici roku 1999 jednorazový poplatok vo výške 15 USD pre všetkých turistov, ktorí navštevujú Mexiko. Poplatok sa vyberá pri prekročení hranice alebo je započítaný v cene letenky vo forme zvýšeného letiskového poplatku. Ďalej za ubytovacie služby v hotelových zariadeniach sa vyberá ďalší poplatok vo výške 2 %. Oba tieto poplatky tvoria príjmy štátnej neziskovej organizácie FONATUR - Národného fondu pre cestovný ruch, z ktorého sa takto vybrané finančné prostriedky prerozdeľujú na štátnu propagáciu mexického cestovného ruchu v zahraničí, a na podporu rozvoja domáceho cestovného ruchu. Ďalším poplatkom je tzv. zvláštna nevratná turistická daň, ktorá je stanovená vo výške 2%. Členstvo v medzinárodných organizáciach: Mexiko je členom OSN, OAŠ, MMF, WTO/GATT (1986), Medziamerická banka pre rozvoj, SELA, OPANAL, OECD (1994), ALCA - Americký priestor voľného obchodu (1994), APEC - Fórum ekonomickej spolupráce Ázie a Pacifiku (2002), ALADI (1960). Dohoda o voľnom obchode medzi Európskou Úniou a Mexikom Samotný text DVO Mexiko EÚ je rozdelený do 11 tematických oblastí upravujúcich: 1 podmienky prístupu na trhy oboch zmluvných strán 2 pravidlá určovania pôvodu tovarov 3 technické normy 4 sanitárne a fytosanitárne predpisy 5 štátnu ochranu 6 investície a súvisiace platby 7 obchod so službami 8 zákazky verejného sektora 9 pravidlá konkurenčného boja 10 duševné vlastníctvo 11 riešenie sporov Vstupom do EÚ od 1. mája 2004 získala Slovenská republika všetky výhody, ktoré požívajú členské krajiny Európskej Únie vo vzťahu k Mexiku, vyplývajúce z predmetnej dohody. Dohoda o voľnom obchode EÚ Mexiko je len jednou zo súčastí rámcovej dohody o spolupráci Mexika s EÚ - Dohody o ekonomickom spoločenstve, politickom 6

7 usporiadaní a spolupráci ( Acuerdo de Asociacón Económica, Concentración Política y Cooperación). Dohoda bola v prvom štádiu pomerne nevyvážená v prospech Mexika v tom zmysle, že mexické dovozy na trhy členských krajín EÚ boli oslobodené od colných poplatkov ihneď po vstupe dohody do platnosti, zatiaľ čo dovozy z členských krajín boli zbavované dovozných ciel postupne až do roku Inštitucionálne zabezpečenie zahraničného obchodu Inštitúcie na podporu zahraničného obchodu: a) Asociácie a obchodné komory: jedná sa o združenia výrobcov podľa tovarových skupín a regionálne obchodné komory: - medzi najdôležitejšie patrí komora COMCE (Consejo Mexicano de Comercio Exterior), predtým CEMAI - ktorá združuje všetky obchodné komory v Mexiku, a s ktorou má SOPK uzatvorenú Zmluvu o spolupráci. - k ďalším veľmi významným združeniam patrí ANIEM (Asociación Nacional de Importadores y Exportadores de México) so svojou viac ako 50 ročnou históriou. Je to jediná asociácia, ktorá združuje nielen mexických exportérov, ale aj importérov. - Proméxico štátna agentúra na podporu mexického exportu v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva. b) Finančné inštitúcie: mexické banky, zahraničné banky, burza, faktoringové a leasingové spoločnosti. Najdôležitejšou bankou, ktorá priamo podporuje export, import, zaisťuje poradenskú službu pre mexických exportérov a importérov, financovanie a poistenie zahraničných úverov je BANCOMEXT - Banka pre zahraničný obchod. c) Ministerstvá a diplomatické misie v zahraničí: - mexické Ministerstvo hospodárstva SE (Secretaría de Economía), ktoré sprevádzkovalo internetovú stránku SIEM, ktorá je významným príspevkom mexického štátu k ďalšej liberalizácii vnútorného a zahraničného obchodu, pretože popisovaný systém okrem iného prostredníctvom tzv. burzy ponuky a dopytu podstatne uľahčuje nadviazanie kontaktov medzi výrobcami a potenciálnymi odberateľmi, - na podporu mexického exportu má Mexiko na svojich ZÚ svojich obchodných radcov, ktorí sú financovaní priamo z Bancomextu a riadení z SE Ministerstva hospodárstva a ST Ministerstva cestovného ruchu. - dôležitá je úloha mexického Ministerstva financií: SHCP, ktoré zabezpečuje tvorbu a uskutočňovanie finančnej a colnej politiky, kapitálového trhu, poisťovníctva, politiky daní a poplatkov a finančno-ekonomických nástrojov v oblasti podnikania. d) Inštitúcie, poskytujúce služby zahraničnému obchodu: konzultačné firmy, kuriérske, colné agencie, prepravné spoločnosti, poisťovacie spoločnosti, tlačiarenské a etiketovacie spoločnosti, firmy na organizáciu zahranično - obchodných podujatí, organizácie na patenty a značky, skladovacie spoločnosti. 7

