ŽILINSKÁUNIVERZITA ÚSTAVCELOŽIVOTNÉHO DELÍMESAO POZNANIE ZBORNÍKVYBRANÝCHZÁVEREČNÝCHPRÁC ŠTUDENTOV UNIVERZITYTRETIEHO VEKU

Transcripción

1 ŽILINSKÁUNIVERZITA ÚSTAVCELOŽIVOTNÉHO VZDELÁVANIA DELÍMESAO POZNANIE ZBORNÍKVYBRANÝCHZÁVEREČNÝCHPRÁC ŠTUDENTOV UNIVERZITYTRETIEHO VEKU PROJEKTJESPOLUFINANCOVANÝ MESTOM ŽILINA

2 ŽILINSKÁ UNIVERZITA ÚSTAV CELOŽIVOTNÉHO VZDELÁVANIA DELÍME SA O POZNANIE zborník vybraných záverečných prác študentov Univerzity tretieho veku z akademického roku 2012/2013 Žilina, 2013

3 Zborník bol vydaný v rámci projektu: DELÍME SA O POZNANIE, ktorý spolufinancovalo mesto Žilina Za použitú literatúru a zdroje informácií zodpovedajú autori záverečných prác. ZOSTAVOVATEĽ: Jana Sňahničanová Na tvorbe zborníka sa dobrovoľnícky podieľali študentky Univerzity tretieho veku Žilinskej univerzity v Žiline: GRAFICKÁ ÚPRAVA: JAZYKOVÁ KOREKTÚRA: Jana Comorková, Júlia Garajová, Mária Chomisteková Ľudmila Gašparíková, Vladimíra Papajová, Oľga Poniščiaková PREPIS TEXTU: Tatiana Hrabáková ISBN:

4 Delíme sa o poznanie OBSAH ÚVOD... 5 PAMIATKY UNESCO NA SLOVENSKU Pamiatky UNESCO na Slovensku sedem pamiatok zapísaných v zozname UNESCO Anna Čadová Pamiatky UNESCO, 1. ročník... 9 Drevené kostolíky na Slovensku Mária Peterková Pamiatky UNESCO, 1. ročník Veľké Rovné dedinka, ktorá nie je pamiatkou UNESCO, ale má výnimočnú hodnotu Mária Koniarová Pamiatky UNESCO, 1. ročník Hradisko Veľký vrch v Divinke historická pamiatka nezapísaná v zozname UNESCO Eva Knapcová Pamiatky UNESCO, 1. ročník Plavecký Peter dedinka, ktorú treba navštíviť, spoznať a zachovať Marie Piknová Pamiatky UNESCO, 1. ročník DEJINY EURÓPSKEJ CIVILIZÁCIE A KULTÚRY NA ÚZEMÍ SLOVENSKA Antické rímske pamiatky na Slovensku Katarína Znamenáčková Dejiny eur. civilizácie a kultúry, 1. ročník Marcus Aurelius a jeho pôsobenie na území Slovenska Anna Kejíková Dejiny eur. civilizácie a kultúry, 1. ročník ČRIEPKY Z DEJÍN ŽILINY Dejiny múzejníctva v Žiline Mária Janošková Dejiny Žiliny, 3. ročník Žilinčan Ľubomír Feldek Alžbeta Vítová Dejiny Žiliny, 3. ročník Juraj Turzo a Sobášny palác v Bytči Viktória Tomanová Dejiny Žiliny, 3. ročník

5 Delíme sa o poznanie PRÍSPEVKY ŠTUDENTIEK UNIVERZITY TRETIEHO VEKU FILOZOFICKEJ FAKULTY KARLOVEJ UNIVERZITY V PRAHE Procházka Prahou po stopách dějin Jaroslava Stůjová Kampa v Praze Eva Maříková Netradiční cestovatelské postřehy Míla Dolečková

6 Delíme sa o poznanie Vážení čitatelia, dostáva sa Vám do rúk druhé vydanie zborníka vybraných záverečných prác študentov Univerzity tretieho veku Ústavu celoživotného vzdelávania Žilinskej univerzity v Žiline. Predchádzajúce vydanie bolo venované Žiline, jej histórii, osobnostiam i krásnym spomienkam na život v nej. Druhé vydanie zborníka je tematicky rôznorodejšie, opäť jeho základom sú práce laikov študujúcich danú problematiku počas troch rokov. V jeho prvej časti Vám ponúkame okrem všeobecne známych slovenských pamiatok UNESCO i "súkromné" pamiatky našich študentov. Sú len potvrdením nesmiernej krásy a kultúrneho bohatstva našej krajiny. Druhá časť zborníka ponúka zaujímavé informácie z dávnej histórie nášho územia. Príspevky sú záverečnými semestrálnymi prácami študentiek navštevujúcich študijný program "Dejiny európskej civilizácie a kultúry". Mimochodom, vedeli ste, že rímsky cisár Marcus Auréliu začal písať svoje filozifické dielo "Hovory k sebe samému" na brehu rieky Hron? Tretia časť zborníka sa venuje témam rýdzo žilinským - prvému žilinskému múzeu, známemu rodákovi Ľubomírovi Feldekovi či o niečo staršiemu Jurajovi Turzovi. Posledná časť zborníka je odlišná od všetkých predchádzajúcich. Sú v nej zaradené príspevky študentiek Univerzity tretieho veku Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe. Tie si mali možnosť vypočuť žiaci troch základných škôl v Žiline počas ich dobrovoľníckeho pôsobenia na vybraných základných školách v Žiline pri ich trojtýždennom pobyte v rámci medzinárodnoho projektu "GAIN - Opäť spojení - dobrovoľníctvom". Názov zborníka Delíme sa o poznanie presne vystihuje myšlienku našej práce umožniť našim študentom podeliť sa o svoje názory, zážitky a spomienky. A takýmto miestom zborník určite je. Pevne verím, že jedinečnosť myšlienok položených na papier pri príprave semestrálnych záverečných prác jednotlivých študijných programov, Vás tak, ako nás, nenechá pasívnych. Možno Vás vybrané práce inšpirujú k návšteve miest doposiaľ nepoznaných, k rozhovorom a spomienkam vo Vás driemajúcich... Príjemné čítanie Lucia Hrebeňárová riaditeľka Ústavu celoživotného vzdelávania 5

7

8 Delímesaopoznanie PamiatkyUNESCO naslovensku-sedem pamiatokzapísaných vzoznameunesco AnnaČadová-PamiatkyUNESCO,1.ročník DrevenékostolíkynaSlovensku MáriaPeterková-PamiatkyUNESCO,1.ročník VeľkéRovné-dedinka,ktorániejepamiatkouUNESCO, alemávýnimočnúhodnotu MáriaKoniarová-PamiatkyUNESCO.1.ročník HradiskoVeľkývrchvDivinke-historickápamiatkanezapísaná vzoznameunesco EvaKnapcová-PamiatkyUNESCO,1.ročník PlaveckýPeter-dedinka,ktorútrebanavštíviťspoznaťazachovať MariePiknová-PamiatkyUNESCO.1.ročník