8 II. OBCHODNÉ ZVYKLOSTI V TERITÓRIU Mexický trh je v určitých oboroch výrazne saturovaný a pokiaľ ide o konkurenciu, značne tvrdý a nekompromisný. Najefektívnejšou formou komercializácie, používanou v tomto prostredí prevažnou väčšinou zahraničných firiem, je využívanie miestnych obchodných zástupcov, prípadne formou účasti na výstavách a predvádzacích akciách. V tejto rovine v zásade existujú dva varianty, predaj prostredníctvom predajcu, špecializovaného na určitú komoditu alebo využitie siete kapitálovo silných obchodných domov, ktoré majú svoje pobočky vo väčšine významných miest. Tieto predajné domy predávajú zásadne len tovar vysokej kvality. Mexický trh je výrazne ovládaný americkými firmami, ktorým malú opozíciu tvorí zastúpenie Európskej únie a jednotlivých diplomatických misií, ktoré majú veľké obchodné oddelenia. Mexickí obchodní partneri sú príjemní, ochotní, obyčajne korektní, ale zväčša nedôverčiví ku všetkému novému a vyhýbajú sa okamžitej negatívnej odpovedi. Treba brať s rezervou sľuby a dôkladne zvážiť vhodný platobný inštrument, najlepšie akreditív. Zahraničný obchod sa realizuje v USD. Mexickí partneri sú pomerne nedochvíľni, čo je na jednej strane spôsobené ich povahou, ale objektívne je dopravná situácia v Mexiko City zložitá a nepredvídateľná. Predpokladom pozitívneho a trvalého obchodného efektu je stále udržiavaný osobný kontakt s partnermi, vrátane spoločenských pozvaní, odovzdávaní osobných darov a tiež istá motivačná zainteresovanosť. Obchodné rokovania je vždy potrebné naplánovať dopredu, najlepšie s dostatočným časovým predstihom. Dovoz do Mexika sa realizuje predovšetkým prostredníctvom amerických a mexických obchodných súkromných spoločností. Efektívna a pre slovenských vývozcov aj značne perspektívna môže byť spoločná prezentácia firiem v rámci EÚ na mexickom trhu. Prepojenie krajín EÚ je v tomto smere veľmi zaujímavé a zahrňuje mnoho spoločných oblastí. Ďalším účinným spôsobom presadenia sa na trhu môže byť spoločná obchodná stratégia s firmami, ktoré sú tradičnými mexickými obchodnými partnermi a sú pevne etablované na mexickom trhu (napr. USA, Kanada, Španielsko a iné). V prípade takejto spolupráce sa slovenské firmy môžu presadiť aj vo forme subdodávok. Reklama tvorí neoddeliteľnú zložku stratégie predaja a má veľký vplyv na spotrebiteľa. Odporúča sa spolupráca s mexickými reklamnými agentúrami najmä s ohľadom na ich znalosť domácej mentality a schopnosť zvoliť najvhodnejšiu reklamnú stratégiu pre daný druh tovaru. Účinné ja používanie mexických národných symbolov, na ktoré si Mexičania veľmi potrpia. Jedná sa predovšetkým o televíznu reklamu, po nej nasleduje stále častejšie inernet a reklama v rozhlase, v časopisoch, novinách, na bilboardoch a na uliciach rozdávaním letáčikov. Existuje tzv. telemarketing, direct marketing a iné formy inzercie. Ceny za inzerciu a reklamu sú porovnateľné so zahraničím, je to však služba finančne vysoko náročná. 8

9 Taktiež treba brať do úvahy skutočnosť, že v Mexiku pôsobia a majú veľký vplyv záujmové skupiny, ktoré dokážu vytvoriť legislatívne prekážky všetkým dovozom zo zahraničia a naopak. Obchodným jazykom je španielsky a niekedy aj anglický jazyk. Pri rokovaniach je výhodné ovládať španielsky jazyk. Obchodné rokovania sú často vedené vo forme pracovného obeda alebo večere, prípadne pracovných raňajok. Je možné konštatovať, že úroveň kultúry v obchodných vzťahoch s v dôsledku stále väčšieho zapojenia mexickej ekonomiky do medzinárodného obchodu zlepšuje. Obchodná etika sa tak síce pozvoľne, ale čoraz viac blíži štandardom platným v Európe a USA. V krajine vládne uspokojivá platobná disciplína, obchodné dlhy sú skôr výnimkou. Platobná morálka mexických zahraničnoobchodných subjektov sa tiež dostáva na štandardnú úroveň s neustále sa zlepšujúcou tendenciou. Veľký vplyv na uvedenie tovarov a ich predajnosť má účasť na výstavných akciách, obchodných misií, propagácia výrobkov a stála prítomnosť na trhu, napr. formou zastupiteľskej siete. Praktické skúsenosti nasvedčujú tomu, že vystavujúca spoločnosť počas niekoľkých dní trvania veľtrhov a výstav, môže byť kontaktovaná viacerými potenciálnymi zákazníkmi, ako OBEO počas celého roka. Z uvedeného vyplýva, že medzi významné predpoklady úspešného vstupu na trh patrí výber vhodného obchodného zástupcu. Činnosť zástupcu znalého miestne podmienky je veľmi dôležitá pre získavanie informácií o potrebnom technickom vybavení a prispôsobení výrobkov miestnym normám, certifikačnému procesu, vysvetleniu radu právnych, obchodných a technických požiadaviek, colného konania, daňového dovozného zaťaženia, udržiavanie pravidelného styku so zákazníkmi a získaní trvalého prehľadu o mexickom trhu. Pri výbere obchodného zástupcu je potrebné klásť prvoradý dôraz na dôveryhodnosť danej osoby, jej odbornú znalosť miestnych pomerov a situácie na trhu v segmente danej komodity. 9

10 III. VYHODNOTENIE ODBYTOVÝCH MOŽNOSTÍ SR Najvýznamnejšie mexické importné komodity a teda aj potenciál exportu slovenských firiem v rámci nich je nasledovný (podľa tried HS; použité údaje sú za rok 2008, ak nie je uvedené inak. Aktuálne údaje za rok 2009 / za MX a za SR/ sú uvádzané v tabuľkách v prílohe). Slovenské vývozy do Mexika v roku 2008 prekročili očakávania, pokračovali v pozitívnom rastovom trende a dosiahli rekordných 2.864,6 mil. Sk, t.j mil. Eur. Finančná a hospodárska kríza sa však na obchodnej výmene začala prejavovať v posledných mesiacoch roka 2008 a vo výraznej miere ovplyvnila export v priebehu roka V sledovanom období nedošlo k zásadnej zmene štruktúry slovenského vývozu do Mexika a jeho zoskupenia do 2 tried XVII. Vozidlá, lietadlá, plavidlá a dopravné zariadenia a XVI. Stroje a mechanické zariadenia, elektrické zariadenia, ktoré spolu tvorili viac než 85% vývozu. Obnovenie úrovne slovenského vývozu a ďalší trend závisí v hlavnej miere od oživenia ekonomiky USA, od ktorej je Mexiko veľmi závislé a úsilie by malo byť zamerané najmä na oblasti potravinárskeho priemyslu, elektro priemyslu a automobilového priemyslu. Keďže na mexickom trhu je veľká konkurencia, rast slovenského vývozu bude determinovaný hlavne schopnosťou slovenských firiem prispôsobiť sa a predložiť výhodnejšiu ponuku. 1. Trieda XVII. Vozidlá, lietadlá, plavidlá a dopravné zariadenia Kap vozidlá, iné ako koľajové, ich časti a príslušenstva Aj napriek enormne vysokej motorizácii je trh s automobilmi ešte stále nenasýtený. Od roku 2004 platí úplné zrušenie dovozného cla na automobily z krajín NAFTA a od roku 2007 platí toto opatrenie na dovozy z krajín EÚ. V roku 2003 sa začalo s dovozom osobných automobilov z bratislavského Volkswagenu. V rámci skupiny VW by bolo vhodné využiť homologáciu slovenských dodávateľov ND pre automobilový priemysel, ktorú im vydáva VW Bratislava a prezentovať sa na mexickom trhu s ponukou svojej produkcie ND, ktorá je na Slovensku značne zastúpená. Domáci výrobcovia automobilov hľadajú lacnejších dodávateľov autosúčiastok, náhradných dielov a príslušenstva zo zahraničia, aby si tak znížili výrobné náklady a mohlo sa lepšie čeliť dovozom automobilov z USA a Kanady. Za obdobie I. VIII došlo k poklesu exportu v tejto komodite o 64%, v podiele na slovenskom exporte do Mexika predstavuje táto komodita 44,4%. Perspektívy pre slovenské firmy: V oblasti ND pre VW Puebla - možnosť vývozu autosúčiastok do Mexika, za podmienky platnej homologácie VW a prezentácie slovenských výrobcov priamo v Pueble. Vývoz osobných vozidiel VW do Mexika, vyrobených v BA, je riadený vnútornou predajnou politikou nadnárodnej spoločnosti Volkswagen. 10