9

10 Delíme sa o poznanie PAMIATKY UNESCO NA SLOVENSKU SEDEM PAMIATOK ZAPÍSANÝCH V ZOZNAME UNESCO ANNA ČADOVÁ Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru - UNESCO bola založená dňa 16. novembra 1945 v Londýne v posledný deň Konferencie spojených národov. V tento deň bola podpísaná Ústava UNESCO, ktorá je platná od 4. novembra 1946 po ratifikácii 20-mi štátmi, medzi ktorými bolo aj Československo. Sídlo organizácie je v Paríži a v súčasnosti má 195 riadnych a 8 pridružených členov. Slovenská republika sa stala členským štátom UNESCO dňa 9. februára Generálna konferencia UNESCO na šestnástom zasadnutí dňa 16. novembra 1972 v Paríži prijala Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva. Svetové dedičstvo má jedinečnú svetovú hodnotu a je rozdelené na kultúrne a prírodné. O zápise do Zoznamu svetového dedičstva rozhoduje Výbor svetového dedičstva, ktorý sa skladá z 21 členov. Návrh na zápis môže podať raz ročne výlučne členský štát a predkladá ho do Centra svetového dedičstva v Paríži. Odborným posúdením a schválením Výborom svetového dedičstva musí byť lokalite priznaná jedinečná svetová hodnota a to vtedy, ak spĺňa jedno alebo viac zo schválených kritérií. Výbor svetového dedičstva schválil a zapísal do Zoznamu svetového dedičstva doteraz 7 lokalít zo Slovenska, a to 5 kultúrnych a 2 prírodné lokality. Kultúrne lokality Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia - lokalita bola vybraná na základe jedinečných technických pamiatok, ktoré súvisia s ťažbou a spracovaním polymetalických rúd: šachty, štôlne, ťažobné veže, klopačka, vodné nádrže a celý technický systém spojený s využívaním vodnej energie, zabezpečujúcej chod banských mechanizmov. Neodmysliteľnou súčasťou tohto mesta je urbanistická štruktúra s výnimočnou architektúrou, charakteristickou goticko-renesančnými meštianskymi domami a objektami prvej Baníckej a lesníckej akadémie v Európe. Táto lokalita bola zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva v roku

11 Pamiatky UNESCO na Slovensku Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec - je lokalita s výnimočným príkladom tradičného ľudského osídlenia v karpatskom regióne. Ľudová architektúra predstavuje typ dedinského sídla s drevenou architektúrou horských a podhorských oblastí, s nenarušenou zástavbou zrubových domov uprostred tradične využívanej krajiny s poľami a pasienkami. Aj táto lokalita bola zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva v roku Spišský hrad a pamiatky okolia Levoča a dielo Majstra Pavla na Spiši architektonická dominanta Spišského hradu predstavuje jedinečný urbanisticko-krajinársky súbor vyrastajúci z vápencového brala a patrí k najväčším fortifikačným stredovekým komplexom v strednej Európe. Súčasťou lokality je Spišská Kapitula, podhradské mestečko Spišské Podhradie s typickými renesančno-barokovými meštianskymi domami a obec Žehra s ranogotickým kostolom s vzácnymi stredovekými freskami. Tento súbor vytvára unikátny kompozičný celok a bol zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva v roku 1993 a v roku 2009 rozšírený o mesto Levoča a dielo Majstra Pavla na Spiši. Historické jadro Levoče bolo založené v 13. a 14. storočí a väčšina lokality je doposiaľ zachovaná. Obsahuje kostol Sv. Jakuba s desiatimi oltármi s jedinečnou zbierkou polychrómnych prác v neskorogotickom štýle. Oltár vysoký 18,6 m, ktorý postavil v roku 1510 Majster Pavol, je najväčším dreveným gotickým oltárom na svete. Historické jadro mesta Bardejov predstavuje ojedinelý súbor vysoko rozvinutého stredovekého mesta. Mestský pôdorys s pravidelným rozvrhnutím ulíc okolo trhového námestia je významným dokladom európskej civilizácie v 13. a 14. storočí, pričom jeho koncept je zachovaný dodnes. Rozvinutú meštiansku kultúru Bardejova vytváralo mnohonárodnostné etnikum a mnoho kultúrna spoločnosť. V tejto súvislosti je dochované židovské suburbium - jediný zachovalý súbor bývalých 10

12 Pamiatky UNESCO na Slovensku židovských kúpeľov a synagóga z konca 18. storočia. Lokalita bola zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva v roku v roku Drevené kostoly v slovenskej časti Karpatského oblúka táto lokalita bola zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva v júli Ide o skupinu deviatich drevených objektov 8 kostolov a jedna zvonica zo storočia. Sú to rímsko-katolícke kostoly v Hervartove a v Tvrdošíne, evanjelické kostoly v Kežmarku, Leštinách a Hronseku, kde sa nachádza aj zvonica a kostoly grécko-katolícke v Bodružali, Ladomírovej a v Ruskej Bystrej. Jedinečnosť tejto lokality spočíva v drevenej sakrálnej architektúre chrámov, v autenticite umelecko-remeselných prvkov, vrátane výzdoby objektu, v existencii pôvodného vnútorného zariadenia ako aj využitie objektu tým, že sa dodnes v kostolíkoch konajú bohoslužobné obrady. Prírodné lokality Jaskyne Aggtelekského krasu a Slovenského krasu boli zapísané do Zoznamu svetového dedičstva v roku 1995 a v roku 2000 rozšírené o Dobšinskú ľadovú jaskyňu a Stratenskú jaskyňu. V Slovenskom krase a Aggtelekskom krase v Maďarsku sa nachádzajú jaskyne významnej prírodnej hodnoty, ako sú Domica s kvapľovou výzdobou v troch vývojových poschodiach, Ochtinsko aragonitová jaskyňa, ktorej vnútro je vyzdobené minerálom aragonitom a ten vytvára mliečne biele vetvičky, trsy a kríčky, Gombasecká jaskyňa vyzdobená tenkými sintrovými brčkami, ktoré dosahujú dĺžku až 3 metre, Jasovská jaskyňa s bohatou sintrovou výplňou, v ktorej sú zastúpené všetky 11

13 Pamiatky UNESCO na Slovensku kvapľové výzdoby-pagodovité stalagmity, stalagnáty, vodopády. V Dobšinskej ľadovej jaskyni sa nachádza ľadovec, ktorý je jedinečný v tom, že je vytvorený v nadmorskej výške iba 930 m, lebo jaskyňa je mimo alpskej oblasti. Bohatá ľadová výplň je v podobe podlahového ľadu, ľadopádov, ľadových stalagnitov a stĺpov. Karpatské bukové pralesy a bukové lesy Nemecka - táto lokalita obsahuje cezhraničné prírodné hodnoty v desiatich samostatných lokalitách, z toho 4 sú na území Slovenska, a to : Vihorlat, Havešová, Stužica-Bukovské vrchy a Rožok v Národnom parku Poloniny. Sú to nenarušené lesy mierneho pásma s prírodnými procesmi zachovalých porastov európskych bukových lesov, ktoré sú neoceniteľnou prírodnou genetickou bankou buka a iných lesných biotopov. Jedinečnosť tejto lokality spočíva aj v rekolonizácii a vývoji suchozemských ekosystémov. Táto lokalita bola zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva v roku Svetové dedičstvo predstavuje jedinečnú hodnotu, ktorá presahuje národné hranice a je dôležitá pre súčasné a budúce generácie celého ľudstva, a preto jeho ochrana má najvyššiu dôležitosť u medzinárodnej komunity ako celku. Použitá literatúra: 1. Pinčíková Ľubica a kolektív, Svetové dedičstvo na Slovensku, Pamiatkový úrad SR Bratislava v r. 2008, počet strán 37, ISBN

14 Pamiatky UNESCO na Slovensku 2. Dostupné na internete: (cit ) ulib.sk/stredisko UNESCO-dohovor o ochrane svetového dedičstva dedičstvo UNESCO knižnica v Bratislave/stredisko UNESCO 13