11 2. Trieda XVI. Stroje a mechanické zariadenia, elektrické zariadenia Kap.84 jadrové reaktory, kotly, stroje, prístroje, zariadenia, ich časti a súčasti Slovenskí výrobcovia strojárenských kusových výrobkov majú s mexickým trhom už dlhoročné skúsenosti. Do úvahy prichádzajú obrábacie a tvárniace stroje, náradie a príslušenstvo. Export v tejto triede predstavuje druhý najväčší podiel z celého exportu, viac ako jednu pätinu. Aj napriek tomu, že mexický trh je menej náročný, vyskytujú sa už prípady kedy sú niektoré naše stroje a zariadenia i pre mexický trh zastarané, nakoľko mexickí záujemcovia požadujú u strojov elektronické riadenie a kontrolu. Veľkou bariérou je nedostatok financovania, ktoré najmä producenti z krajín Ďalekého východu bez väčších problémov pokytujú. S odbúraním colného zaťaženia na dovozy z EÚ sa stávajú slovenské výrobky konkurencieschopné na mexickom trhu, nakoľko sa vyrovnali výhody, ktoré mali na mexickom trhu výrobky dovážané z členských krajín EÚ. Medzi tradičné položky patria obrábacie stroje, lisy, príslušenstvo a pod. Aj tieto výrobky už dnes vyžadujú elektronické riadenie a kontrolu. Za obdobie I. VIII došlo taktiež k výraznému 49% poklesu exportu v tejto komodite a jej podiel na slovenskom exporte do Mexika predstavuje 23,3%. Perspektívy pre slovenské firmy: V oblasti strojárenských výrobkov možno i naďalej očakávať rast dopytu a vplyv výhod, vyplývajúcich z DVO EÚ - Mexiko. Jedná sa hlavne o kovoobrábacie a tvárniace stroje, drevoobrábacie stroje, záujem je aj o spoluprácu v oblasti malej poľnohospodárskej techniky, ložísk, náradia a pod. Po vstupe SR do EÚ, kedy sa začalo na slovenské výrobky uplatňovať rovnaké colné zaťaženie ako na členské krajiny EÚ sa očakávane zvýšil vývoz týchto komodít. Kap.85 elektrické stroje, prístroje a zariadenia, ich časti a súčasti Vzhľadom k veľmi lacnej pracovnej sile v Mexiku majú niektoré naše menej sofistikované výrobky svoje opodstatnenie. V oblasti vývozu elektrosúčiastok by bolo vhodné zamerať sa na časti a súčasti PC a elektronických PC kariet. V tejto komodite došlo v minulom období k najväčšiemu vzrastu exportu, ktorý možno pripísať dodávkam pre automobilový priemysel. Takisto ako vo vyššie uvedených položkách závisí obnovenie obchodných tokov od oživenia ekonomiky ako celku. Perspektívy pre slovenské firmy: V oblasti elektrotechnických výrobkov je dopyt z mexickej strany podmienený uvedenými faktormi, otvárajú sa výrazné možnosti pre dodávky plošných dosiek, elektrosúčiastok, káblov, transformátorov, elektromotorov a pod. 3. Trieda VI. Výrobky chemického priemyslu 11

12 Kap. 29 Výrobky organickej chémie Z chemických výrobkov sa dovážajú do Mexika značné objemy organických a anorganických látok, ďalej farmaceutické produkty, syntetické organické farbivá a rôzne iné chemické výrobky. Mexický trh ma akútny nedostatok týchto komodít. Za obdobie I. VIII došlo v tejto komodite ako jedinej k nárastu exportu takmer o 20% a podiel na slovenskom exporte do Mexika predstavoval 2,9 %. Perspektívy pre slovenské firmy: Všeobecne chemické výrobky, napriek výraznej konkurencii z USA/Kanady a EÚ majú šancu uspieť na mexickom trhu, rovnako aj substráty na výrobu liečív. Zo SR sa dovážajú do Mexika najmä organické chemické výrobky (acyklické alkoholy). Ide o dlhodobé, tradičné obchodné kontakty, ktoré reagujú na prípadnú potrebu zvýšenia dovozov komodity. U farmaceutických výrobkov s výnimkou niektorých položiek nie sú slovenské produkty na mexickom trhu konkurencieschopné, ale i tak rastie dopyt po nich, za podmienky konkurencie schopných cien. V malých objemoch sa dovážajú do Mexika základne farmaceutické substráty na výrobu liekov. Dovozy liečiv však podliehajú náročnému schvaľovaciemu procesu. 4. Trieda VII. Plasty a výrobky z nich, kaučuk Kap. 39 Plasty a výrobky z nich V tejto oblasti existujú pre slovenských výrobcov pomerne veľké odbytové možnosti. Spotreba týchto výrobkov všeobecne rastie a je veľký dopyt po všetkých plastových výrobkoch. Perspektívy pre slovenské firmy: Vzhľadom k veľmi širokému využitiu plastových výrobkov a pristúpenie Slovenska k DVO EÚ - Mexiko, majú slovenské firmy oveľa väčšiu šancu uspieť na mexickom trhu ako doteraz. Spotreba týchto výrobkov je stále pomerne vysoká a ich umiestenie na mexickom trhu je stále žiadúce. Kap. 40 Kaučuk a výrobky z neho Aj v tejto oblasti existujú pre slovenských výrobcov pomerne veľké odbytové možnosti. Spotreba týchto výrobkov všeobecne rastie a je dopyt najmä po výrobkoch z kaučuku. Pobočka Good Year zatvorila v roku 2000 mexický závod na výrobu pneumatík, ktorého produkcia bola nahradená dovozmi. Dovozy v tejto HS majú rastúci trend. Za obdobie I. VIII došlo síce k značnému poklesu exportu v tejto komodite o cca 44 %, súvisí to však hlavne s recesiou automobilového priemyslu a podiel na slovenskom exporte do Mexika predstavuje 2,1%. Perspektívy pre slovenské firmy: 12