15 Delíme sa o poznanie DREVENÉ KOSTOLÍKY NA SLOVENSKU MÁRIA PETERKOVÁ Jedným z najmladších reprezentantov slovenských kultúrnych pamiatok zapísaných v Zozname svetového dedičstva je súbor ôsmich drevených kostolov v slovenskej časti Karpát. Ide o tieto kostoly: - rímskokatolícky Kostol Všetkých svätých v Tvrdošíne - rímskokatolícky Kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove - evanjelický kostol v Leštinách - evanjelický kostol so zvonicou v Hronseku - evanjelický kostol v Kežmarku - gréckokatolícky Chrám sv. Mikuláša v Bodružale - gréckokatolícky Chrám Archanjela Michala v Ladomírovej - gréckokatolícky Chrám sv. Mikuláša v Ruskej Bystrej Tieto drevené kostoly sú unikátne vďaka charakteristickej kombinácií pôvodnej historickej konštrukcie, autenticity umelecko-remeselných prvkov, bohatej výtvarnej výzdoby a zachovanosti nielen pôvodného zariadenia interiéru, ale aj okolitej krajiny. Hoci väčšina historických architektúr má v sebe akúsi zakliatu silu a dokáže pootvoriť okienko do dávnych čias, či aspoň na okamih sprítomniť hlboko v minulosti zabudnuté deje, drevené kostoly majú schopnosť vyvolať v návštevníkovi úplne osobité pocity, s ktorými sa inde ľahko nestretneme. Dôverná atmosféra sálajúca zo stien interiérov je akoby posplietaná z neviditeľného vyžarovania drevenej hmoty dávno zoťatých velikánov opracovaných rukami anonymných tesárskych majstrov. Drevené steny, ktoré absorbovali modlitby a spev celých generácií veriacich, pôsobia neumelo a zároveň tajomne. Tichá a pokorná atmosféra Božieho domu, slávnostná a zároveň taká blízka ľudovému prejavu, prenáša pokoj a povznesenú atmosféru aj na návštevníka. Takmer 50 dodnes zachovaných stavieb tvorí len zvyšok z pôvodného množstva Ich krehká a viditeľne zraniteľná krása je nositeľom jedinečného skĺbenia kresťanskej viery a účelne prostého vzhľadu ľudovej architektúry. Konečný vzhľad stavby ovplyvnili nielen požiadavky vyplývajúce z rôznych náboženských obradov, kultúrnych a estetických princípov, ale aj terénna konfigurácia, osobitosti regiónov, miestne zdroje, zvyklosti i spomínaný oficiálny vkus prevládajúci v období vzniku príslušnej stavby. Väčšina drevených kostolov, pôvodne zväčša osádzaných izolovane od sídla, dodnes stojí osamotene mimo ostatnej zástavby. Často korunujú vyvýšeniny a návršia. Len málokedy sa stavali priamo v obci. Evanjelické artikulárne kostoly museli dokonca stáť mimo dôležitých sídel. Bezprostredné okolie stredovekých kostolov tvoril drevenou ohradou chránený priestor cintorína. Drevo bolo odjakživa dostupné v karpatských lesoch. Na stavbu drevených stavieb sa využívali dlhé rovné kmene ihličnatých stromov, niekedy pre ich nedostatok aj kmene listnatých stromov. 14

16 Drevené kostolíky na Slovensku Hoci drevené kostoly, zapísané v Zozname svetového dedičstva, patria k trom rôznym konfesiám, majú niektoré spoločné znaky. Základný konštrukčný systém, ktorý sa používal pri budovaní bola dávna technika zrubu. Vlastná stavba sa všade stavala na nízku kamennú podmurovku z lomeného kameňa. Kameň stavitelia spájali hlinou, neskôr vápennou či cementovou maltou. Niekde vertikálne konštrukcie z exteriéru chránil šindľový obklad. Využívali ho aj na úpravu povrchov v interiéroch., najmä ako podklad na nástenné maľby. Najstaršie zo skupiny drevených kostolov pochádzajú zo 16. storočia, väčšina je z l8. storočia. Mnohé stoja na mieste starších predchodcov. Pretože drevo ako stavebný materiál rýchlo podliehalo degradácii museli ho často nahrádzať. Aj tento fakt bol jedným z dôvodov, že sa koncom l9. a začiatkom 20. storočia nahrádzali staršie drevené konštrukcie murovanými objektmi. Drevená sakrálna architektúra na Slovensku sa člení na dve skupiny : západnú a východnú. Do západnej skupiny patria rímsko-katolícke kostoly a evanjelické artikulárne kostoly. Do hmoty najstarších rímskokatolíckych drevených kostolov stavitelia pretlmočili ducha doznievajúcej gotiky z konca 15. a zo začiatku 16.storočia. Do východnej skupiny patria chrámy (cerkvy) pochádzajúce väčšinou zo 17. až 18. storočia. Budovali ich v dôsledku prebiehajúceho procesu opätovného zjednocovania časti východných kresťanov s Rímom od konca 16. storočia. Pre časť výchovného Slovenska je v tomto smere dôležitým momentom uzavretie Užhorodskej únie v roku Všetky drevené sakrálne stavby sú citlivo zasadené do prírodného rámca a zaraďujú sa k najkvalitnejšej drevenej architektúre v Západných Karpatoch. Sú vynikajúcim príkladom bohatej tradície obohatenej fenoménom vzájomného prelínania západnej, latinskej, východnej a byzantskej kultúry. Kultúrno-historický význam týchto na prvý pohľad jednoduchých objektov znásobuje ich bohaté vybavenie vrátane malieb zdobiacich steny a stropy interiérov. Záver Túto problematiku z uvedenej témy som si vybrala preto, že ma vždy fascinovali zrubové stavby, medzi ktoré patria hlavne drevené kostoly a zvonice. V závere svojej práce si dovolím predstaviť drevený artikulárny kostol z Paludze. Keď sa z centra Liptovského Mikuláša vydáme cez Palúdzku, po pravej strane cesty nás upútajú belostné budovy kaštieľa Vranovo a hotela Bocian. Ak budeme ďalej pokračovať po hlavnej ceste postupne sa budú pred nami roztvárať krásne pohľady na zvlnenú liptovskú krajinu, polia, Chočské vrchy a Nízke Tatry... Asi tak po 10 km uvidíme odbočku do Svätého Kríža. Za obcou stojí drevený artikulárny kostol z Paludze, jeden z piatich evanjelických protestantských kostolov na Slovensku, ktoré si zachovali svoj pôvodný vzhľad. Kostol v Paludzi bol vystavaný už v roku Dnešnú podobu získal pri rozsiahlej prestavbe v roku 1774, ktorá umožnila, že pojme až veriacich. Zvonica tvorí s kostolom harmonický celok. Skôr ako Paludzu, ktorá sa ocitla v zátopovej oblasti, v roku 1975 pohltili 15

17 Drevené kostolíky na Slovensku vody Liptovskej Mary, túto unikátnu pamiatku rozobrali a v priebehu niekoľkých rokov postavili v katastri obce Svätý Kríž. Vďaka tomu tento kultúrny klenot, na Liptove už jediný svojho druhu môžeme obdivovať i dnes. Nástenné maľby, zdobiace barokový interiér, pôvodné zariadenie a najmä monumentálnosť priestoru zanechajú v každom hlboký dojem. Kostol z Paludze nie je zapísaný v Zozname svetového dedičstva UNESCO, ale je najväčším artikulárnym kostolom v strednej Európe. Použitá literatúra: 1. DVOŘÁKOVÁ, Viera. Svetové kultúrne dedičstvo UNESCO. Prvé vydanie, Bratislava: Dajama, s. ISBN:

18 Delíme sa o poznanie VEĽKÉ ROVNÉ DEDINKA, KTORÁ NIE JE PAMIATKOU UNESCO, ALE MÁ VÝNIMOČNÚ HODNOTU MÁRIA KONIAROVÁ Môže prísť deň, kedy všetko naše zlato nepostačí na to, aby sme vytvorili obraz zmiznutých čias. (Dr. Artur Hazelius zakladateľ prvého skanzenu) Obec Veľké Rovné sa nachádza v Žilinskom kraji, na severnom Považí. Geograficky je začlenená do okresu Bytča. Leží uprostred pohoria Javorníky. V obci je krásna príroda, malebné zákutia a množstvo podmienok na to, aby sa v nej rozvíjala turistika. Veľa starších chalúp a dreveníc si prerobili na víkendové obydlia nielen potomkovia majiteľov týchto domčekov, ale odkúpili si ich aj mnohí turisti najmä z Ostravska, ale aj z Bratislavy a iných miest Slovenska a Čiech. Obec Veľké Rovné je kolískou drotárstva - unikátneho povolania remeselníkov z Horného Považia a zo Spiša, ktorí s obdivuhodnou odvahou prešli nielen celú Európu, ale prenikli na každý obývaný kontinent, dostali sa dokonca aj na Cejlón, do Egypta, Číny a Austrálie a mnohí dosiahli mimoriadne podnikateľské úspechy. Vandrovní slovenskí drotári, v minulosti prirovnávaní i k Nomádom Európy, poznamenali históriu i kultúru mnohých krajín a národov nielen na európskom, ale aj ázijskom a americkom kontinente. (Mrva, 2006, s. 91) Drotárom patrí samostatná kapitola v dejinách Slovenska zahŕňajúca obdobie od druhej polovice 19. storočia až do 1. svetovej vojny. Sú to prví Slováci, ktorí si uvedomovali svoju svetovosť. Svoje sprvu veľmi primitívne doplnkové zamestnanie pozdvihli na uznávané remeslo, dokonca umenie. Vo Veľkom Rovnom ešte stále stoja domy, v ktorých títo ľudia žili, objekty, ktoré po návrate z cudziny nechali postaviť tí, ktorým sa darilo najlepšie. Na základe viac ako 10-ročného výskumu pre Považské múzeum v Žiline Fapšo (2006, str ) uvádza nasledovné objekty: Michelovská chalupa na Horevsí (1755); Horilovský dom u Baculí (1760); rodinný dom Pavla Žilinčára s kaplnkou Panny Márie (1836); rodinný dom Pacíkovcov na Nižnom konci (1910); rodinný dom Kmecíkovcov/Humejnačíkovcov (polovica 19. str.); rodinný dom Macejášovcov u Baculí (koniec 19. str.); rodinný dom Kučárovcov/Mančárovcov (20. roky 20. str.); dom I. Ninisa Žuklík (1880); Rodinný dom Pavelčíkovcov na Kútí (1836); rodinný dom Mičietovcov z osady Podpeklo; dom J. Ninisa Macejíka z osady Podpeklo (koniec 19. str.); rodinný dom 17

19 Veľké Rovné Sečníkovcov od Bieščarí (koniec 19. str.); dom Posluchovcov a Dulárovcov v osade Bieščare Rusnáky; domy rodín Korenných a Gabajovcov v osade Koštíkovce; dom Majstríkovcov z dolného Žernova (19. str.). Základným materiálom na stavbu obytných aj hospodárskych objektov bolo drevo. Miesto na stavbu vyrovnávali kamennou podmurovkou. Sedlovú strechu a ostrešie pokrývali šindľom, neskôr plechom. Odkvapy striech boli pomerne široké a využívali sa na uskladnenie dreva na zimu alebo náradia. Podlaha všetkých priestorov domu bola pôvodne všade hlinená. Neskôr sa začala, spočiatku len v izbách, robiť dosková podlaha. Na zárubní dverí býval spravidla vyrytý dátum výstavby domu a meno alebo iniciálky stavebníka a christogram, príp. aj dekoratívny geometrický motív. Z hľadiska pôdorysu bol v tejto oblasti najrozšírenejší trojpriestorový dom s izbou, pitvorom a bočnou komorou vedľa obývacej izby, v oplotenom dvore so zrubovými hospodárskymi budovami. Vytvárajú tak jeden celok. Značné zastúpenie mal aj tzv. dom s dvoma koncami (koncový dvojdom), ktorého vznik sa viaže na zlé sociálno-ekonomické podmienky obyvateľstva. Okrem úsilia o úsporu stavebného materiálu a pozemku mal na jeho vznik vplyv aj starý feudálny systém zdaňovania. Priestorové členenie obytného domu, využívanie jednotlivých miestností, zariadenie interiéru i spôsob bývania boli priamo závislé od hospodárskych a sociálnych pomerov. Hlavným obytným a jediným vykurovaným priestorom domu bola izba. V rohu tejto miestnosti, a to v rohu vedľa dverí pri stene deliacej izbu od bočnej komory, bolo umiestnené vykurovacie zariadenie. Vedľa pece bývala zavesená polička na riad a na klincoch rôzne kuchynské náradie. V protiľahlom rohu izby, šikmo od pece, boli umiestnené dve lavice a stôl so zdobenými trojnôžkovými nohami a zásuvkou. Nad stolom bolo miesto pre tzv. kultový kút s obrazmi a plastikami zobrazujúcimi náboženské motívy, resp. postavy svätcov. Zvyklo tam byť zavesené aj zrkadlo. Vedľa dverí oproti peci bola posteľ jednoduchej konštrukcie, zbitá z dosák. Nad ňou v rohu bola primitívna kolíska. Prostý interiér izby dopĺňali ešte nízke stolce, ojedinele aj stoličky s vyrezávanými operadlami. S postupným zvyšovaním úrovne bývania sa interiér obohacoval o ďalšie prvky najmä odkladacieho nábytku (kredenc, kasňa a iné). Pretože izba bola v minulosti jediným vykurovaným priestorom domu, život rodiny sa sústreďoval prevažne v nej. Podstatne menej funkcií plnila komora a pitvor. Pitvor bol vstupnou miestnosťou, v komore bývali najmä truhly na odkladanie šatstva, police a tiež aj nádoby s uskladnenými potravinami, napr. kapusta v súdkoch a pod. Objekty usadlosti dopĺňali hospodárske stavby, najmä maštale a stodoly stavané takisto z dreva zrubovou technikou. Slúžili na ustajnenie dobytka a iných zvierat, resp. uskladnenie krmiva a uloženie poľnohospodárskych pracovných nástrojov, vozových súčastí. Výskyt a veľkosť hospodárskych objektov záviseli od majetkových pomerov rodiny. V 1. polovici 20. storočia sa začali stavať murované domy so znakmi vyznievajúcej secesie na fasádach. Z 2. tretiny 20. storočia sú zachovalé domy už so štvorcovým pôdorysom. 18

20 Veľké Rovné Delíme sa o poznanie Delíme sa o poznanie Delíme sa o poznanie Obec Veľké Rovné je príkladom voľného reťazového sídelného typu s kopaničiarskymi osadami rozptýlenej zástavby. Jednotlivé usadlosti sú umiestnené pozdĺž hlavnej alebo vedľajšej cesty. Pozemky hospodárstiev sa tiahnu v dlhom súvislom páse naprieč dolinou, a to kolmo na sídelnú os často po celej šírke chotára. (Zajac In: Michtalíková, 2004, s. 34) Zápisom týchto unikátnych objektov rodných domov úspešných drotárov do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO by sa podarilo navždy uchovať predstavy o ich živote, zvykoch, poverách, práci, výrobkoch i svetových úspechoch v spojitosti s príťažlivým krajom. Veď okrem histórie drotárstva by sa návštevník stretol aj s nevšednou, romantickou krásou ich rodného kraja, charakteristického kopaničiarskym osídlením, ktoré je práve v tejto časti Javorníkov výnimočné v tom, že viaceré osady sú postavené až na hlavnom hrebeni pohoria. Zrubové stavby tohto typu klasifikuje Zajac (2002, str ) na jednej úrovni so stavbami v skanzenoch Martin, Vychylovka, Čičmany, Vlkolínec, Zuberec, Pribilina, Stará Ľubovňa, Humenné, Svidník, Bardejov. Veríme, že príde čas, keď svet znovu objaví kraj drotárov so skvele vybudovanou sieťou cestovného ruchu a s ním súvisiacich aktivít (ubytovacie a stravovacie služby, výroba a predaj upomienkových predmetov, ľudová a remeselná výroba a pod.) Použitá literatúra: 1. FAPŠO, Ladislav: VEĽKÉ ROVNÉ cesta dejinami, cesta životom, alebo KDE DROTÁRSTVO NA SVET PRIŠLO. Prvé vydanie. Žilina: Považské múzeum v Žiline, s. ISBN MICHTALÍKOVÁ, Magdaléna: Využitie regionálnych prvkov Veľkého Rovného vo vyučovaní predmetov elementárnych reálií. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, s. 3. MRVA, M. ŠKVARNOVÁ M.: Drotárstvo (Drotárske remeslo a umenie zo Slovenska). Prvé vydanie. Žilina: Považské múzeum v Žiline a Krajské múzeum pre Žilinský samosprávny kraj, s. ISBN ZAJAC, J. ZAJAC V.: Zrubové stavby a drevené krovy. Prvé vydanie. Bratislava: Slovenská technická univerzita, s. ISBN X 19

21 Delíme sa o poznanie Žilina v spomienkach študentov Univerzity tretieho veku HRADISKO VEĽKÝ VRCH V DIVINKE HISTORICKÁ PAMIATKA NEZAPÍSANÁ DO ZOZNAMU UNESCO EVA KNAPCOVÁ Obec Divinka Asi štyri kilometre severovýchodne od Žiliny, v údolí Váhu leží stará obec Divinka. Dnes je Divinka modernou obcou s primeranou občianskou vybavenosťou a 970 obyvateľmi. História obce e siaha až do roku 1325, ale aký význam malo toto územie v dávnej minulosti, dnes vie málokto. Najdôležitejšou lokalitou v chotári obce je hradisko na Veľkom vrchu, inak nazývanom aj Bučník (zrejme podľa bukov, ktoré tu rastú aj dnes najmä na severnom svahu kopca).opevnenia na Veľkom vrchu nepatria k najmenším, práve naopak, zaraďujme ich medzi najväčšie prehistorické hrady na severnom Slovensku. Nálezy svedčia o tom, že severné Slovensko v slovanskom a veľkomoravskom období obýval slovanský kmeň s kmeňovým sídlom v Divinke na Veľkom vrchu. Celé toto územie bolo zrejme už v časoch Veľkej Moravy organizované ako samostatný organizačný celok (župa) so sídlom v Divinke s krajinským i súdnym úradom. Hradisko v Divinke za predpokladu, že jeho veľkosť bola 150 ha, by bolo jedno z najväčších v Európe. Hradisko Veľký vrch Hradisko sa nachádza na rozhraní Žilinskej a Bytčianskej kotliny, priamo nad Hričovskou priehradou a patrí medzi najdôležitejšie opevnenia severného Slovenska, ktoré sa stali významnými hospodárskymi aj kultúrnymi centrami v období najmenej troch časových horizontov: v neskorej dobe bronzovej, v neskorej dobe laténskej i v 9.storočí. O hradisku v Divinke písal už Alexander Lombardíni v Slovenských Pohľadoch v roku Najintenzívnejšie sa hradiskom Veľký vrch zaoberal Dr. A. Petrovský - Šichman, ktorý tu už v roku 1947 urobil základný archeologický výskum. Odvtedy prebehlo na hradisku niekoľko archeologických výskumov. Po intenzívnych rokovaniach s geológmi v Žiline aj na samotnom hradisku, sa rozhodol Archeologický ústav SAV v Nitre a Považské múzeum v Žiline urobiť na Veľkom vrchu výskum v letných mesiacoch roku 1972, ktorý sa však následne predĺžil aj na leto roku Nálezy, ktoré boli v lokalite objavené, potvrdili oprávnenosť výskumov. Niektoré z nich patria k najvýznamnejším a aj najzachovalejším v rámci Slovenska. Napríklad zlatá náušnica, ktorá je vynikajúcim dokladom šperkárskeho remesla ľudu púchovskej kultúry. Neskorolaténska spona z bieleho kovu /patrí k typu Almgren66/ nemá vzhľadom na svoju zachovalosť v rámci Slovenska obdobu. Taktiež ďalšie nálezy, najmä keramiky lužickej a púchovskej kultúry boli veľmi významné. Nabádali, že tu treba urobiť zisťovací archeologický výskum, ktorý by dokázal osvetliť jednotlivé fázy osídlenia hradiska a zároveň zvýrazniť jeho význam v dejinách Slovenska, ktoré sa dali dovtedy iba tušiť. 20

22 Hradisko Veľký vrch v Divinke Keramika zdobená ryhovaním Zlatá náušnica nájdená na sídlisku Ohrádza pod Veľkým vrchom Hradisko v Divinke na Veľkom vrchu prežilo teda tri fázy intenzívneho rozvoja ale aj tri zániky osídlenia. Ten posledný už natrvalo prerušil život za valovými opevneniami tohto významného centra severného Slovenska. Nastalo tu mŕtvo a len pastieri so svojim dobytkom sem občas zablúdili (nálezy mliečnikov z stor. ) a možno spomínali na zašlú slávu hradu, ktorý tu voľakedy stál a chránil celé územie Žilinskej aj Bytčianskej kotliny. Podľa archeologických výskumov si dnes môžeme iba predstavovať, aký bol život na tomto významnom hradisku. Roky vývoja, pády a znovuzrodenia pevnosti prebiehali vo viacerých etapách, ktoré sa opakovali s pravidelnou intenzitou vždy, keď sa tunajšiemu ľudu podarilo dosiahnuť výrazného rozvoja svojich tvorivých síl. Možno aj toto sa zároveň stalo príčinou troch opakovaných zánikov osídlenia hradiska, ktoré bolo isto známe v širokom okolí, ako významná strategická lokalita a zároveň aj hospodársky významné centrum ľudu lužickej kultúry, púchovskej kultúry aj našich slovanských predkov. Možný vzhľad hradiska v 9. storočí. Autor kresby: Miroslav Bros 21