13 Pneumatiky síce nepatria k významným slovenským exportným komoditám do Mexika a výsledky exportu SR do Mexika nezodpovedajú odbytovým možnostiam trhu. Firma Matador Púchov, vzhľadom k veľmi vysokej motorizácii Mexika, má veľkú šancu uspieť na mexickom trhu. Po vstupe do EÚ a následnému pristúpeniu k DVO EÚ Mexiko bol zaznamenaný nárast dovozu tejto komodity. 5. Trieda XI. Textílie a textilné výrobky Kap. 54 a 55 - Umelo vyrobené vlákna a umelo vyrobené strižné vlákna Mexiko má v rámci NAFTA zavedené v severnom pohraničí tzv. maquiladory (práca vo mzde), v ktorých sa využíva len lacná pracovná sila a severní mexickí partneri dodávajú do maquilador všetko od strihov, až po suroviny a hotové výrobky, ktoré sami komercializujú nielen v USA a Kanade ale aj po celom Mexiku a v rozvojových krajinách. Dopyt po surovinách ako aj finálnych výrobkoch je vysoký, vzhľadom na silne nenasýtený trh. Za obdobie I. VIII došlo k poklesu exportu v týchto komoditách a objem obchodu sa znížil o cca 100%, podiel na slovenskom exporte do Mexika predstavoval 1,2 %. Perspektívy pre slovenské firmy: V tejto oblasti je rastúci dopyt z mexickej strany, otvárajú sa výrazné možnosti pre dodávky. Kap.60 pletené a háčkované textílie Mexiko má veľký záujem o dovoz textílií a spoluprácu v tejto oblasti. Vzhľadom na veľkosť a nenasýtenosť mexického trhu, je veľká šanca pokryť ho slovenskými textilnými výrobkami. Za obdobie I. VIII došlo k poklesu exportu v tejto komodite cca o 2/3, podiel na slovenskom exporte do Mexika aj tak predstavuje 1,3 %. Aj vďaka tejto skutočnosti sa táto kapitola udržala na popredných miestach v celkovom vývoze SR do teritória. Perspektívy pre slovenské firmy: V oblasti pletených a háčkovaných textílií otvárajú sa možnosti pre dodávky. existuje dopyt z mexickej strany, 6. Trieda XIII.-Výrobky z kameňa, sadry, cementu Ťažisko vývozu predstavovala Kap. 70 Sklo a sklenený tovar. Hoci podiel na celkovom vývoze predstavoval len 0,8%, dynamika rastu v minulom období (index 340) a udržanie tendencie napriek kríze, ale najmä nedostatok kapacít vo výrobe tabuľového a priemyselného skla vytvára priaznivé predpoklady na rast exportu v tejto komodite. 13

14 V oblasti úžitkového hladkého skla na mexickom trhu SR má perspektívu v dovoz stolového skla, polotovary z krištáľu na výrobu bižutérie a šperkov. Z hladkého skla má perspektívu laboratórne sklo, využívané v chemickom, zdravotníckom a farmaceutickom priemysle. Ich ceny musia byť na mexickom trhu konkurencieschopné. Nedostatok kapacít na výrobu tabuľového skla vytvára predpoklady na jeho úspešný vývoz. 7. Trieda XVIII. - Nástroje a prístroje optické, forograficeké, kinematografické Kap. 90 Prístroje optické, fotografické, meracie, kontrolné, presné, lekárske V rámci tejto HS sa dovážajú do Mexika meracie lekárske a optické prístroje. Za obdobie I. VIII došlo v tejto komodite k miernemu rastu exportu. Podiel na slovenskom exporte do Mexika predstavuje 0,7%. Perspektívy pre slovenské firmy: V oblasti dovozu meracích a laboratórnych prístrojov je na mexickom trhu veľká konkurencia. V tejto oblasti sú možnosti pokračovania ďalších exportov zo SR vďaka výhodám vyplývajúcim z platnej DVO EÚ - Mexiko. 8. Trieda XV. Základné kovy a výrobky z nich Kap. 72 a 73 Železo a oceľ, predmety zo železa alebo ocele Po vstupe SR do EÚ a pridruženiu SR k DVO sa začalo na slovenské výrobky vzťahovať znížené clo bez dovoznej prirážky - rovnaké ako na členské krajiny EÚ. Je potrebné ponúkať ceny, ktoré nie sú dumpingové, pretože mexickí výrobcovia fy AHMSA a HYLSA podrobne monitorujú každý dovoz ocele do Mexika a prostredníctvom svojich colných agentov majú zabezpečený prístup ku každej dovoznej obchodnej faktúre. Dovoz zo Slovenska v roku 2007 zaznamenal niekoľkonásobný nárast čo znamená že je i naďalej dopyt z mexickej strany po slovenskej oceli a oceľových výrobkoch. Za obdobie I. VIII však došlo k poklesu exportu v tejto komodite a jeho hodnota sa znížila o cca 2/5, podiel na slovenskom exporte do Mexika predstavuje táto komodita len 0,3 %. Prepad v exporte je spôsobený súčasnou krízou, ktorá postihla najviac stavebný sektor. Perspektívy pre slovenské firmy: Železo a oceľ patrí k tradičnému exportnému artiklu do Mexika, po skončení protekcionárskych opatrení a vstupe do EÚ sa môže opäť pokračovať v dovozoch slovenskej ocele do Mexika. Perspektívnou oblasťou, v ktorej by sa najviac stretla ponuka s dopytom, by boli dodávky oceľových ingotov zo ušľachtilej ocele a dovoz bezšvíkových rúr pre ťažobný priemysel. 14

15 Veľmi perspektívnym by bol aj vývoz pozinkovaných plechov zo SR do Mexika pre automobilový priemysel, ktoré majú aj vyššiu pridanú hodnotu ako surové valcované plechy. Záujem je aj o dovoz ingotov a polotovarov z hliníka. 9. Trieda XX. Rôzne priemyselné výrobky Viac než 2-násobný nárast v tejto triede bol spôsobený najmä miernym oživením vývozu v kap. 94. Nábytok a 96. Rôzne výrobky. Celkový objem vývozu však predstavuje len cca 0,4% vývozu SR do teritória. 10. Trieda IX. Drevo a výrobky z dreva Vývoz v tejto triede bol len minimálny (1 tis. Eur) a má viac menej len štatistický charakter. Na základe uvedeného bude v nadchádzajúcom období nevyhnutné zintenzívniť spracovanie mexického trhu a zvýšiť obchodno-politické aktivity. Najdôležitejšími dovoznými položkami Mexika sú polotovary pre maquiladory (práca vo mzde), ďalej sú to stroje a zariadenia, elektronika, dopravné prostriedky, náhradné diely pre autá, časti a súčiastky pre elektronické zariadenia, stroje a zariadenia na spracovávanie údajov, liečivá a chemické výrobky a suroviny, minerály, drahé kovy, poľnohospodárske produkty a potraviny. Aj v roku 2009 pokračovala nezdravo silná orientácia mexickej ekonomiky na trhy USA (cca 80%). Jedným zo zásadných dôvodov je tesná hraničná väzba oboch trhov a maximálna preferencia značnej časti výrobkov dodávaných na trhy spoločenstva NAFTA. Mexiko v poslednej dobe otvorilo svoju ekonomiku navonok a liberalizovalo zahraničný obchod, s cieľom využiť efekty globalizácie a otvoriť svoj trh pre zahraničných investorov. V súčasnosti sa dá povedať, že krajina prežíva z dlhdobého hľadiska obdobie relatívnej hospodárskej stability a zaznamenáva najnižšiu infláciu za posledných 35 rokov. Úrokové sadzby sú nízke, medzinárodné rezervy sú vyššie, to znižuje zraniteľnosť národného hospodárstva i jeho celkovú zadlženosť a v konečnom dôsledku sa vylepšuje medzinárodný rating krajiny. Napriek optimistickým vyhlásenia vlády je však len veľmi ťažké predpokladať dopady súčasnej finančnej krízy, ktoré budú podľa odborníkov práve vzhľadom na uvedené tesné prepojenie na ekonomiku USA skôr či neskôr pre Mexiko negatívne. Obchodný obrat s členskými krajinami Európskej únie sa počas prvých 8 mesiacoch roka 2009 dramaticky znížil. Pokiaľ celkový dovoz do Mexika prekročil v r mld. USD, čo bolo viac o 27 mld. USD než v roku 2007, v období prvých 8 mesiacov roka 2009 došlo k jeho poklesu až o 30%. V relácii s EÚ to bolo mil. USD v r oproti mil.usd v r. 2007, za prvých 8 mesiacov 2009 však predstavoval pokles v dovoze až 45%. Klesajúci trend nie je teda v hodnotenom období v relácii so SR výnimočným javom. V mexickom vývoze predstavoval pokles 31% v celkovom objeme a 34% v relácii s EÚ. 15

16 Slovenský export do Mexika je po pristúpení SR k DVO Mexiko EÚ zvýhodnený oproti exportom z krajín, ktoré nemajú DVO. Dôvodom sú výhody vyplývajúce z DVO Mexiko EÚ, ktoré umožňujú prienik na mexický trh s konkurenčnými cenovými reláciami. Dohoda nadobudla účinnosť a zaviedla na všetky tovary z EÚ výhody, akými sú zrušenie dovozných ciel koncom r. 2007, výrazné zníženie dovoznej prirážky a odstránenie dodatočnej dovoznej prirážky. Výnimku tvoria poľnohospodárske produkty. So znižovaním colného zaťaženia na dovozy z EÚ získavajú slovenské výrobky svoju konkurencieschopnosť na mexickom trhu. Slovenský export do Mexika sa za rok 2008 zvýšil viac než o jednu štvrtinu oproti predchádzajúcemu obdobiu, tendenciu však zastavila v roku 2009 všeobecná hospodárska kríza. Predchádzajúce zvyšovanie je signálom pozitívneho dopadu pristúpenia k DVO Mexiko EÚ. Veľmi pozitívnym prvkom je vstup SR do eurozóny, ktorý je veľkou komparatívnou výhodou voči ostatným krajinám V4 a v súčasnej zvýšenej snahe Mexika orientovať sa na EÚ môže byť katalyzátorom obchodnej výmeny medzi SR a Mexikom aj vzhľadom na uvedené skutočnosti. IV. MARKETINGOVÁ STRATÉGIA PRI VÝVOZE DO TERITÓRIA Základná špecifikácia trhu: Mexický trh je mimoriadne veľký s počtom obyvateľov viac ako 106 miliónov a preto je veľmi perspektívny. Mexický vnútorný trh je v mnohých položkách nenasýtený, čo vyplýva z relatívne nízkej životnej úrovne širokých vrstiev obyvateľstva. Najdôležitejšími dovoznými položkami Mexika sú suroviny a polotovary pre maquiladory (práca vo mzde), ďalej sú to stroje a zariadenia, elektronika, náhradné diely pre autá, časti a súčiastky pre elektronické zariadenia, stroje a zariadenia na spracovávanie údajov, chemické výrobky, mlieko a potraviny. Komoditná štruktúra je teda v normálnej hospodárskej konjunktúre pre slovenských vývozcov priaznivá. Dodnes neexistujú medzibankové úverové linky medzi SR a Mexikom. Vo vzájomnom obchode by mohli mať prednosť pred klasickou tovarovou výmenou tzv. vyššie formy spolupráce: investičné celky, výrobná kooperácia a pod. Dovoz potravín nie je možný bez existencie fytosanitárnej a veterinárnej dohody. V súčastnosti sa neustále pracuje na jej vytvorení, ale vzhľadom na veľkú škálu tovarov a množstvo špecifík v rámci každej krajiny v Európskej únii, je vytvorenie tejto normy veľmi náročné a časovo zdĺhavé. Jej platnosť sa predpokladala od roku 2006, no doposiaľ neboli ukončené negociície. V Mexiku došlo v poslednom období k silnej polarizácii sociálnych vrstiev, stredné vrstvy sa prakticky eliminovali a viac ako 50% obyvateľov Mexika žije v extrémnej chudobe, čo v reálnych číslach predstavuje približne 54 mil. Mexičanov. Mexický trh aj napriek tejto skutočnosti patrí medzi veľmi silné trhy s vysokou vnútornou spotrebou a veľmi vysokým a vzrastajúcim dovozom produktov, výrobkov a polotovarov všetkého druhu, hlavne z USA. Najvýznamnejším je región hlavného mesta, v ktorom žije viac ako 27 miliónov obyvateľov. Tzv. ekonomický liberálny program predchádzajúcej vládnucej strany PRI, 16