23 Hradisko Veľký vrch v Divinke Žilina v spomienkach študentov Univerzity tretieho veku Hradisko Veľký vrch Divinka dnes, pohľad od Hričovskej priehrady Záver: Pretože som rodáčka zo Žiliny, na spracovanie záverečnej práce som sa rozhodla zvoliť takú tému, ktorá by sa týkala Žiliny a jej blízkeho okolia. Pri putovaní za pamiatkami a zaujímavosťami nášho regiónu som objavila množstvo lokalít a pamiatok, ktoré by stáli minimálne za povšimnutie. V mnohých prípadoch som sa stretla nielen so značnou devastáciou pamiatky (či už sa jednalo o pamiatku architektonickú alebo prírodnú), ale aj s úplným nezáujmom zo strany vlastníka o ich zachovanie a ochranu. Ešte horšie to bolo s informovanosťou verejnosti a aj povedomie domorodých obyvateľov, rodákov, bolo často minimálne až nulové. Našou povinnosťou je chrániť svoje kultúrne dedičstvo a to nielen pamiatky významné z celosvetového hľadiska, ale aj tie, ktoré sú súčasťou našej kultúry a nesú v sebe hodnotu, či už historickú, kultúrnu alebo spoločenskú, hoci len regionálnu. V tomto prípade sa jedná o pamiatku významnú nielen v regionálnom meradle. Jej význam je mimoriadny v rámci severného Slovenska a podľa môjho názoru presahuje nielen hranice kraja, ale aj Slovenska a je dôležitá a vzácna minimálne v európskom meradle. Pretože archeologické výskumy v súčasnej dobe na Veľkom vrchu nepokračujú, nie je možné s istotou vysloviť záver o jedinečnom význame tejto lokality. Na hradisko nevedie turistická značka a priamo na mieste nie je hradisko nijako označené, lebo sem nikto nedal žiadnu informačnú tabuľu. Najjednoduchší prístup je asi od obce Divinka, ponad Dom smútku. Ako aj v iných podobných prípadoch, s ktorými som sa stretla, ani v Divinke nie je jednoduché zistiť cestu na hradisko, lebo nikto nevie, čo tam vlastne majú. Akoby jediným cieľom bolo zabudnutie toho, čo tu kedysi stálo. Kultúrnu pamiatku alebo pamiatkové územie mimoriadnej hodnoty, ktorá presahuje hranice štátu a svojím významom je jedinečná v celosvetovom meradle by malo Ministerstvo kultúry z 22

24 Hradisko Veľký vrch v Divinke vlastného podnetu, alebo na základe podnetu Pamiatkového úradu alebo právnickej či fyzickej osoby navrhnúť na zápis do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva. Takýchto pamiatok, zapísaných do Zoznamu UNESCO, je na území Slovenska celkom sedem, päť architektonických a dve prírodné pamiatky. Tieto pamiatky mimoriadneho významu tvoria ale iba zlomok pamiatkových objektov. Podľa môjho názoru, nielen v súčasnej dobe je potrebné ochraňovať tieto mimoriadne diela ľudského umu, historickej a prírodnej hodnoty. Nielen historická architektúra, budovy, zámky, kaštiele a pod. sú súčasťou nášho kultúrneho dedičstva. Aj v blízkom okolí Žiliny nájdeme klenoty, ktoré patria k našej národnej kultúre a svedčia o živote nášho ľudu v minulosti, vzdialenej aj blízkej. Stav pamiatkového fondu na Slovensku vyzerá tak, že 73-76% pamiatok je v stave vyhovujúcom a 24-27% pamiatok je v stave nevyhovujúcom, v mnohých prípadoch havarijnom a nie je výnimkou, ak pamiatka celkom stratí svoju historickú hodnotu, v podstate zanikne, a musí byť zo zoznamu kultúrnych pamiatok vymazaná. Takto prichádzame o hodnoty, ktoré sú v podstate nenahraditeľné a neobnoviteľné. Na tejto situácii majú podiel externé faktory /poveternostné vplyvy, vlhkosť, mráz.../ a vplyv ľudského pôsobenia /využívanie pamiatky, mechanické zásahy.../. Zachovanie pamiatkového fondu predpokladá pravidelnú obnovu a údržbu, primerané využitie a prezentáciu. Bez primeraných finančných prostriedkov samozrejme nie je efektívna ochrana pamiatky možná. Použitá literatúra: 1. Badík Milan a kol., Vlastivedný zborník Považia XVI, vydanie I, Vydavateľstvo Osveta Martin, 1991, počet strán 255, ISBN Ing. Pagáč Ján a Mária Vanochová, Príroda okresu Žilina a jej ochrana, Vydanie I, Osveta Martin, 1985, počet strán 192, ISBN Na hradisko Veľký vrch chcú prilákať turistov: rozhovor so starostom Divinky a Lalinka Michalom Krškom. 4. Anna Porubcová: Žilinský večerník: týždenník žilinského kraja, roč. 21, č. 37, /2011/. str Sprievodca regiónom Žiliny a blízkeho okolia: Divinka - história. 6. Žilinský večerník: týždenník severného Slovenska, roč. 22, č. 48, , strana

25 Delíme sa o poznanie PLAVECKÝ PETER DEDINKA, KTORÚ TREBA NAVŠTÍVIŤ, SPOZNAŤ A ZACHOVAŤ MARIE PIKNOVÁ Podľa niektorých názorov sa kultúra národa hodnotí vzťahom k historickému kultúrnemu dedičstvu. Pretože v súčasnosti sa stretávame skôr so zápornými príkladmi zaobchádzania s kultúrnymi pamiatkami, chcela by som poukázať na obec, ktorá síce nie je kultúrnou pamiatkou celosvetového významu, ale môže nám byť vzorom. Asi pred piatimi rokmi som na pozvanie príbuzných prvýkrát navštívila obec Plavecký Peter na Záhorí. Aj keď som tam strávila len jeden deň, zaujala ma svojím kľudom a pohodou. Až pri odchode smerom na Bratislavu som objavila, že v obci je krásny kostolík a niekoľko zachovalých sedliackych domov s krásnymi štítmi. Preto som sa nasledujúci rok s veľkou radosťou do Plaveckého Petra vrátila, aby som si pozrela nielen obec, ale aj jej okolie. Obec Plavecký Peter leží na severovýchode Záhorskej nížiny na úpätí Malých Karpát. Podľa názvu sa usudzuje, že obec vznikla v storočí, keď konali Polovci strážnu službu na pohraničnom území Uhorského štátu. Prvý písomný zápis o obci pochádza z roku V okolí sa nachádza niekoľko strážnych hradov, napr. Branč, Plavecký hrad, Ostrý hrad. Dnes obec patrí do okresu Senica. Ľudová architektúra v obci predstavuje ojedinelo zachovalý komplex typických západoslovenských ľudových stavieb. Plavecký Peter bol preto v roku 1990 vyhlásený za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Predmetom ochrany a pamiatkovej starostlivosti je historický sídelný útvar ako celok historický pôdorys, hmotová a priestorová štruktúra zástavby, pamiatky ľudovej architektúry v starom jadre obce i prestavané objekty ľudovej architektúry. Staré jadro obce tvorí dvojradová cestná dedina, ktorá sa uprostred rozširuje okolo kostola. Zástavba roľníckych dvorov je jednostranná, kolmá na komunikáciu. Vpredu je dom, za ním 24

26 Plavecký Peter hospodárska budova s maštaľou, šopou, chlievmi. Na záhumní stála stodola. V obci sa vyskytujú aj tzv. dlhé dvory, v ktorých sú za sebou postavené dva dvory s príslušnými hospodárskymi stavbami. Toto usporiadanie vzniklo na základe tereziánskej regulácie, ktorá stanovila rozsah obecného intravilánu a znemožnila jeho rozširovanie. Základným stavebným materiálom sedliackych domov je nepálená tehla, pričom spodná časť stien je vymurovaná z kameňa. Murované steny sú omazané hlinou a nabielené vápnom. Omietka je nielen ochranou hlineného muriva, ale aj dekoratívnym prostriedkom na vytváranie štukových šambrán okolo okien, kvádrovania na nárožiach a zuborezu pod rímsou. Ozdobne riešený bol aj vstup do domu, časté je dekoratívne stvárnené predsunuté ostenie dverí, tzv. výpustok. Sedlová strecha má do ulice murovaný štít, ktorý je od čelnej steny oddelený rímsou pokrytou jedným radom škridiel. Viaceré domy majú štít ozdobne barokovo alebo klasicisticky profilovaný. Pôvodne boli strechy slamené, ale v súčasnosti už v obci nie je žiadny dom pokrytý slamou. Ľudové domy sú troj- a štvorpriestorové, s riadením priestorov za sebou: izba sieň komora, resp. izba sieň zadná izba komora. V sieni s funkciou čiernej kuchyne bol v zadnej časti veľký otvorený komín, pod ktorým bolo ohnisko, na ktorom sa varilo na otvorenom ohni. Neskôr bol nahradený sporákom. Pôvodný vykurovací systém sa už zachoval len v niekoľkých domoch v neúplnom stave. V mnohých objektoch sú zachované pôvodné drevené trámové stropy, časté je datovanie domov na prievlaku. Nasledujúci obrázok zobrazuje plán typického domu v pamiatkovej rezervácii. 25