17 ktorá bola pri moci 71 rokov až do roku 2000 modelo PRI-liberal, zapríčinil, že za obdobie posledných rokov narastala reálna nezamestnanosť, nastali veľké rozdiely medzi jednotlivými regiónmi, hlavne v poľnohospodárskych regiónoch a morózny finančný systém už dávno prestal podporovať tvorbu domácich investícií. Napriek optimistickým vyhláseniam mexickej exekutívy, ktorá nepripúšťa negatívne dopady krízy na mexickú ekonomiku, v reálnom živote sa už začínajú výraznejšie prejavovať. Podľa údajov Ministerstva financií mexická ekonomika zaznamenala v 3.Q 2009 pokles 6,4%, hoci sa v tomto období zaregistroval mierne oživenie. Hoci je údaj v ročných ukazovateľoch stále negatívny, HDP v 3.Q v porovnaní predchádzajúcim štvrťrokom vzrástol o 2,7%. Ročný pokles 6,4% je dokonca nižší ako zaznamenaný v 2.Q, kedy dosiahol 10,4%, čo je najhorší výsledok v posledných 30-tich rokoch. Odborníci z ministerstva financií však očakávajú, že oživenie zaznamenané v priebehu 3. štvrťroka nebude dostatočné na zastavenie poklesu ekonomiky v roku 2009 celkom, ktorý môže byť najhorší v histórii. Podľa prognóz Ministerstva financií by pokles v r mal byť 6,8%, odhad centrálna banky sa pohybuje v rozmedzí 6 až 7%. Profesné a podnikateľské združenia, ktoré sa začínajú aktivizovať v dôsledku konkrétnych prejavov krízy, žiadajú upriamiť pozornosť vlády na ďalšie problémové oblasti. Sú to predovšetkým oslabujúce sa mexické peso, nedostatok likvidity pre malé a stredné firmy, zvyšujúca sa nezamestnanosť, znižujúci sa prílev PZI a klesajúci ranking Mexika. Odborníci sa však zhodujú v názore, že Mexiko zostáva zraniteľné najmä vzhľadom na úzke prepojenie s ekonomikou USA. Bude preto musieť do súboru opatrení okrem už uvedenej diverzifikácie a tesnejšej spolupráci s EÚ zakomponovať dôslednejšiu reguláciu bankového systému a efektívnejšie využitie prírodných zdrojov, najmä ropy. Najdôležitejšie je udržať zamestnanosť, a teda podporu malých a stredných podnikov, zabezpečiť likviditu a rozvoj infraštruktúry. Tieto okolnosti vytvárajú priaznivé predpoklady pre rozvoj obchodných vzťahov s oblasťami, kde sa kríza neprejaví v takom rozsahu, resp. neskôr. Diverzifikácia trhov, ústup od previazanosti mexickej ekonomiky s USA a prílišného zamerania sa na jedno teritórium môže mať za následok oživenie obchodných vzťahov s EÚ, ktoré môže napomôcť aj slovenským exportérom. Jedným z vhodných spôsobov presadenia sa na trhu je forma výrobnej kooperácie, dodávania komponentov, predovšetkým v oblasti automobilového, elektrotechnického priemyslu a malej poľnohospodárskej techniky. V oblasti výroby čistej energie sa prejavuje zvýšený dopyt po moderných ekologických technológiách. Pri presadzovaní dodávok hotových výrobkov sa vyžaduje značná marketingová zručnosť, pretože Mexičania sú pomerne konzervatívni a nedôverčiví a veľa mexických firiem si už dnes vytvorilo svoj uzavretý okruh dodávateľov, cez ktorý sa dá len pomerne ťažko preniknúť. Najefektívnejšie metódy presadenia sa na trhu: 17

18 Pokiaľ má akýkoľvek slovenský obchodný subjekt záujem o úspešný obchod, mal by byť fyzicky prítomný na trhu, t.j. mal by mať v Mexiku svojho zástupcu. Kontrakty prostredníctvom faxu a ov sú ojedinelé. Bez osobného kontaktu sa v Mexiku efektívna obchodná spolupráca dá nadviazať veľmi ťažko. V prvej fáze nadväzovania obchodných kontaktov je nevyhnutný osobný kontakt, po ich nadviazaní Mexičania najradšej využívajú písomnú komunikáciu prostredníctvom internetu. Pri dovozoch existuje možnosť tzv. sprostredkovateľských odmien pre nákupcu dovážaného tovaru. Pri rokovaniach sa neodporúča používať vyhrážky, priamu kritiku a operovať s časovým nátlakom. Importné kanály predstavujú predovšetkým americké a mexické obchodné súkromné spoločnosti, pričom americké majú prevahu. Pri stanovení predajnej ceny v maloobchode, resp. veľkoobchode vo všeobecnosti platí, že potravinárske výroby sa predávajú s rabatom od %, priemyselné výrobky okolo 100 %. Tieňová ekonomika je silná, najmä v oblasti predaja spotrebného, nelegálne dovezeného tovaru. Výrobok u ambulantného predajcu je lacnejší, nielen z dôvodov neodvádzaných daní DPH a zo zisku, ale aj nižšieho rabatu. Z hľadiska stanovovania platobnej podmienky je nutné, hlavne pri začínajúcich obchodoch, aby bol použitý bezpečný typ platobnej podmienky, najlepšie vo forme akreditívu s odloženou splatnosťou. Aj keď akreditív je dosť drahý platobný inštrument, je nutné ho presadiť, nakoľko nie je možné zaručiť spoľahlivosť a hlavne solventnosť odberateľskej firmy. Neodporúča sa akceptovať platbu zmenkou alebo šekom, nakoľko často dochádza k vystaveniu nekrytej zmenky či šeku. Z hľadiska techniky zahraničného obchodu a používania dokumentov v krajine platia všeobecne uznávané predpisy a pravidla platné pre zahranično obchodné operácie. Treba si však preveriť, čo všetko treba predložiť pri jednotlivých komoditách. Je veľmi dôležité, aby slovenský exportér zabezpečil odoslanie potrebných dokumentov včas a v bezchybnom stave, nakoľko poplatky za uskladnenie zásielky sú vysoké. Je taktiež potrebné dopredu konzultovať značenie tovaru, aby korešpondovalo s miestnymi normami a tovar mohol byť bezproblémovo uvedený na trh. V praxi platí, že dovozná firma si colné formality nevybavuje sama, ale cez registrovaného colného deklaranta. Každá dovozná či vývozná firma musí byť registrovaná v registri dovozcov a vývozcov na colnej správe. 18

19 V. ĎALŠIE DÔLEŽITÉ INFORMÁCIE Bilaterálna zmluvná základňa - existujúce dohody: 1. Slovensko vstupom do Európskej únie pristúpilo k platným zmluvám a dohodám uzatvoreným medzi Mexikom a EÚ. Dohoda o ekonomickej a obchodnej spolupráci, podpísaná v Monterrey , ktorá po ratifikácii mexickým parlamentom nahradila obchodnú dohodu medzi vládou ČSSR a Mexikom z , bola z dôvodu vstupu SR do EÚ zrušená, nakoľko nevyhovovala legislatíve EÚ. V máji 2006 došlo k podpísaniu Memoranda o hospodárskej spolupráci medzi Mexikom a SR. 2. Dohoda o spolupráci medzi SOPK a CEMAI (Mexický obchodný výbor pre medzinárodné záležitosti) z Mexické CEMAI (Consejo Empresarial Mexicano para Asuntos Internacionales) sa v priebehu mesiaca jún 1999 pretransformoval na COMCE (Consejo Mexicano de Comercio Exterior). COMCE prevzalo všetky záväzky a zmluvy, ktoré malo CEMAI, tzn. že podpísaná dohoda o spolupráci medzi CEMAI a SOPK z roku 1994 platí i pre novú transformovanú organizáciu COMCE. 3. Zmluva o vzájomnom bezvízovom styku, ktorá bola podpísaná v procese zosúlaďovania legislatívy s Európskou úniou a vstúpila do platnosti dňa Zmluva o vzájomnej ochrane investícií medzi Mexikom a Slovenskou republikou vstúpila do platnosti v apríli Dohody v schvaľovacom štádiu: 1. Zmluva o zabránení dvojitého zdanenia medzi Mexikom a Slovenskou republikou, pripravovaná ako medzirezortná dohoda medzi MF SR a SHCP. Odporúčané dohody: 1. Zmluva o spolupráci medzi EXIMBANKA a BANCOMEXT. 2. Zmluva o úverovej linke medzi slovenskou a mexickou bankou. Orientácia bilaterálnych vzťahov v nadchádzajúcom roku komerčné aktivity v budúcom roku: V budúcom roku sa očakáva postupné oživenie mexickej ekonomiky a vďaka DVO EÚ - Mexiko aj zvýšenie exportných aktivít smerujúcich do Mexika, z dôvodu zníženého colného zaťaženia a dovozných prirážok a hlavne z dôvodu ukončenia substitučného procesu v colnej oblasti. Ak by došlo k podpísaniu Fytosanitárnej a veterinárnej dohody, bude možné využívať výhody, ktoré poskytuje Mexiko členským krajinám WTO voľné kvóty pre dovoz sušeného mlieka a uspokojovať mexický dopyt po mliekarenských výrobkov a potravinách. Obchodno-politické aktivity na podporu exportu a prílevu priamych zahraničných investícií: 1. Zasadanie Spoločnej hospodárskej komisie v México, D.F. 19

20 Po podpísaní Memoranda o hospodárskej spolupráci medzi SR a Mexikom po 1. Zasadaní spoločnej hospodárskej komisie, ktoré sa konalo v júni 2008 v Bratislave, sa pripravuje jej 2. zasadanie v Mexiku, ktoré je plánované predbežne na apríl 2010 a malo by byť spojené s obchodnou misiou slovenských podnikateľov (štáty Mexiko, Jalisco, Veracruz a Monterrey). 2. Z plánu aktivít OBEO na rok 2010 sú odporúčané najmä nasledovné podujatia, ktoré je možné spojiť s podnikateľskou misiou, prípadne návštevou jednotlivých podnikateľov: Marec 2010 Mexiko D.F. Okrúhly stôl pre mexických podnikateľov, organizovaný v spolupráci s obchodnými radcami krajín V4. Tématické zmeranie možnosti podnikania v krajinách Strednej Európy EÚ Mexiko. SR prezentuje komparatívne výhody po vstupe SR do eurozóny. Apríl 2010 Puebla, štát Puebla. Prezentácia OBEO v spolupráci so ZÚ SR a vládou štátu Puebla. Tematický záber využitie možností, vyplvývajúcich s dohody Mexiko EÚ na rozšírenie spolupráce v oblasti obchodno-ekonomickej so zameraním na prioritné oblasti strojárstvo, energetika, automobilový priemysel. Máj-jún 2010 Mexico, D.F. Seminár zameraný na zahranično-obchodnú spoluprácu SR-Mexiko, možnosti rozvoja v perspektívnych oblastiach automobilový priemysel, strojárstvo, energetika, ekopalivá. Organizované v spolupráci s Proméxico a Comse, vlastná akcia OBEO. September 2010 Guadalajara, štát Jalisco. Prezentácia OBEO, organizovaná v spolupráci s vládou štátu Jalisco a HK SR, zameraná na zahranično-obchodnú spoluprácu SR-Mexiko, možnosti rozvoja v perspektívnych oblastiach automobilový priemysel, strojárstvo a energetika. 3. Medzinárodné výstavy a veľtrhy zoznam jednotlivých akcií je publikovaný na stránkach Secretaria de Economia (SE) a Sistema de Informacion Empresarial Mexicano (SIEM) Časový rozdiel: (-) 7 hod. Odporúča sa kontaktovať s mexickými partnermi v časovom rozpätí od hod SEČ, t.j. v Mexiku medzi hod. Vízum: Vízová povinnosť pre občanov SR bola počnúc októbrom 2004 zrušená v turistickom a krátkodobom styku do 90 dní. Dovoz potravín v batožine: 20