27 Plavecký Peter V súčasnosti je v obci pamiatkovo chránených 28 objektov. Len malá časť z nich je trvalo obývaná. Už 16 objektov slúži ako rekreačné chalupy. Súčasťou pamiatkovej rezervácie je kostol sv. Petra a sv. Pavla Apoštolov, päť prícestných sakrálnych plastík a dva kríže. Kostol bol postavený v roku 1600 na mieste staršieho chrámu. Je ohradený pevnostným múrom. Pôvodne bol renesančný, ale v roku 1712 ho barokovo obnovili. Jednoloďový priestor s rovným uzáverom presbytéria je zaklenutý valenou klenbou s lunetami a hrebienkami. Exteriér je hladký, nečlenený. Predstavaná veža je zakončená ihlanovou strechou. Vnútorné zariadenie je novogotické. Obraz svätých Petra a Pavla a obraz sv. Martina biskupa sú z pôvodného vybavenia kostola. Lavice sú z 18. storočia. Pretože obec postihlo niekoľko požiarov, posledný v roku 1947, tvoria veľkú časť stavebného fondu domy, ktoré sú čiastočne zmodernizované. Celkove však svojou hmotou a proporciami vytvárajú vhodné prostredie pre pamiatkové objekty. Výstavba nových domov je situovaná prevažne mimo starého jadra obce a dopĺňa jej celkovú atmosféru. Keď som sa chcela po návšteve obce dozvedieť o nej niečo viac, zarazilo ma, že ju v mojom okolí nikto nepozná, nikto nevie, kde sa nachádza a tobôž že sa v nej nachádzajú aj krásne sedliacke domy. Aj o Záhorí väčšina počula len z inscenácie o svákovi Raganovi v televízii, alebo z vtipov o Záhorákoch. Preto by som chcela poukázať na jedinečnosť tejto lokality, aj keď asi nie celosvetovú. V prvom rade by som chcela vyzdvihnúť fakt, že pamiatkovo chránené objekty sa zachovali vďaka kultúrnemu cíteniu ich obyvateľov, ktorí vždy opravili svoje domy do pôvodnej podoby. Plavecký Peter tak aj dnes reprezentuje typickú roľnícku usadlosť západného Slovenska so všetkými známymi prvkami ľudovej architektúry. Kultúra správania obyvateľov sa prejavuje aj v súčasnosti, a to nielen v starostlivosti o ich domy, ale aj v správaní k ostatným. V tejto obci je normálne, že sa všetci zdravia, starí, deti, známi aj cudzí. Naši príbuzní ponechávajú náradie a materiál vonku pod otvoreným prístreškom bez obáv, že ho po návrate z Bratislavy nenájdu. Celá obec je stále vzorne uprataná. Žiaden múr nie je pomaľovaný sprejermi. Ani v okolí obce sa nenachádzajú žiadne čierne skládky, a to ani v lese, ani v poliach. Aj blízke vodné nádrže sú čisté, vo vode nepláva ani odpad, ani plastové fľaše. Aj keď sa jednalo o veľkú náhodu, tak sme na okraji obce videli asi 150 člennú čriedu jeleňov a laní. Celá obec je príkladom spojenia starého s novým a celé okolie pôsobí harmonicky. A toto všetko nie je v dnešnej dobe bežné. Použitá literatúra: 1. (cit ) Dostupné na internete: 2. (cit ) Dostupné na internete: 3. (cit ) Dostupné na internete: 26

28 Delímesaopoznanie DEJINYEURÓPSKEJCIVILIZÁCIE AKULTÚRYNAÚZEMÍSLOVENSKA AntickérímskepamiatkynaSlovensku KatarínaZnamenáčková-Dejinyeur.civilizácieakultúry,1.ročník MarcusAureliusajehopôsobenienaúzemíSlovenska AnnaKejíková-Dejinyeur.civilizácieakultúry,1.ročník

29

30 Delíme sa o poznanie ANTICKÉ RÍMSKE PAMIATKY NA SLOVENSKU KATARÍNA ZNAMENÁČKOVÁ Antika je historické obdobie zahŕňajúce vývoj starovekého Grécka a Ríma. Začiatok je spojený s obdobím mykénskej kultúry a koniec so zánikom Západorímskej ríše v r. 476 n. l. Rímske antické pamiatky na strednom Dunaji tvoria integrálnu súčasť rímskych hraničných opevnení. Demonštrujú vysokú úroveň rímskeho strategického a logistického plánovania, vyspelosť dopravnej techniky a staviteľstva. Sú dokladom expanzie Rímskej ríše. Rimania prenikli na územie dnešného Slovenska na sever od rieky Dunaj a zakladali vojenské tábory, o čom svedčia archeologické nálezy. Dunaj sa stal opevnenou rímskou hranicou. Postupne vytvorili sieť pevností na pravom brehu nazvanú Limes Romanus. Výstavba limitu na strednom Podunajsku sa začala v prvom storočí za Claudia. Za vlády cisára Marca Aurelia (r ) a jeho syna Commoda sa viedli ťažké boje s Germánmi a Sarmatmi. Rimania síce vyhrali, ale pochopili potrebu vojenských opevnení. Zvyšky vojenských táborov a civilných stavieb sa našli napríklad pri Komárne, Cíferi, Bratislave, Devíne, Dúbravke a Stupave. Hranica na Dunaji bola stále nepokojná, a to podnietilo Rimanov, aby ju opevňovali. Za druhej vojny rímskeho cisára Marca Aurelia s Markomanmi prenikli rímske vojská pod jeho velením hlboko na územie Slovenska, o čom svedčí aj rímsky nápis na trenčianskej skale z r Dostali sa až do dolín Hrona, Nitry, Váhu i Moravy. Niekde na brehu Hrona napísal rímsky cisár Marcus Aurelius prvú kapitolu svojho filozofického diela Myšlienky k sebe samému. Na východ od mesta Komárno v katastri dnešnej obce Iža sa nachádzajú zvyšky vojenského tábora Kelemantia. V čase jeho výstavby po roku 175 bol tábor na severnom okraji Rímskej ríše. Stáli tu kasárenské baraky z nepálených tehál spájaných blatovou maltou, v ktorých boli ohniská alebo jednoduché hlinené piecky. Tieto pevné a rozmerné stavby boli po útoku Germánov zničené a zrovnané. Na tom istom mieste bol za vlády Commoda postavený kamenný kastel. S jeho výstavbou sa začalo r. 180 a trvala do r Zaberal plochu vyše troch hektárov. Hlavné opevnenie tvorila kamenná hradba. V strede každej strany boli umiestnené brány chránené postrannými vežami. Z vnútornej strany boli ďalšie veže, takže spolu mal kastel dvadsať obranných veží, aby dokázal odolávať aj silným útokom do príchodu posíl z druhej strany Dunaja. Vo vnútornej časti boli kasárenské budovy, kde bolo ubytované mužstvo. V strede tábora stála štábna budova (principia) a dom veliteľa. Nachádzali sa tu ďalej kúpele, stajne, sýpka, studňa, odvodňovacie kanály, chlebové pece a i. Kastel pretrval až takmer do konca štvrtého storočia a doposiaľ nie je jasné, či ho rímska posádka opustila, alebo či bol vyplienený. Na mieste dnešnej bratislavskej mestskej časti Rusovce postavili Rimania koncom prvého storočia nášho letopočtu vojenský tábor Gerulata. Pomenovanie prevzali od Keltov. Stopy pevnosti nie sú v súčasnosti viditeľné. V druhom storočí tu bol vybudovaný kamenný kastel, ktorý bol 29