21 Dovoz potravín, ovocia a zeleniny do krajiny je zakázaný (nevzťahuje sa na liehoviny a cigarety v rozumnej miere), v prípade colnej kontroly na letisku colníci potraviny konfiškujú a likvidujú. Pohyb v meste a bezpečnosť: V období posledných rokov, najmä však v poslednom období, došlo k výraznému nárastu kriminality v Mexiku. Dnes už nie sú ojedinelé lúpeže, únosy a vraždy cudzincov. Je preto potrebné dodržiavať základné bezpečnostné opatrenia - nenosiť pri sebe väčšie množstvo hotovosti, drahé predmety, kreditné karty, letenky, originály dokladov (len fotokópie, s ktorými sa možno prezentovať ako s originálmi). Pri lúpežiach je potrebné neklásť odpor a odovzdať zlodejom všetko čo požadujú, nakoľko bývajú takmer vždy ozbrojení a neváhajú zbraň aj použiť. Pri cestách taxíkom sa odporúča využívať tzv. taxi SITIO (objednávky cez telefón, resp. na oficiálnych stanoviskách a hoteloch). V taxíkoch sa potvrdenky vydávajú len zriedka. Pre Európana sa neodporúča využívať verejnú hromadnú dopravu. Chronickým problémom mexického hlavného mesta je silné znečistenie ovzdušia a riedky vzduch z dôvodu vysokej nadmorskej výšky. Pokiaľ sa cestovateľ nebude zdržovať viac času v tropických pralesoch, nie je nutné žiadne očkovanie. Voda z vodovodu nie je pitná a v žiadnom prípade sa neodporúča konzumovať jedlá v pouličných stánkoch, rovnako aj ovocie a zeleninu, ktoré nie je možné dobre umyť. Oficiálne sviatky: 1. január, 5. február, 21. marec, Veľkonočný piatok, 1. a 5. máj, 16. september, 12. október, 1. a 20. november, 25. december. Letecké spojenie: Cestovatelia zvyčajne využívajú lety z Viedne cez Frankfurt Lufthansa, Londýn British Airways, Paríž Air France, Madrid Iberia a Aeromexico a Amsterdam KLM. Letecké spojenia cez USA sú využívané zriedkavejšie. Adresa OBEO pri ZÚ SR Mexiko: Departamento Comercial de la Embajada de la República Eslovaca Julio Verne 35, Colonia Polanco Delegación Miguel Hidalgo C.P , México, D.F. 21

22 Estados Unidos Mexicanos Tel./ fax : 0052 /55/ , , obeo.mexiko@economy.gov.sk Adresa mexického zastúpenie pre Slovenskú republiku vo Viedni: Embajada de los Estados Unidos Mexicanos (México) Operngasse 21/10 A W i e n Austria Tel.: 00431/ Fax : 00431/ embamex@embamex.or.at 22

23 P R Í L O H Y: Tovarová štruktúra dovozu do Mexika: Druh % 85. Elektrické stroje a zar Reaktory ,7 27. Nerastné palivá ,5 87. Vozidlá, ich súčasti ,5 39. Plasty a výrobky z ,2 nich 90. Nástroje a prístroje ,0 opt. 72. Železo a oceľ ,8 29. Výrobky org. chémie ,6 73. Výrobky zo železa a ,2 ocele 48. Papier a lepenka ,5 10. Obilniny ,5 98. Priemyselné ,4 zariadenia 76. Al a výrobky z Al ,4 40. Kaučuk a výrobky ,3 Celkom vybrané ,8 Celkom , , Teritoriálna štruktúra dovozu do Mexika: v mil. USD: 23

24 Krajina /I.-IX. Celkom 256, , , ,080.0 Severná Amerika 137, , , ,59 USA 130, , , ,7,0 Kanada 7, , , ,9 ALADI 12, , , ,3 Argentína 1, , ,0 703,0 Bolívia ,7 54,7 24,8 Brazília 5, , , ,3 Kolumbia , ,7 374,1 Čile 2, , , ,2 Ekvádor ,2 188,2 71,9 Paraguaj 9.4 9,3 11,8 8,2 Peru ,0 426,4 244,0 Uruguaj ,3 326,3 172,7 Venezuela ,0 768,7 277,1 Kuba ,7 53,4 7,92 Stredná Amerika 1, , ,1 893,4 Belize 7.6 8,7 9,0 5,8 Kostarika ,5 776,5 475,0 Salvádor ,6 70,6 45,2 Guatemala ,3 501,3 210,8 Honduras ,3 255,3 103,9 Nikaragua ,2 119,4 52,7 Európska únia 28, , , ,2 Nemecko 9, , , ,6 Rakúsko ,9 795,6 313,5 Belgicko ,3 884,9 390,4 Dánsko ,8 369,7 241,0 Španielsko 3, , , ,17 Fínsko ,0 445,9 188,4 Francúzsko 2, , , ,4 Grécko ,3 277,8 31,2 Holandsko 1, , , ,5 Írsko , ,9 546,1 Taliansko 4, , , ,6 Luxembursko ,3 81,9 28,1 Portugalsko ,5 439,2 222,1 24

25 Veľká Británia 2, , , ,1 Švédsko , ,9 487,8 Cyprus 1.1 0,6 0,4 0,2 Estónsko ,3 159,4 28,1 Maďarsko ,6 355,1 163,9 Lotyšsko ,5 87,2 9,6 Malta ,4 107,9 64,0 Poľsko ,9 293,4 166,1 Slovinsko ,7 75,5 33,8 Litva ,5 1,5 2,3 Česká republika ,7 391,1 199,3 Slovenská republika ,9 92,8 42,0 Rumunsko 92,8 88,6 n.d. n.d. Bulharsko 47,3 33,9 n.d. n.d. Európska zóna voľného obchodu 1, , ,3 891,3 Island 4.0 5,8 5,4 5,1 Nórsko ,0 274,2 116,8 Švajčiarsko 1, , ,7 769,4 Kórea 10, , , ,1 Taiwan 4, , , ,1 Japonsko 15, , , ,4 Panama ,9 116,0 41,5 Čína 24, , , ,0 Izrael ,5 523,9 275,2 Ostatné 15, , , ,5 25