31 Antické rímske pamiatky na Slovensku chránený mohutnými kamennými múrmi. Tretia prestavba bola uskutočnená na konci tretieho storočia. V objekte sa nachádzala aj studňa. Keďže základy múrov veže siahali až do hĺbky troch metrov, je možné, že išlo o trojposchodovú stavbu. Nachádzala sa tu jazdecká jednotka o sile 500 jazdcov. Boli to príslušníci germánskeho kmeňa Kananefátov, žijúcich pôvodne na území dnešného Holandska. Plnila funkciu pravého ochranného krídla légií, ktoré strážili cestu do Carnunta. Bolo objavených aj päť pohrebísk a priľahlá civilná osada. Tu našli aj stavbu s podlahovým vykurovaním. V rímskych táboroch sa udržiaval zvyk pochovávania za hradbami (extra muros). Sú tu náleziská mimoriadne bohatých hrobov z nezvyčajných materiálov. Výber z inventára je vystavený v expozícii Antická Gerulata v Rusovciach a v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. V rokoch 1995 až 1997 preskúmali časti dvoch rímskych civilných sídlisk, ktoré patrili k poľnohospodárskemu zázemiu Gerulaty. Zánik osídlenia sa predpokladá v 4. storočí. V katastrálnom území obce Čunovo odkryli usadlosť z rímskej doby. Nachádza sa tam šesť nadzemných stavieb z prelomu storočia so stopami osídlenia aj v štvrtom storočí. Archeologický výskum vypovedá o ekonomicky silnom majiteľovi. Charakter predmetov naznačuje, že mohlo ísť o menšiu usadlosť. Na križovatke Jantárovej a Podunajskej cesty sa nachádza významná lokalita Devín. Od mladšej doby kamennej bolo takmer nepretržite osídlené Devínske bralo. Rimania obsadili prvýkrát hradný kopec na prelome letopočtov. Pravdepodobne to súviselo s trestnou výpravou proti germánskemu kráľovi Marobudovi. Výpravu v 6. roku nášho letopočtu viedol neskorší cisár Tiberius. Na hrade boli odkryté kamenné základy rímskej strážnej veže a vojenských drevených barakov. Význam Devína vzrástol po trvalom obsadení stredného toku Dunaja rímskymi légiami a po vybudovaní panónskej metropoly v Carnunte. Vľavo od súčasného vchodu do areálu dnešného hradu sa nachádzajú základy rímskej stavby štvorcového pôdorysu. Zachovali sa z nej tri murované nárožia hrubé 60 cm s otvormi pre drevené trámy. Súčasťou stavby z rímskej doby bol aj 11 - metrový kamenný kanál prekrytý veľkými kamennými platňami smerujúci na západ od stavby. Najlepšie zachovaná architektúra z rímskej doby sa nachádza na nádvorí stredného hradu pri hradnej studni. Kamennú budovu so štyrmi miestnosťami a polkruhovitou apsidou na juhozápade postavili z lomových kameňov. Podlaha pozostáva z kamenných platní a je zachovaná iba v interiéri apsidy. Podľa drobných nálezov možno túto architektúru datovať do tretieho storočia. Okrem kamenných murovaných stavieb sa v areáli hradu Devín našlo viacero nadzemných zrubových obydlí s maltovou podlahou. Na územie Stupavy vstúpili Rimania pravdepodobne okolo prvej polovice 2. storočia nášho letopočtu. Z vyvýšeniny, ktorou sa na dvíha na sever horstvo Karpát, mohli kontrolovať veľkú časť Záhoria a nadviazať vizuálny kontakt (napr. ohňovými signálmi) s Carnuntom, ktorý bol vzdialený asi 30 km. V priebehu 2. storočia vybudovali Rimania na vrchole kopca rozsiahly stavebný komplex s rozmermi 70 x 9 m, ktorý chránili kamenné múry. Vnútri sa nachádzala hlavná budova s 18 miestnosťami a ústredným dvorom (átriom). Niekoľko miestností vykurovali podlahovým kúrením. V juhozápadnom nároží komplexu boli kúpele s bazénmi na horúcu a vlažnú vodu. Podľa nálezov 30

32 Antické rímske pamiatky na Slovensku Antické rímske pamiatky na Slovensku (železné krúžkové brnenie, cvočky z topánok) sa dá usudzovať na príslušníkov légií, ale aj na ženy (podľa kostených ihlíc do vlasov). Tieto lokality sú chránené a zapísané ako národná kultúrna pamiatka do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu. Iža Kelemantia má veľký kultúrny a prírodný potenciál využiteľný pre cestovný ruch. Je súčasťou chráneného prírodného územia Dunajské Luhy. Rímsky tábor (kastel) Gerulata v Bratislave Rusovciach je súčasťou vyhlásenej pamiatkovej zóny Rusovce. Rimania síce po štyroch storočiach strednú Európu pod tlakom Hunov opustili, ale obdobie označované historikmi ako rímska doba znamenalo trvalý civilizačný prínos, z ktorého ťažili ďalšie generácie až do stredoveku. Použitá literatúra: 1. Dunajský limes; 2. Kronika ľudstva. Fortuna Print, spol. s r. o., Bratislava doplnené vydanie. 3. Margaréta Musilová, Vladimír Turčan a kolektív, Rímske pamiatky na strednom Dunaji, od Vindobony po Aquincum, vydavateľ : Nadácia pre záchranu kultúrneho dedičstva, Slovensko, ISBN: Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch, prvé slovenské vydanie, vydavateľ: Agentúra cesty, s.r.o, r. 2006, 1.zväzok ISBN

33 Delíme sa poznanie MARCUS AURELIUS A JEHO PÔSOBENIE NA ÚZEMÍ SLOVENSKA ANNA KEJÍKOVÁ Motto: Všetko podlieha zmene. Aj ty sám si v procese neustálej zmeny a čiastočného odumierania. Tak aj celý svet. Marcus Aurelius: Hovory k sebe samému (písané v krajine Kvádov pri rieke Hron. Je to prvé filozofické dielo, ktoré bolo napísané na území našej vlasti). Výber témy ovplyvnilo to, že Marcus Aurelius je zviazaný aj s dejinami Slovenska. Jeho légie obsadili v rokoch územie Kvádov pri rieke Hron, o čom je doklad na stĺpe Marca Aurelia v Ríme. Na stĺpe sú zobrazené légie, na ktoré po dlhom období sucha padá zázračný dážď, ktorý podľa povesti vymodlili legionári, tajní vyznávači kresťanskej viery. Ďalším dôkazom o pobyte légií na našom území je nápis na hradnej skale v Trenčíne (Laugariciu), ktorý oznamuje, že v roku tu prezimovala II. pomocná légia. Marcus Aurelius sa narodil v Ríme v roku 121 n.l. ako člen rodu Antoniovcov. Jeho rodina pochádzala z Hispánie a boli to potomkovia starých italických kolonistov, ktorí zbohatli na výrobe olivového oleja. Predkovia Marca Aurelia boli vplyvné osobnosti politiky. Marcus Aurelius bol obľúbencom cisára Hadriana, preto mu bolo povolené vstúpiť do senátu pred dovŕšením 32